Na konci modlitby si vždy pripomíname, že Ježiš, Boží Syn, je aj synom Panny Márie, ktorá je aj našou Matkou. A to je naše pravé bohatstvo.
V našej farnosti v kansaskej Wichite sa pri nedeľnej večernej sv. omši spieva „Ave verum corpus“ podľa spracovania Williama Byrda:
Ave verum corpus, natum
de Maria Virgine,
vere passum, immolatum
in cruce pro homine
cuius latus perforatum
fluxit aqua et sanguine:
esto nobis praegustatum
in mortis examine.
O Iesu dulcis, O Iesu pie, (Or: O clemens, O pie)
O Iesu, fili Mariae.
Miserere mei. Amen.
Kľačím v kostolnej lavici a nedá mi, aby som sa aj nepridala sotto voce k „miserere mei“ (zmiluj sa nado mnou). Liturgickú hudbu počúvam často a preto poznám aj túto spievanú modlitbu (voľný preklad):
Buď pozdravené opravdivé Telo Kristovo,
zrodené z Márie Panny.
Skutočne trpiace a umučené,
na Kríži pre človeka.
Z Jeho prebodnutého boku vytryskla voda a Krv.
Nech nám je nádejou v hodine našej smrti!
Ó, dobrý Ježišu, ó, sladký Ježišu,
Ó Ježišu, Syn Márie, zmiluj sa nado mnou. Amen.
Počas svätej omše spievali túto modlitbu pri obetovaní. Keď som ju začula, pripojila som sa v modlitbe k adorovaniu Ježiša, prítomného v Najsvätejšej sviatosti a k Jeho Veľkonočnej obete, ktorá sa opakovane sprítomňuje na oltári. Tento eucharistický hymnus mi pripomína aj moju smrteľnosť, ako aj nádej na pokojnú a dobrú smrť.
Viem, že William Byrd skomponoval túto spievanú modlitbu v čase, keď boli v Anglicku omše ilegálne a práve to ma ešte viac pohýňa k vďačnosti nielen za slobodu vierovyznania v našej krajine, ale aj za veľmi štedré dary, ktorými Boh nedávno požehnal našu diecézu – v máji 2017 náš biskup vysvätil desať novokňazov a desať diakonov. Dvaja z novokňazov slúžia ako kapláni v našej farnosti Najsvätejšej Sviatosti a jeden z diakonov bude slúžiť v lete. Ak Boh dá, biskup Carl Kemme vysvätí na budúci rok ďalších kňazov!
Koľkí v kostole rozumejú významu slov tejto spievanej modlitby? Záleží na tom v kontexte slávenia sv. omše alebo nie? Stačí keď len počúvajú melódiu a hlasy? Tieto otázky sú podľa mňa pre debatu v rámci Katolíckej cirkvi o slávení liturgie včera, dnes a zajtra, iba symbolické. Tí, čo chcú zachovať bohatstvo tisícročia skvelej hudby a zbožnej praxe sa musia popasovať s 50 ročnou minulosťou, počas ktorej sa na tieto bohatstvá zabudlo.
Ave Verum Corpus
Tento eucharistický hymnus vznikol v 13. – 14. storočí; niektorí ho pripisujú jednému z ´avignonských´ pápežov Innocentovi VI. Niektorí čitatelia možno poznajú jeho zhudobnenie či už od Mozarta, Josquina des Preza, sira Edwarda Elgara, Charlesa Gounoda, Camille Saint–Saensa, či Franza Lista. Zvyčajne zaujíma dôležité miesto v repertoári chorálovej hudby. Podľa pátra Josepha Connollyho v jeho zbierke Hymnov rímskej liturgie z roku 1955 sa Ave Verum v stredoveku spievalo bezprostredne po Premenení. V súčasnosti sa pri mimoriadnej forme latinského obradu sv. omše spieva aj pri vystavení Najsvätejšej Sviatosti a pri požehnaní.
Či už počas Premenenia, alebo pri požehnaní Sviatosťou oltárnou, má nám tento hymnus pripomínať skutočnú prítomnosť Ježiša v Najsvätejšej Sviatosti, upozorňovať nás na to, že Ježiš je neustále prítomný aj vo svätej hostii a že Ho máme adorovať. Ave Verum má však smerovať naše meditovanie aj k Ježišovmu vteleniu – v jasličkách, ale aj na Kríži: že On sa skutočne stal Telom, narodil sa z Márie Panny, pretrpel za nás kruté mučenie a smrť. Krv a voda; prevzácna Krv a voda krstu vytryskla z Jeho prebodnutého boku. Keď sa pripravujeme prijať Ho vo svätom prijímaní, pripravujeme sa v skutočnosti na večnosť s Ním v nebi. Počas modlitby opakujeme Jeho sväté meno a prosíme o Jeho milosrdenstvo. A na konci modlitby si vždy pripomíname, že Ježiš, Boží Syn, je aj synom Panny Márie, ktorá je aj našou Matkou. A to je naše pravé bohatstvo.