Po desaťročiach sovietskych vrtov, neregulovanom rybolove a náhodnej konštrukcii sa obyvatelia ruského ostrova Sakhalin tešili ekologickej ochrane, ktorú im za posledných dvadsať rokov zabezpečovala Sakhalinská environmentálna hliadka (SEH).
SEH je jedným z najúspešnejších občianskych hnutí postkomunistickej éry, ktoré viedlo kampaň spustošeného ostrova za ochranu nedotknutej, 160 000 akrovej rezervy Vostochny, ktorá je údajne najproduktívnejším lososím ekosystémom na našej planéte.
Organizácia úspešne vysúdila prísnejšie požiadavky pre mocný monopol Gazprom ohľadne ich prieskumu fosílneho paliva. Skupina podstúpila právne kroky, aby medzinárodné konzorcium ropných velikánov, zodpovedné za 12 miliardové ťažbové projekty Sakhalin I a II, prinútila vyhnúť sa citlivej podmorskej lokalite a zrušiť plány na vybudovanie ropovodov cez migračnú trasu sivých veľrýb.
Aktivistické organizácie však dnes čelia vládnym vyhrážkam ak prijali zahraničné granty a dotácie na financovanie ich ekologických projektov. Bolo im prikázané, aby sa zaregistrovali ako „zahraniční činitelia“ kvôli medzinárodne podporovanej konzervačnej práci, ktorú Ministerstvo spravodlivosti nedávno zavrhlo ako údajné plány Západu na podkopanie ruskej vlády.
Zahraničné príspevky, ako napríklad 159 000 dolárov od Fondu Leonarda DiCapria či 30 000 dolárov od amerického Centra divých lososov spolu s inými, environmentálna kampaň vrátila, keďže sa SEH snaží o prerušenie vzťahov so zahraničnými partnermi, ktorých Kremeľ považuje za nepriateľov Ruska.
V zmysle zákona z roku 2012, ktorý prikazuje zahranične financovaným skupinám zaoberajúcim sa nedefinovanými politickými aktivitami, aby sa zaregistrovali ako „zahraniční činitelia“, bolo v Rusku klasifikovaných za západných spojencov viac ako 90 mimovládnych organizácií. Toto označenie zo Stalinovej éry ešte stále spôsobuje Rusom, ktorých prezident Vladimír Putin uisťuje, že zahraničné sily sa snažia o očiernenie ich krajiny, strach.
Prevažne nacionalistický parlament sprísnil tento rok požiadavky týkajúce sa zahraničných partnerov a mimovládnych organizácií a udelil nové právomoci úradníkom Ministerstva spravodlivosti na označenie podobných skupín za „nežiaduce,“ vyženúc ich tým z krajiny.
Občianske organizácie ako Open Society Foundations (Nadácia otvorenej spoločnosti) filantropa Georga Sorosa, Americká národná nadácia pre demokraciu a MacArthur Foundation boli nútené zatvoriť svoje ruské pobočky kvôli obvineniam zo zakázanej politickej činnosti.
„Na jednej strane je táto situácia veľmi vážna, na druhej úplne absurdná – kafkovská!“ Povedal Alexander Cherkasov, riaditeľ Memorial Human Rights Center (Centrum na pamiatku ľudských práv) v Moskve.
Cherkasov prezradil, že Memorial musel zaplatiť pokutu vo výške 5 000 dolárov, keďže sa nezaregistroval v súlade so zákonom z roku 2012 a kvôli obvineniam z občianskoprávnych aktivít, ktoré vykonala ich medzinárodná partnerská organizácia (ktorá je mimochodom samostatnou mimovládnou organizáciou). Memorial International sa súdil v mene ľudskoprávnej organizácie tvrdiac, že spomínané porušenia boli ich vlastnými činmi, ktoré obhajovali ako zákonné a slobodné vyjadrenia. Súd napriek tomu ponechal Cherkasovej organizácii označenie „zahraničný činiteľ“ a zdvojnásobil pokutu na 10 000 dolárov.
„Snažím sa pomôcť „zmiznutým“ ľuďom a obetiam šikanovania či nespravodlivosti, väčšinu svojho času však trávim bojom proti týmto absurdným obvineniam,“ povedal Cherkasov. „Prežijeme. Nie je to ako za Stalina, nikoho nepopravia. Je to však asi jediný rozdiel medzi prítomnosťou a minulosťou.“
Prísny zákon sa týka nielen skupín, ktoré podporovaním demokracie a pluralizmu protirečia Kremľu, ale aj mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú vládou podporovaným programom.
Výbor pre občiansku pomoc pomáha tým, ktorí prišli o domov počas prírodných katastrof či bojov, vrátane konfliktov vo východnej Ukrajine, ktoré poslali stotisíce utečencov do Ruska. Ruská mimovládna organizácia pravidelne dostáva dotácie od Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov.
Výbor dostáva dotácie aj od ruskej vlády na starostlivosť o vysídlených Rusov. Podľa predsedníčky Svetlany Gannushkinovej to znamená, že vláda trestá agentúru za aktivitu, ktorú sama financuje.
„Myslím si, že sa vláda snaží kontrolovať všetky výhody, ktoré Rusi dostávajú, aby všetci záviseli od nich,“ povedala o Kremli. „Táto aktivita však ničí občiansku spoločnosť. Sme svedkami rozpadu inštitúcií. Nemáme žiadnu právnu oporu a žiaden priestor na skutočnú politickú diskusiu.“
Nový status sakhalinských ekológov ako podozrivých provokatérov je výsledkom májovej legislatívy, ktorá považuje akýkoľvek pokus o „ovplyvnenie vládnej autority“ za konanie diktované zahraničnými platiteľmi.
Status SEH na ruských sociálnych médiách, žiadajúci obmedzenie arktického vývoja, prilákala v auguste pozornosť Ministerstva spravodlivosti. Nečakaná dvojtýždňová inšpekcia priestorov SEH v Južnom Sakhalinsku viedla k správe hovoriacej o údajnej politickej aktivite za označením „zahraničný činiteľ“.
Prvým z troch údajných porušení malo byť kritizovanie nového plánu Kremľa na vybudovanie nových základní, prístavov, skladov paliva a plávajúcich ľadových staníc v Arktíde kvôli zabezpečeniu vznikajúcej severomorskej trasy.
Arktický ľad sa kvôli globálnemu otepľovaniu topí, a preto sa niekdajšie zamrznuté časti dajú asi pol roka splavovať. Kontrola tejto lodnej trasy je pre Rusko prioritou, preto OSN žiada o uznanie tohto podmorského teritória za mimoriadnu národnú zónu. Krajina míňa desiatky miliárd dolárov na nukleárne lode, ktoré hliadkujú a obstarávajú túto trasu.
Kanada, Dánsko, Spojené štáty a iné krajiny susediace s Arktickým polárnym kruhom tiež súperia o časti tejto potenciálne lukratívnej lodnej trasy.
Riaditeľ SEH Dmitry Lisitsyn sľúbil, že bude bojovať proti registračnému zákonu na súde.
„Dvadsať rokov chránila SEH sakhalinské okolie a environmentálne práva občanov,“ povedal novinárom minulý mesiac vo vyhlásení z jeho kancelárie, ktorá sa nachádza sedem časových zón východne od Moskvy. „Máme byť na čo hrdí. Nikdy sme sa nezapojili do politiky.“
Žiadnej z približne dvadsiatich mimovládnych organizácií sa nepodarilo vyhrať právne spory proti registrácii zahraničných činiteľov či proti zastaveniu činnosti skupín, ktoré boli znehybnené označením „nežiaduce“.
Lisitsyn povedal, že ak Ministerstvo spravodlivosti svoje rozhodnutie nezruší, jeho skupina zváži zastavenie svojej činnosti.