Každá kultúra má určité normy, ktoré odlišujú dobrých a vážených ľudí od zlých a nečestných. Každá kultúra má spôsob, ako presvedčiť ľudí, aby dodržiavali jej normy. Niektoré si vynucujú poslušnosť skrz vinu, niektoré skrz strach a niektoré skrz hanbu.
V kultúre viny-nevinnosti závisí vaše postavenie pred ostatnými na vašej úrovni viny alebo nevinnosti. Vaša povesť sa meria dodržiavaním zákonov, takže národy, mestá a dokonca aj organizácie majú svoje zákony starostlivo kodifikované. Ak porušíte niektorý z týchto zákonov, vstúpite do stavu viny a nevinnosť obnovíte iba vtedy, keď naplníte požiadavky zákonov, ktoré ste porušili, pravdepodobne zaplatením pokuty alebo službou vo väzení.
V kultúre strachu-moci sa vaše postavenie odvíja od vašej úrovni strachu alebo moci, najmä nad bohmi a duchmi. Vaša povesť sa meria množstvom moci, ktorú získavate a udržiavate. Strach prichádza vtedy, keď moc získali iní alebo bola odstúpená nedodržaním očakávaní spoločnosti. Moc získavate prekonaním strachu, pravdepodobne ponúknutím obety (najväčšia obeta si získava najväčšiu moc) alebo konzultáciou so šamanom alebo čarodejníkom.
V kultúre hanby-cti zavisí postavenie na vašej úrovni hanby alebo cti. Keď nedodržíte kultúrne normy, budete zahanbený a môžete to napraviť iba hrdinskými činmi. Čím je hanba väčšia, tým je potrebnejší väčší hrdinský čin, aby sa vyrovnali misky váhy. To je dôvod, prečo niekedy počujeme o vraždách v mene cti, v ktorých človek zavraždí členov svojej rodiny. Strach z hanby je väčší než hrôza zo zabitia vlastných detí.
Každá kultúra má prvky všetkých troch kultúr. no jedna vždy prevláda. Možno ste si všimli, že západné kultúry majú tendenciu k vine-nevinnosti, južné k strachu-moci a východné k hanbe-cti.
Väčšina čitateľov tejto stránky žije v západných kultúrach a je veľmi dobre oboznámená s paradigmami viny-nevinnosti. Naše národy majú zákony, ktoré rozhodujú o každej situácii a spravodlivo trestajú tých, ktorí ich porušujú. Keď sa človek stane vinným z porušenia zákona, očakávame, že zaplatí pokutu alebo si odslúži trest, a keď to urobí, považujeme jeho nevinu za obnovenú.
Dnes sme ale svedkami fascinujúceho prechodu, pretože západný svet si čoraz viac pripisuje znaky kultúry hanby-cti. Vidíme to najmä vo veciach súvisiacich so sexualitou. Advokáti novej sexuálnej morálky sa pokúšajú prijímať zákony, ktoré umožnia nové formy vzťahov a kodifikujú nové pohľady na pohlavie. Tieto zákony tiež zakazujú rôzne "fóbie" a formy toho, čo označujú ako "nenávistný prejav". Cieľom týchto advokátov je využiť moc zákona na presadenie konformity.
Ale kým čakajú než sa zákony dostanú cez rôzne kongresy, senáty, parlamenty, uplatňujú tlak prostredníctvom sily hanby. A pre mnohých ľudí je sily hanby dostatočná, aby sa vzdali svojich bývalých presvedčení a prijali nové. Hanba je silný presviedčač.
V dnešnej západnej kultúre nie sú ľudia, ktorí si udržiavajú dobrú povesť v očiach spoločnosti nevyhnutne tými, ktorí robia veci podľa zákona, ale tými, ktorí robia veci podľa kódexu cti. Zákon nezakazuje nikomu, aby sa držal biblického presvedčenia o tradičnom chápaní pohlavia alebo manželstva - zatiaľ nie. Spoločnosť však veľmi haní tých, ktorí majú takéto presvedčenia. Reportéri sa objavujú v ich domácnostiach a firmách, ich mená sú označené v titulkoch novín, opúšťa ich rodina a priatelia. Takíto ľudia si potom musia vybrať, či budú naďalej niesť túto hanbu alebo vykonajú hrdinský čin. Takéto čestné/hrdinské činy môžu znamenať verejné odvolanie svojej pozície a ospravedlnenie, môže to byť účasť na pochode. Bude to nejaká vonkajšia činnosť, ktorá zabezpečí vnútornú konformitu. Prostredníctvom tohto činu sa odstráni hanba a obnoví sa česť
Ako kresťania sa utešujeme zákonmi upravujúcimi slobodu prejavu a ochranu slobody náboženstva. No prosba o súlad so zákonom znamená málo, keď sa spoločnosť presunula do kultúry hanby a cti. Je možné byť nevinným podľa zákona, no stále môžete nosiť veľkú hanbu v očiach spoločnosti. Vidíme to všade okolo nás. Vždy sme vedeli, že prenasledovanie Cirkvi prinesie možnosť a možno aj pravdepodobnosť konfliktu so zákonom, odsúdenie za to, čo Boh označil za dobré a pravdivé. Napokon samotný Ježiš bol nevinný, no označili ho za vinného a nemali by sme čakať, že s nami budú zaobchádzať lepšie. Ale vari sme sa dobre nepripravili na možnosť a pravdepodobnosť toho, že budeme niesť veľkú hanbu za to, čo Boh označil za dobré a pravdivé. Asi sme dobre nepripravili mladých ľudí, aby pochopili a odolali riadiacej a presvedčivej sile hanby. Nemali by sme však byť prekvapení, pretože Ježiš niesol veľkú hanbu a sľúbil, že tí, ktorí ho nenávidia, bude nenávidieť tých, ktorí ho nasledujú.
Toto nás vyzýva, aby sme sa hlbšie ponorili do dobrých správ o tom, čo Ježiš Kristus dosiahol. Vieme, že kríž sa dotýka našej viny, ale tiež sa zaoberá našou hanbou (a samozrejme aj našim strachom). Prostredníctvom kríža Ježiš Kristus sňal našu vinu, aby nám dal nevinnosť, niesol našu hanbu, aby nám dal česť, prekonal Satana, aby vzal náš strach a dal nám moc. Evanjelium presahuje každú kultúru a má tak silné posolstvo pre celé ľudstvo.
Nakoľko naša kultúra vstupuje do tohto obdobia prechodu, možno bude treba vyladiť, ako myslíme a hovoríme o Kristovom diele. Sme oboznámení s tým, ako nám ospravedlnenie dáva za pravdu v súdnej sieni Božej a určite je to skvelá správa. Ale v kultúre hanby-cti rezonuje hlasnejšie správa, že Kristus niesol našu hanbu, aby nám dal svoju česť. Ide o posolstvo, ktoré musíme opäť zvážiť a kázať novým spôsobom. Musíme informovať ľudí, že Ježiš Kristus poskytol všetko, čo potrebujeme, aby sme stáli pred ním s odvahou a dôverou, aj keď sme v očiach spoločnosti považovaní za nečestných. Ako sa paradigma hanby a cti stáva čoraz významnejšou, musíme sa ubezpečiť a sľúbiť druhým, že dobré posolstvo evanjelia sa dôrazne zaoberá hanbou.