Pápež František vymenoval za nuncia vo Švajčiarsku tradicionalistu, no mnohým sa to nepáči

1,424
Kultúra života

Švajčiarski katolíci - alebo aspoň pokroková časť švajčiarskych katolíkov, ktorí hovoria nemecky - sa hnevajú kvôli nedávnemu vymenovaniu nového pápežského nuncia pre Bern a dávajú to aj najavo. Otcovi Christianovi Schallerovi, novému veľvyslancovi Svätej stolice, kanonikovi a spoludekanovi Bernu, napísali otvorený list. Bola v ňom vyjadrená nádej, že arcibiskup Thomas Gullickson preukáže dostatok "ohľaduplnosti pri vnímaní reality cirkvi vo Švajčiarsku". Zároveň ho obvinili z "pastoračnej nerozvážnosti", pretože navrhol zavrieť farnosti bez kňazov. Za milým pozvaním na "stretnutie" a ukončením vzájomných "predsudkov", sa skrýva odsúdenie údajných preferencií arcibiskupa Gullicksona, podľa ktorých sa zastával tradičného učenia cirkvi, a to najmä v oblasti morálky.

Tento list bol posledným zo série kritík amerického nuncia, ktorý sa dostal do kontaktu s krutou realitou v čase, keď pôsobil na Ukrajine.

Skupina laických katolíckych "reformátorov" vytvorila alianciu s názvom "Dosť!".  Vo svojich článkoch, ktoré boli uverejnené v januári vo švajčiarskych médiách, táto skupina poukázala na najnovšie Gullicksonove činy. Tie dokazovali, že je "anti-liberálne" založený. Podľa nich sa minulý týždeň veci ešte zhoršili, keď na Tweeteri zdieľal istý článok. V ňom bolo uvedené, že kardinál Juan Luis Cipriani Thorne, arcibiskup Limy v Peru, zvolal byrokratov OSN, ktorí podporujú legalizáciu potratov. Dôvodom je, že vírus Zika desí týchto "Vládcov v oblekoch a kravatách". Gullickson nikdy neskrýval svoje uprednostňovanie svätej liturgie, latinskej omše a ďalších tradičných znakov. Preto ho jeho švajčiarski odporcovia obvinili, že je stúpencom Kňazského bratstva svätého Pia X.

Dvanásť katolíckych skupín, ktoré vytvorili alianciu, tvrdia, že pracujú pre "oslobodzujúcu cirkev, ktorá je prístupná pre všetkých". Koncom minulého mesiaca, napísala skupina "Dosť!" otvorený list Johannovi Schneiderovi-Ammannovi, prezidentovi Švajčiarskej spolkovej rady. V ňom ho žiadali, aby zasiahol vo veci odvolania arcibiskupa Gullicksona. Obvinili ho totiž z "nenávistných prejavov" a dodali, že predstavuje hrozbu pre jednotu švajčiarskej cirkvi.

Markus Arnold, vedúci Katedry náboženského vzdelávania na univerzite v Lucerne, podpísal list určený švajčiarskemu prezidentovi. V ňom žiadal, "aby nedovolil Gullicksonovi mať dlhodobý ničivý vplyv na atmosféru vo Švajčiarsku""Máme už dosť problémov s náboženským fanatizmom ako takým. Preto nepotrebujeme nuncia, ktorý chce tento fanatizmus v katolíckej cirkvi oživiť," napísal. Potom Gullicksona obvinil z "radikálneho kázania, ktoré bolo typické v 19. storočí."

Všetci obviňujú arcibiskupa, že odporuje druhému vatikánskemu koncilu. Tvrdia, že v ňom bol "zavrhnutý" anti-liberalizmus pápežov Piov.

V ktorom orgáne by však mal švajčiarsky prezident zasiahnuť? Veď táto záležitosť jasne prislúcha do internej sféry katolíckej cirkvi. Arcibiskup Gullickson sám seba nazýva "ultramontanista". To znamená, že je katolíkom, ktorý je verný Rímu. Ale prečo by sa mal nad týmto rozčuľovať práve prezident svetskej krajiny?  Jednota katolíkov vo Švajčiarsku je viac-menej na pleciach Schneidera-Ammanna. Tento štát je predsa rozhodne multi-denominačnou krajinou. Teda prítomnosť tradičnejšie zmýšľajúcich katolíkov, by bola len ďalšou variáciou v už aj tak širokej palete kresťanskej viery.

Avšak podľa skupiny "Dosť!", arcibiskup Gullickson kritizoval pápeža. Erwin Koller, prezident Nadácie za slobodu v cirkvi Herbert-Haag, nazval nunciov postoj voči Františkovi "ofenzívnym""Ak by niektorý zo švajčiarskych diplomatov povedal niečo podobné o švajčiarskej vláde, bol by už dávno prepustený." Gullicksonov postoj k Rímu je niekedy kritický, avšak rozhodne na pápeža neútočí. To však samozrejme nie je problém švajčiarskej vlády.

To, čo sa v skutočnosti väčšine švajčiarskych katolíkov nepáči, je spôsob, akým Gullickson vykresľuje niekoľko problémov v katolíckej cirkvi vo Švajčiarsku: "šíri blogy, ktoré obviňujú Nemeckú biskupskú konferenciu z bludárstva. Na svojom blogu rovnako rád zdieľa ultra konzervatívne texty." Takto sa sťažoval Martin Werlen, bývalý opát z Einsiedelnu, ktorý je benediktínskym mníchom, krátko potom, čo sa v októbri nuncius ujal svojej novej funkcie.

Rovnako o podporu v parlamente požiadala Švajčiarska katolícka ženská liga. Tá sa obrátila na Doris Leuthard, ktorá okrem toho, že je členkou parlamentu, je zároveň aj členkou združenia. Toto združenie ju taktiež žiadalo o odvolanie Gullicksona.

Jedným z hlavných dôvodov tohto celého rozruchu je, že konzervatívne zmýšľajúci biskup Vitus Huonder z Coir dovŕši v roku 2017 vek 75 rokov a kvôli svojmu veku bude musieť predložiť svoju rezignáciu. Hlavnou úlohou pápežského nuncia je vymenovať jeho nástupcu. Pokrokoví švajčiari sa obávajú, že bude nahradený prelátom, ktorý bude rovnako ako Huonder, opakovane zdôrazňovať vyhlásenia o hriešnosti homosexuality.  Arcibiskup Huonder sa zapísal na čiernu listinu svojim tvrdením, že homosexuáli, ako aj nezosobášené páry žijúce spoločne v domácnosti, by nemali pristupovať k svätému prijímaniu.

Vyskytli sa obavy, že Gullickson zničí "ekumenické" vzťahy so švajčiarskymi protestantmi. A tak sa toto znepokojenie nemecko-švajčiarskych katolíkov vo veľkej miere stotožnilo s názorom mainstreamových médií. Očividne sú veľmi spokojní s ich súčasnou situáciou. Tá je podľa nuncia nasledovná: vytráca sa povolanie, morálka je stále viac progresívna, kostoly sú prázdne a farnosti nemajú kňazov.

Dominikánsky kňaz, Viktor Hofstetter, napísal v médiách komentár, v ktorom žiadal Gullicksona, aby si prečítal zoznam hriechov pápeža Františka, ktorý vydala Kúria minulý rok.