Pápež František prezradil, že šesť mesiacov vyhľadával pomoc psychoanalytika, keď mal 42 rokov a bol vodcom rádu jezuitov v Argentíne počas vojenskej diktatúry.
Pápež učinil svoje odhalenie v knihe založenej na 12 intenzívnych rozhovoroch s francúzskym sociológom Dominiqueom Woltonom, ktorá bola nedávno zverejnená.
František uviedol, že týždenné stretnutia s psychoanalytičkou mu veľmi pomohli. "Šesť mesiacov som chodil k nej domov, aby som si vyjasnil niekoľko vecí. Bola doktorkou a psychoanalytičkou. Bola tam vždy prítomná," uviedol Woltonovi pre 432-stranovú knihu Pope Francis: Politics and Societ (Pápež František: Politika a spoločnosť).
"Deň predtým, ako zomrela, mi zavolala. Nie preto, aby prijala sviatosti - pretože bola Židovka - ale pre duchovný dialóg. Bola to dobrá osoba."
František povedal Woltonovi, že sa teraz cíti slobodne. "Samozrejme, že som vo Vatikáne v klietke, no nie duchovne. Ničoho sa nebojím," povedal.
Pápež sa tiež zameral na kňazov, ktorí boli "rigidní a báli sa komunikovať".
K odhaleniu došlo, keď František diskutoval o úlohe a vplyve "odvážnych" žien v jeho živote, vrátane jeho matky, jeho dvoch babičiek a Esther Ballestrino de Careaga, komunistickej zakladateľky hnutia Matky Plaza de Mayo v Buenos Aires, ktorá bola zavraždená počas diktatúry.
Taktiež rozprával o detských láskach a priateľkách počas dospievania, keď povedal, že vzťahy so ženami obohatili jeho život. "Ďakujem Bohu, že som v živote poznal tie správne ženy," povedal pápež Woltonovi. "[Ženy vidia veci inak než muži] a je dôležité načúvať obom."
Jezuitská tradícia je známa tým, že oceňuje psychoanalýzu, pričom sebapoznávanie a introspekcia sa považujú za doplnok spirituality.
Robert Mickens, editor anglického vydania katolíckeho denníka La Croix so sídlom v Ríme, povedal, že František už predtým uznal, že spoločenské vedy by mohli byť prínosom pre ľudský rozvoj.
"V sedemdesiatych rokoch došlo k postupnej zmene postojov v rámci Katolíckej cirkvi k psychoterapii," uviedol Mickens. "Je veľmi bežné pri programoch formovania kňaza, najmä v západnom svete, že sa podrobujú psychologickému hodnoteniu pred prijatím do seminára alebo diecézy. Existuje uznanie, že spoločenské vedy dokážu pomôcť odhaliť problémy, ktoré je potrebné riešiť."
Pápežovo neuveriteľné odhalenie môže spochybniť vnímanie niektorých ľudí, že tí, ktorí hľadajú pomoc, sú slabí, uviedol.
V roku 2008 Vatikán vydal usmernenia o využívaní psychológie pri príprave kňazov. "V niektorých prípadoch môže byť užitočné obrátiť sa na expertov z oblasti psychológie," píše sa v dokumente.
Medzi kandidátmi na kňazstvo "možno nájsť takých, ktorí majú konkrétne skúsenosti - ľudské, rodinné, profesionálne, intelektuálne či afektívne - ktoré rôznymi spôsobmi zanechali psychologické rany, ktoré ešte nie sú vyliečené a ktoré spôsobujú poruchy," uvádza sa v pokynoch.
"Tieto rany, ktoré sú kandidátovi neznáme z pohľadu ich skutočných účinkov, sú často nesprávne pripisované vonkajším príčinám, čím sa zbavuje možnosti im primerane čeliť."
V čase sedení v roku 1978 alebo 1979 panovalo vysoké napätie medzi argentínskymi jezuitami, ktorých predstaveným bol vtedy Jorge Bergolio, ako sa vtedy pápež František volal.
Už predtým bol obvinený, že v podstate predal dvoch iných kňazov do rúk vojenských orgánov v roku 1976, keď odmietol verejne podporiť ich kontroverznú sociálnu prácu v slumoch Buenos Aires.
Argentínska "špinavá vojna" sa skončila v čase Bergogliovej psychoterapie, ale vojenská diktatúra bola stále pri moci.
Avšak stále pretrvávali spory ohľadne jeho vedenia, ktoré jezuitov rozdeľovalo. Počas jeho šiestich rokov pôsobenia ako provinciála v rokoch 1973 až 1979 rozčúlil niektorých ľudí svojim odhodlaním zaviesť nové smerovanie (jezuitov/Cirkvi v argentíne).
"Je ťažké presne vedieť, čo ho donútilo vyhľadať psychoterapiu - možno problémy, ktoré sa dostali do popredia, keď bol predstaveným jezuitov," povedal Austen Ivereigh, autor knihy The Great Reformer: Francis and the Making of a Radical Pope (Veľký reformátor: František a formovanie radikálneho pápeža).
"Boli to určite napäté časy, ako na národnej, tak i medzinárodnej úrovni [pre jezuitov], čo bolo pre Bergolia veľmi náročným, hoci veľmi úspešným obdobím. Krátko nato mal žlčové kamene, čo naznačuje určitú hladinu stresu."
"No možno si iba chcel zobrať čas na premyslenie. Jezuiti sa neboja vyhľadať profesionálnu pomoc, keď ju potrebujú a vnímajú psychoterapiu ako doplnok k spiritualite. Myslím si, že toto odhalenie iba rozširuje náš ľudský pohľad na tohto pozoruhodného človeka."
V Argentíne je podľa výskumníka Modesta Alonso v priemere najviac psychológov na svete. V roku 2011 bolo v Argentíne 196 psychológov na 100000 ľudí v porovnaní s 27 na 100000 ľudí v USA.
František ďalej vo svojich rozhovoroch s Woltonom uviedol, že európske krajiny vykorisťovali Afriku v koloniálnej ére a hoci Európa mala "významné kresťanské korene ... nie sú jediné. Existujú aj iné, ktoré nemožno poprieť."
Potrat - ako ďalej v rozhovoroch uviedol - bol "vážny hriech, je to vražda nevinného". A hoci trval na tom, že manželstvo bolo medzi mužom a ženou, keď povedal: "nemôžeme to zmeniť, je to z povahy vecí," tak pripustil existenciu občianskych zväzkov rovnakého pohlavia.
Kniha Woltona vyšla v septembri v čase, keď František začal svoju šesťdennú návštevu Kolumbie, čo bola prvá návšteva pápeža v tejto krajine za viac než 30 rokov. Juhoamerická krajina je silne polarizovaná ohľadne mierovej dohody končiacej 50 ročnú vojnu medzi vládou a povstaleckými partizánskymi silami FARC. Táto vojna si vyžiadala približne 220 000 životov a milióny utečencov.