(4) DOSIAHNITE, ABY GAYOVIA PÔSOBILI DOBRE ...
Aby ste vyvolali u normálnych ľudí (straights) sympatie voči gayovi ako obeti (gay victim), musíte ho vykresliť ako bežného, všedného človeka. Dodatok tejto kampane by však mal byť oveľa priebojnejší – kompenzovať rastúci nátlak tejto doby na homosexuálnych mužov a ženy; kampaň by mala vykresliť gayov ako mimoriadne piliere spoločnosti. Áno, áno, vieme – tento trik je starý ako sám svet. Iné menšiny ho používajú pri vlastnej propagácii, keď hrdo vyhlasujú: „Vedeli ste, že tento úžasný muž (úžasná žena) bol ...?“ Odkaz tohto triku je však životne dôležitý pre všetkých normálnych ľudí, ktorý gayov ešte stále vykresľujú ako „čudákov“ – s tienistými stránkami, osamelých, narušených, opilcov, samovrahov, po deťoch pasúcich úchylákov.
Atmosféra úcty, ktorú okolo seba šíria prominentní gayovia alebo bisexuálni muži a ženy, je naozaj chytľavá. Od Sokrata k Shakespearovi, od Alexandra Veľkého k Alexandrovi Hamiltonovi, od Michelangela k Waltovi Whitmanovi, od poetky Sapfo ku Gertrúde Steinovej – pre nás síce známy zoznam, no pre heterosexuálnu Ameriku šokujúca novinka. Doteraz si ešte nikdy nemohla žiadna mediálna kampaň dovoliť vykresliť gay komunitu ako neškodnú vílu kmotričku pre západnú civilizáciu.
Do rovnakých koľají zapadli aj celebrity – tie totiž tiež môžu byť ´straight´ (Boh ti žehnaj, Ed Asner (herec), nech si kdekoľvek) alebo gay.
(5) ... A TÍ, ČO ICH ´PRENASLEDUJÚ´, ABY VYZERALI ZLE
V poslednom dejstve mediálnej kampane za práva gayov – dlho potom, čo sa iné gay reklamy stali bežnými – nastane čas tvrdo sa vysporiadať so zvyškom oponentov. Ak mám byť úprimný, musíme ich ponižovať, zosmiešňovať, urážať a ohovárať. (Je to čoraz nevyhnutnejšie, pretože časom náš pevne zakorenený nepriateľ zoštvornásobí svoje jedovaté kritické reči a dezinformácie.) Chceme dosiahnuť dvojnásobný cieľ: prvý – potrebujeme nahradiť pokryteckú hrdosť mainstreamu na svoju homofóbiu zahanbením a pocitom viny; a druhý – zamerať sa na vytvorenie takého zlého a odporného obrazu o antigayoch, že sa priemerný Američan bude chcieť od nich dištancovať. (homofóbia – negatívne cítenie, myslenie a konanie vo vzťahu k lesbám, bisexuálom a gayom; pozn. prekl.)
Verejnosti musíme neustále predkladať pred oči chvastajúcich sa homofóbov, ktorých postranné povahové črty a presvedčenie znechutia stredostavovskú Ameriku. Patria sem napríklad: Ku Klux Klan, požadujúci kastrovať alebo zaživa upaľovať gayov; bigótni južanskí pastori, ktorí prskajú okolo seba v hysterickej nenávisti až do takej miery, že vyzerajú komicky a ako pomätení; vyhrážajúci sa pankáči a rôzni iní výtržníci; trestanci, ktorí chladnokrvne hovoria o „odpade“, ktorý zabili alebo by radi zabili; turné po nacistických koncentračných táboroch, v ktorých homosexuálov mučili a posielali do plynu.
Táto kampaň, ktorá má zosmiešniť a zničiť tých, čo ´prenasledujú´ gayov, pochopiteľne veľmi rozzúri našich najúhlavnejších nepriateľov. Čo iné sa však dá ešte povedať? Všetko je už perfektne nastavené a my ich musíme donútiť, aby sa nám prispôsobili, a to pred zrakom celej Ameriky.
(6) ŽIADAŤ FINANCOVANIE: TU JE TO VŠAK UŽ IBA NA NÁS
Každá masívna kampaň tohto druhu si vyžaduje bezprecedentné výdavky – mesačné, ročné, niekoľkoročné; vyžaduje bezprecedentne rýchly prísun peňazí.
Účinná reklama je nákladná záležitosť: niekoľko miliónov dolárov by ju úspešne naštartovalo. V tejto krajine je 10–15 miliónov primárne homosexuálnych dospelých; ak by každý z nich daroval na kampaň len 2 doláre, dalo by sa pomýšľať na súperenie s našimi výrečnými nepriateľmi. Gayovia, ktorí nepodporujú rodiny, majú zvyčajne vyšší príjem, než je bežný priemer; títo by mohli na kampaň prispievať oveľa viac.
„ ... chceme sa zamerať na vytvorenie takého zlého a odporného obrazu o antigayoch, že sa priemerný Američan bude chcieť od nich dištancovať.“
Budú to ale chcieť naozaj urobiť? Alebo je komunita gayov skutočne taká nespoľahlivá, sebecká, nezodpovedná a krátkozraká, ako to o nej tvrdia jej kritici? To nikdy nezistíme, ak spolu s kampaňou zároveň nevyzveme celý národ aby nás finančne podporil, či už pôjde o známych alebo neznámych darcov. Výzva musí smerovať ako ku gayom, tak aj ku ´straights´, ktorých zaujíma sociálna spravodlivosť.
Spočiatku sa výzva na financovanie bude uverejňovať výlučne v tlačovinách pre gayov – v časopisoch s celonárodnou pôsobnosťou, v miestnych novinách, v letákoch pri baroch, ako oznam v časopisoch s lesklou obálkou. S výzvou na financovanie vystúpia aj miestne gay organizácie v kampusoch a v metropolitných oblastiach. Napokon budeme žiadať o príspevky aj priamo v ´straight´ médiách.
Takéto enormné úsilie o presadenie americká gay komunita ešte nikdy v histórii nezažila. Ak sa totiž nepodarí zozbierať potrebný kapitál na začiatok, má táto kampaň, ako aj vývoj v právach gayov v blízkej budúcnosti, len veľmi malú šancu na úspech. Predpokladajme, že gayovia chápu, ako príspevky slúžia ich dlhodobým záujmom, a ako by tieto fondy mohli rásť. Je to priam heroický predpoklad.
DOSTAŤ SA DO ÉTERU, ALEBO, NEMÔŽETE SA TAM DOSTAŤ ODTIAĽTO
Bez prístupu k TV, rozhlasu a mainstreamovej tlači nebude žiadna kampaň. Ide o ošemetnú záležitosť, pretože mnohí mediálni manažéri jednoducho odmietajú akceptovať to, čo oni nazývajú „problematická reklama“. Presvedčovacia reklama totiž môže vyvolať búrku odporu zo strany verejnosti a sponzorov, čo je veľmi zlé pre biznis. A súdy potvrdzujú právo TV a rozhlasového vysielania odmietnuť každú „problematickú reklamu“, ktorá sa im nepozdáva.
Z čoho taká „problematická reklama“ vlastne pozostáva? Určite neobsahuje otrepané výzvy k čnostnému rodinnému životu (zdvorilosť voči mormónom), neobsahuje ani tirády proti bezcharakternému Albionu (zdvorilosť voči Lyndonovi LaRouche), neobsahuje ani pripomienku, že ´mrhať intelektom je hrozná vec´ (zdvorilosť voči United Negro College Fund), neobsahuje ani náboženské ukážky, ktoré zavrhujú gay „hriešnikov“, ani odsúdenie nukleárnej vojny alebo rasovej diskriminácie – aspoň v Massachusetts nie. Niektorí chlapíci ale majú šťastie!
„Problematická reklama“ v týchto dňoch obsahuje takmer akékoľvek vyhlásenie, otvorene prezentované homosexuálnou organizáciou. Slová „gay“ a „homosexuál“ sa považujú za kontroverzné všade, kde sa objavia.
Priamo na niekoho apelovať je nemysliteľné, a preto si musela National Gay Task Force otvoriť tiché zadné vrátka pre komunikáciu s vysielacími spoločnosťami a redakciami, aby sa uistili, že problémy, dôležité pre gay komunitu, získajú nejaké krytie. Takéto usporiadanie však nie je vôbec ideálne, pretože znamená, že predstava o gay komunite sa riadi podľa najnovších udalostí, a nie podľa ich vlastného starostlivo upraveného dizajnu. A väčšina posledných správ o gayoch je negatívna.
Čo sa dá teda robiť, aby sme prenikli za vráta majoritných médií? Pár vecí v niekoľkých krokoch:
ZAČAŤ NENÁPADNE A V MALOM
Noviny a časopisy skočia oveľa skôr po dolároch gay reklamy, než televízia a rozhlas. A cena reklamy v tlači je vo všeobecnosti nižšia. Majme však na pamäti, že tlač čítajú väčšinou vzdelanejší Američania, z ktorých mnohí už tak či onak akceptujú homosexualitu. Aby sme teda svoje doláre lepšie využili, budeme musieť presedlať na New Republic alebo New Left Review a smerovať k Time, People a National Enquirer. (Gay komunity sa môžu, samozrejme, aj samy etablovaťv reklamách na rozličných fórach ešte predtým, ako vstúpia na stránky väčších novín.)
Zatiaľ čo bojujeme atramentovými nábojmi, mali by sme postupne zahrievať aj mainstream mienku, a to odľahčenou národnou kampaňou prostredníctvom diaľničných bilboardov. Jednoduché zvýraznené písmená na tmavom pozadí; séria posolstiev, proti ktorým nemôže nikto nič namietať:
V RUSKU TI HOVORIA KÝM MÁŠ BYŤ.
V AMERIKE MÁME SLOBODU BYŤ SAMI SEBOU ...
BYŤ NAJLEPŠÍMI.
alebo
ĽUDIA, POMÁHAJTE SI, A NENÁVIĎTE SA ...
O TOMTO JE PREDSA AMERIKA !
a podobne. Pre naše účely je dobrý každý náznak sentimentálneho patriotizmu, každý odkaz, s ktorým musí zdanlivo „súhlasiť“ aj mainstream; poslúži nám všetko, čo „odkazuje na službu verejnosti“. A napokon, ak majitelia dovolia, každý bilboard bude označený malými nenápadnými písmenami „ako láskavosť National Gay Task Force“, aby sa budovali pozitívne asociácie a aby si verejnosť zvykala na podobný druh sponzorovania.
(pokračovanie)