Jedného dňa, keď som sa prechádzal potravinami, som mal pocit, že moja myseľ vybuchne. Bolo to okolo vianočných sviatkov a v obchode hrala stará sviatočná pieseň Ó príď, ó príď, Emanuel.
Ako sa ľudia snažili zistiť, ktoré cereálie vložiť do nákupného košíka, ktoré tortilla čipsy unesú najviac omáčky a aká vôňa by sa im hodila do kúpeľne, tak Božia pravda prichádzajúca skrz dieťa vychádzala ako hluk pozadia, ktorý treba ignorovať. Narodenie Ježiša je ale niečo, čo si treba pripomínať každý deň a nie iba na Vianoce. Pokora Boha stať sa človekom, čo teológovia nazývajú tiež inkarnáciou, je ohromujúca, ak sa nad tým zamyslíme.
Inkarnácii sa najpodrobnejšie venuje Písmo v Liste Filipanom 2:5-11:
Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.
Ježiš mal božský život a úplnú rovnosť s Bohom vo všetkých smeroch, no napriek tomu sa zbavil svojho Božieho spôsobu života. Ten, ktorý stvoril a vládol vesmíru, sa stal služobníkom. Vzal na seba telo s rovnakým obraz a podobou Boha, akú mal Adam, pričom si ponechal svoju identitu druhej osoby Najsvätejšej Trojice. V tomto pokornom stave poslúchol Boha Otca vo všetkých smeroch. Kto sa rozhodne vzdať všetkého, čo má, aby sa tí, ktorí sú nepriateľmi, mohli stať rodinou?
Uponížil sa ešte viac až do bodu hanebnej smrti na kríži. Boh ho preto povýšil na Mesiáša a udelil mu "meno", ktoré je "Jahve", osobné meno Boha, ktoré mal vždy ako druhá osoba Najsvätejšej Trojice, ale teraz má ako Boh-Človek, Mesiáš Ježiš. Podobne ako bungee jumping, Ježiš zostúpil z neba v pokore žiť, umierať a povstať, aby sa vrátil okamžite na svoj nebeský trón.
Dnes je kráľ Ježiš nažive a v poriadku. A jedného dňa príde dokončiť to, čo začal, prinášajúc Kráľovstvo, ktoré nikdy nekončí v závese za ním. Ako občania tohto Kráľovstva sa musíme začať učiť hodnote pokory, ktorú nám ukázal náš Kráľ. Ako žil Ježiš v takej pokore? Ako môžeme žiť v podobnej pokore? Prostredníctvom sily Boha Ducha Svätého, o čom si povieme nabudúce.
Ktoré oblasti vášho života by potrebovali najnaliehavejšie injekciu pokory?