Vzhľadom na politickú hystériu, ktorá v posledných dňoch typicky obklopuje akúkoľvek diskusiu o rasizme, váham, či je vhodné používať tento termín. Je však ťažké nájsť alternatívu, ktorá by sa hodila na niektoré reakcie Synody 2015 zo strany Cirkvi.
Dôkaz A: Krátko po tom, ako Synoda dospela k záveru, Björn Odendahl zverejnil na webovej stránke nemeckej konferencie biskupov článok. Tvrdí v ňom, že Nová evanjelizácia má v Afrike veľký úspech, "pretože ľudia sú tu sociálne závislí a často okrem viery nič iné nemajú." Okrem toho pán Odendahl napísal, že táto "romantická, chudobná cirkev" rastie "preto, lebo situácia v oblasti vzdelávania je na pomerne nízkej úrovni a ľudia prijímajú jednoduché odpovede na zložité otázky." Pokiaľ ide o všetky africké povolania, "rastúci počet kňazov nie je len výsledkom misii, ale aj skutočnosti, že kňazstvo je jednou z mála možností, ako sa dá na tomto čiernom kontinente sociálne zabezpečiť."
Dôkaz B: Po Synode sa kardinál Godfried Danneels, emeritný arcibiskup diecézy Mechelen v Bruseli, pozrel dole na nos, odkašľal si a odkázal Cirkvi v Afrike, že by mala prestať kritizovať cudzoložstvo a nekontrolovateľný individualizmus post-kresťanskej Európy, pretože "je možné, že kríza, ktorú sme tu mali, sa rozšíri aj tam, a to so všetkým, čo k tomu patrí. Afričania sa tiež môžu ocitnúť v situácii, ktorá bude podobná tej našej. Potom nás môžu zavolať, aby sme videli, ako sa s ňou popasovali."
Dôkaz C: Päť týždňov po Synode Paul Vallely, autor obdivuhodnej biografie Pápež František: Boj o dušu katolicizmu (The Struggle for the Soul of Catholicism), rozobral túto tému v New York Times, a to v stĺpci op-ed (vyjadrujúci názor editora) pod hlavičkou "Zlyhanie pápeža v Afrike." Čo bolo tým zlyhaním? Pápež František nespochybnil to, čo Vallely považuje za africkú homofóbiu. Avšak rýchlosť pána Vallelyho bola premárnenou príležitosťou, pretože Afrika musí "prijať posolstvo lásky, milosrdenstva a začlenenia," ak chce "byť prijatá medzi členov všeobecnej Cirkvi."
Pán Odendahl: V nemeckých katolíckych kruhoch môže byť nemoderné čítať Nový zákon ako nejaký druh spoľahlivého záznamu raného kresťanstva, ale môžete to skúsiť. Potom zistíte, že sám Pán Ježiš vybral apoštolov s o "trochu nižšou" úrovňou vzdelania. A mnoho ľudí, ktorí sa hrnuli k Pánovi, mali možno jednoduché štandardy, ale nie v očiach Pána. Neskôr sa títo ľudia hrnuli aj k jeho apoštolom, pretože v tomto spoločenstve Ježišových priateľov našli nové formy "sociálneho zabezpečenia". (P.S. Termín "čierny kontinent" má isté nepríjemné konotácie. Snažte sa mu v budúcnosti vyhnúť.)
Kardinál Danneels: Keď začneme skutočnosťou, že účasť na nedeľnej omši je vo vašej krajine poväčšine okolo 4 percent, (ako som sa dozvedel od jedného z vašich bratov biskupov) zdá sa mi trochu drzé a možno až absurdné, navrhnúť, aby boli Afričania poučení ohľadom cirkevných vecí Belgičanom, ktorý má byť údajne lepší. Africkí katolíci sa nemajú záujem dozvedieť, čo robiť s prázdnymi kostolmi, kláštormi a seminármi. Pokiaľ ide o obviňovanie okolitého kultúrneho prostredia zo zrútenia sa Euro-katolicizmu, je to zlá voľba, a to hlavne ak ide o tých, ktorých učia, aby počúvali svoje svedomie. Je to neoddeliteľnou súčasťou ich sviatostnej formácie. Zvážte prosím aj ďalšie možnosti: a to tie, že Belgicko a iné európske katolícke pustatiny 21. storočia nepočuli evanjelium. Odmietli ho len na základe kultúrnych tlakov. Mohlo by to znamenať, že v týchto zónach, kde viera zamrzla, nepočuli kázanie evanjelia už nejakú dobu?
Pán Vallely: Vy a ostatní z vašej ideologickej skupiny neurčujete, kto je "uznaný ako člen všeobecnej Cirkvi." Navyše, ak takéto prijatie vyžaduje dodatočné doplnenie evanjelia, ignoráciu Magistéria a topenie sa v tekutom piesku morálneho subjektivizmu, tak si nemyslím, že sa o to bude zaujímať veľa ľudí: či už v Afrike, alebo hocikde inde. A vy opisujete kardinála Roberta Saraha ako príklad "bigotnosti", pretože neprijíma názor novín The New York Times ohľadom morálneho života a varuje pred diktatúrou relativizovania hraníc krivého obvinenia.
Preto navrhujem toto novoročné predsavzatie: už žiadne takéto zhadzovania z úst progresívnych Katolíkov, vlastne zo žiadnych katolíckych úst, počas celého nasledujúceho roka 2016.
George Weigel