Najnovšie poznámky pápeža Františka, ktoré sa snažia oddeliť islamské náboženské presvedčenie od islamského násilia, sú hlboko zavádzajúce. Nie sú len mierne alebo čiastočne nesprávne, ale nebezpečne nesprávne. Sú v priamom rozpore s Cirkvou a jej svätou dlhoročnou históriou skúseností a pochopenia islamského sveta.
V kontexte ešte jedného rozhovoru v lietadle — tentokrát keď sa pápež František vracal zo Svetových dní mládeže v Poľsku, ho požiadali, aby diskutoval o hrozbe, ktorú predstavuje islamské násilie — ktoré sa teraz vyskytuje s alarmujúcou frekvenciou na celom svete — na pozadí vraždy francúzskeho kňaza brata Jacquesa Hamela v rukách džihádistov, keď slávil omšu. Celý text pápežových poznámok som uviedol nižšie v blokových citátoch rozdelených do sekcií, aby som si mohol dovoliť komentár:
"Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň, keď si prezerám noviny, vidím násilie, tu v Taliansku... ten, ktorý zavraždil svoju priateľku, iný, ktorý zabil svoju svokru... a to sú pokrstení katolíci! Sú to násilní katolíci!"
Táto odpoveď je úplné odvedenie pozornosti. Samozrejme, existujú násilní ľudia v akomkoľvek náboženstve, rase alebo kultúre. Táto skutočnosť je nepopierateľným výsledkom nášho padlého charakteru z dôvodu pôvodného hriechu. Čiže áno, všade existujú násilní ľudia.
Ale to, čo robí z islamského násilia jedinečné, je jeho pôvod a zámer. Odkiaľ pochádza, ku komu smeruje a jeho odôvodnenie nemôže byť len ignorované alebo zavrhnuté. V islamskom kontexte je použitie násilia voči druhému zakorenené v islamskom chápaní človeka. Podľa islamskej teológie je človek jednoduché stvorenie, ktoré nie je stvorené na obraz Boží, ale len obyčajné zviera. Jeho ľudskosť sa považuje za vonkajšiu kvalitu, ktorá mu bola udelená po stvorení, ale nie je jeho trvalou súčasťou. Skôr je to islamské presvedčenie, že byť človekom znamená byť moslimom s dobrým postavením.
Pokiaľ ide o nemoslimov, islam ich považuje za mužov a ženy, ktorí sa svojou vlastnou vôľou zmrzačili tým, že odmietli islam. Preto je dovolené zabíjať týchto neveriacich z dôvodu ich nevedomosti. Islam v prípade detí hovorí, že keďže nemajú “voľbu” vo svojom “odpadlíctve”, môžu byť legitímne odobratí zo svojich rodín a nútení konvertovať na islam.
Pokiaľ ide o moslimské zaobchádzanie s inými moslimami, verí sa, že moslim, ktorý buď nepraktizuje islam, alebo praktizuje heterodoxú formu islamu, sa stáva odpadlíkom a môže sa s ním zaobchádzať rovnako ako s nemoslimom. Hoci násilie v islame nie je príkaz, je úplne dovolené a jeho používanie nie je spojené s morálnymi trestami. Je to prípustná individuálna voľba a jeden moslim nemôže v morálnom zmysle povedať inému moslimovi, aby nepoužíval násilie proti nemoslimovi, ak si to on želá.
Perfektný model islamského správania a života nie je nikto iný ako Mohamed. Kresťania hovoria: „Čo by robil Ježiš“ a moslimovia hovoria: „Čo by Mohamed urobil“. Mohamed sa dokonca nazýva aj “al-insan al-kamil,” čo znamená “úžasný človek”, pretože všetky jeho činy sú považované za dokonalý model ľudského správania. Otázka hodnotenia morálky islamského činu podľa vlastného vnútorného systému viery sa preto stáva: „Čo urobil Mohamed? Podľa všetkých ortodoxných islamských záznamov bol Mohamed masovým vrahom, pedofilom, nekrofilom, sériovým násilníkom, mužom, ktorý tvrdil, že je posadnutý démonom, zlodejom, klamárom, podvodníkom a tyranom, ktorý umiestnil jeho predstavu božskej blaženosti v službe jeho vlastnej nadobudnutej moci, peňazí a pohlavia v tomto živote so sľubom, že tie isté nešťastné potešenia by vždy pretrvali v posmrtnom živote. Ako povedal svätý Alfons z Liguori: „Raj Mahometana je vhodný len pre zvieratá, pretože tam je len nečisté zmyselné potešenie.“
Vyhlásenie pápeža Františka nie je jednoducho pravdivé. V islamskom systéme viery je násiliu dané božské požehnanie takým spôsobom, aké nemá žiadne iné náboženstvo.
"Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť o katolíckom násilí... A nie, nie všetci moslimovia sú násilní, nie všetci katolíci sú násilní."
Katolícke násilie? Ktoré katolícke násilie je to presne? Nikdy som nevidel katolícku explóziu autobusu moslimských školských detí, zatiaľ čo by kričali "JEŽIŠ JE PÁN", alebo použili tupé čepele na to, aby v internetových videách sťali nespočetné množstvo moslimov - to všetko pri chvále svätých - alebo akékoľvek množstvo ďalších príšerných vecí, ktoré sú denným utrpením pre kresťanov a ostatných, ktorí žijú v moslimských krajinách. Práve naopak, za mnoho rokov štúdia islamu som videl, že moslimovia robia tieto veci pravidelne a beztrestne.
Dokonca naznačiť, že existuje rovnocennosť medzi islamskou brutalitou a nejakým fiktívnym "katolíckym násilím", je rúhanie proti skutočnému Bohu a urážka voči tým osobám, ktoré trpia pod veľkým reálnym útlakom islamskej tyranie.
"Je to ako ovocný šalát; je tam všetko. V tomto náboženstve existujú násilní ľudia... to je pravda: Verím, že v takmer každom náboženstve vždy existuje malá skupina fundamentalistov. Fundamentalisti. Máme ich. Keď fundamentalizmus príde zabiť, môže zabiť s jazykom - apoštol Jakub to hovorí, nie ja - a dokonca aj s nožom, nie?"
František opäť používa "fundamentalizmus" ako pejoratívum, ako to už tak často urobil predtým. Ale toto nie je presné použitie termínu.
Slovo “fundamentalizmus” nachádza svoj pôvod v sérii protestantských kníh publikovaných začiatkom 20. storočia. Tieto knihy sa usilovali o vyjadrenie "základov" protestantskej viery. „Fundamentalizmus“ ako taký v modernom zmysle znamená veriť viere v jej samotných základoch - to nie zlá vec vo vzťahu k viere, ktorej stojí za to veriť. Ako už bolo skôr spomenuté, v prípade moslima však „fundamentalizmus" znamená odmietnutie ľudstva nemoslimov a nadradenosť islamu, čo všetko vedie k zlovestnému násiliu, kultúrnej nezlučiteľnosti a mnohým ďalším. Podstata islamu teda nie je priaznivo naklonená k pokojnému svetu alebo ku koexistencii moslimov a nemoslimov.
V katolíckom zmysle, "fundamentalizmus" by mohol byť jednoducho ďalší termín pre "ortodoxnosť". Katolícky "fundamentalizmus" je dnes síce nedostatočný, ale je nevyhnutný. Katolícky "fundamentalizmus" - podľa základov viery - je cesta k svätosti. Všetci svätí, požehnaní a svätí muži a ženy Cirkvi boli fundamentalisti; praktizovali samotnú podstatu toho, čo učí katolícka viera. Čím viac sa stáva "fundamentalista" katolík, tým viac rastie vo viere, nádeji a láske.
Katolícky fundamentalista za vás najskôr dá oslúžiť omšu a pomodlí sa ruženec.
Moslimský fundamentalista by vás pravdepodobne napadol a zoťať vám hlavu.
Tieto dva typy fundamentalizmu sa už nemôžu viac odlišovať. Zaobchádzať s nimi ako s rovnocenou záležitosťou je diabolské zavádzanie.
"Nemyslím si, že je správne dávať "rovná sa" medzi islam a násilie. Nie je to správne alebo pravdivé. Raz som viedol dlhý rozhovor s imámom (the Grand Imam) z Univerzity al-Azhar, a viem ako rozmýšľajú…"
V tom prípade je ironické, že toto je ten istý imám, ktorý povedal, že odpadlíci z islamu musia byť popravení. Nie je to nič jedinečné alebo prekvapujúce aj napriek tomu, že František o tom nevedel. Toto myslenie je islamskou doktrínou a trvá už 14. storočí.
Ak pápež František skutočne vedel o islame, bol by si vedomý taqiyya, doktríny, ktorá dovolí moslimom klamať nemoslimov v prospech postupu islamu. V závažných prípadoch je dokonca doktrína muruna - poddruh taqiyya, ktorá dovoľuje otvorené porušovanie islamských práv s cieľom podporiť islam medzi nemoslimami.
To je jeden z hlavných dôvodov, prečo nemožno moslimom dôverovať. Ich viera im dovoľuje klamať pre ich vlastný zisk a nepovažuje sa za to za hriech.
"Hľadajú mier, stretnutie… Nuncius z jednej Africkej krajiny mi povedal, že v hlavnom meste, v ktorom býva, je veľký zástup ľudí. Vždy sa tam nachádza veľa ľudí na jubileum Svätej brány. Niektorí pristupujú ku spovedniciam – katolíci – ďalší k laviciam na modlenie, ale väčšina ide dopredu sa modliť k oltáru Panny Márie - a to sú moslimovia, ktorí tiež oslavujú jubileum. Sú bratia, oni žijú… Keď som bol v strednej Afrike, išiel som k nim a dokonca aj imám vyšiel hore na papamobil."
Moslimovia v subsaharskej Afrike sú veľmi odlišní od tých, ktorí sa nachádzajú v zvyšnom moslimskom svete. Africkí moslimovia sa najviac osvedčili byť otvorení k tomu, aby sa stali kresťanmi a práve teraz prebieha najväčšia misijná expanzia na tomto území. Takže áno, nie je to prekvapenie, že veľa moslimov sa približuje k viere, a to je to určite dobré. Avšak, z pohľadu na širší svet (ako Afrika), bol tu vzostup násilia, ktoré spáchali moslimovi na obyvateľoch (post-kresťanského, ale stále sa dajú označiť za kresťanov) Západu, pretože islam to tak požaduje.
Taktiež som písal pre Shoebat.com, internetovú stránku Walida Shoebata, ktorý sa sám označil za bývalého „radikálneho moslima, ochotného zomrieť pre džihád”, pokiaľ nekonvertoval na kresťanstvo. V súčasnosti pracuje na odhaľovaní drsnej skutočnosti o islame. Prakticky každý deň, informujeme o nejakom ohavnom čine moslimského násilia v regiónoch, kde dominujú moslimovia. Pre nespochybiteľnú väčšinu prípadov, sú oni (a) moslimovia, ktorí napádajú kresťanov, pretože (b) sú „neveriaci” a (c) sú úplne nevyprovokované.
"My môžeme tiež dobre spolunažívať... Ale existujú fundamentalistické skupiny, a dokonca aj ja sa pýtam... Je tu otázka... Koľko mladých ľudí, koľko mladých ľudí z našej Európy ktorých sme nechali bez ideálov, ktorí nemajú prácu... berú drogy, užívajú alkohol alebo sa pripájajú k fundamentalistickým skupinám."
Moslimovia s inými veľmi dobre nevychádzajú. Existujú obdobia mieru, kedy kresťania a moslimovia spolu dobre vychádzajú, ale nikdy to dlho nevydrží. Islam je totiž náboženstvo, ktoré v podstate svojej ideológie, nasleduje úplnú nadvládu nad všetkým nemoslimami. Zjednotiť mnohých moslimov k trpezlivosti v dosiahnutiu islamských cieľov v mieri a v harmónii je chyba. V islame je to iba otázka času - a dosiahnutiu demografickej prevahy - než odhodí svoju masku a presadí skutočné ciele islamského panstva.
Myšlienka, že islamská viera je iba doplnkom k násiliu, ktoré páchajú moslimovia, nie je až taká nepravdivá. Sú to práve moslimovia z dobrého prostredia, vychovávaní v silnej viere, ktorí sa s najväčšou pravdepodobnosťou stanú teroristami. Toto sa opakovane ukázalo znovu a znovu, pretože násilie islamu je prirodzené ovocie jeho anti-humannéj dogmy, a tak človek dobre informovaný o učení islamu má väčšiu pravdepodobnosť, že sa stane radikálom. Na druhej strane, človek, ktorý nie je až tak veľmi vychovávaný alebo nie je až tak konkrétne oddaný tejto viere je viac menej svetský, “umiernený” alebo odstúpi od viery.
Tvrdenia, že ekonomické ťažkosti, nezamestnanosť alebo nedostatok vzdelania, ktoré slúžia ako katalyzátory islamského násilia, sa opakovanie ukázali ako nesprávne. Je tu viac konkrétnejšia štúdia islamskej viery, alebo nejaká udalosť, ktorou sa môžu moslimovia posunúť k viac oddaným praktikám viery, ktoré najčastejšie vedú k radikalizácii.
"Dá sa povedať, že tzv. ISIS, ale to je Islamský štát, ktorý prezentuje seba ako násilný... pretože keď nám ukážu svoje preukazy totožnosti, ukazujú nám ako na libyjskom pobreží podrezávajú krky Egypťanom alebo iné veci. Ale toto je fundamentalistická skupina, ktorá sa nazýva ISIS... ale nemôžete povedať, neverím, že je to pravdivé alebo správne, že Islam je teroristický."
Bolo by fajn definovať týchto „Egypťanov” ako „kresťanov“, pretože to je dôvod, prečo im ISIS sťal hlavy.
Áno, ISIS je fundamentalistická skupina. Sú verní moslimovia, ktorí robia to, čo robil Mohamed. Ak mi neveríte, prečítajte si prvú biografiu Mohameda, dokonca napísanú Ibanom Ishaqom - The Life of Muhammad. Medzi činmi Mohameda a ISIS nájdeme malý rozdiel. Alebo si prečítajte túto kritiku, ktorú Islamský štát publikoval v reakcii na pokusy pápeža Františka určiť islam ako náboženstvo mieru. Je to úplne odmietnutie jeho tvrdení a cituje islamské učenie, s podpornými tvrdeniami.
Áno je pravda, že nie všetci (alebo dokonca väčšina) moslimov sú teroristi. Avšak, terorizmus je neodmysliteľnou časťou islamu. Terorizmus je prostriedkom, na prinútenie ľudí k tomu, aby sa pripojili k islamu.
Izoard: "Aké sú vaše iniciatívy na potlačenie terorizmu, násilia?"
Pápež František: "Terorizmus je všade. Zamyslite sa nad klanovým terorizmom v nejakých afrických krajinách. Je to terorizmus a tiež... Ale ja neviem, pretože je to trochu nebezpečné... Terorizmus rastie, keď neexistujú iné možnosti a keď centrom globálnej ekonomiky je boh peňazí a nie iná osoba – muži a ženy, a už toto je prvý terorizmus. Odvrhli ste zázrak stvorenia - muža a ženu - a na jeho miesto dali peniaze. Toto je základná forma terorizmus proti celému ľudstvu! Premýšľajte o tom!"
Ja som o tom v skutočnosti premýšľal 18 rokov. Začal som moje intenzívne štúdium o islame v roku 1998. Strávil som viac ako polovicu môjho života (štúdiom) v tejto oblasti, takže môžem povedať, že o tom pár vecí viem.
Islamský terorizmus nie je o peniazoch, vzdelaní alebo o politike. V najlepšom prípade toto nie sú ovplyvňujúce faktory. Nie sú hlavnou príčinou.
Hlavnou príčinou je islamská teológia. Rovnaká teológia, ktorá popiera vlastný charakter človeka a namiesto toho kladie večnú slobodu pri nasledovaní cesty arabského šialenca zo 7. storočia, ktorý je považovaný za dokonalý model pre ľudstvo, keďže bol jeden z najkrutejších ľudí, ktorý kedy žili.
Problémom je islam a moslimovia, pretože skrze moslimov môže byť islam presadzovaný.
Môžeme milovať všetkých ľudí, ktorých chceme a byť k ním dobrí, ale to neznamená, že oni budú dobrí k nám. Moslimovia považujú kresťanské milosrdenstvo, láskavosť na svoj pokrok a na náklady islamu.
Milosrdenstvo, o ktorom hovorí pápež František, je jedna časť lásky, ktorá je podstata Boha (1 Ján 4:8). Ďalšia časť je spravodlivosť. Kým spravodlivosť bez milosrdenstva je dogmatizmus. Oba sú hriechy.
Ježiš povedal svätej Faustine, že: „ten, kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti”.
Hierarchia katolíckej cirkvi v moderných časoch je milosrdná k moslimom, čo smeruje k zhovievavosti. Pre česť Boha a dôstojnosť viery s ohľadom na to čo islam urobil, je pre moslimov potrebná silná dávka spravodlivosti, ktorá je dlho očakávaná. Začína to tým, že nám dovoľuje, aby sme pochopili pravdu o tom, čomu čelím a nie aby sme to zakryli zbožnými prianiami.