Stovky tisícov poľských katolíkov obkolesilo v sobotu 7. 10. svoju krajinu, modlili sa a prosili Pannu Máriu o pomoc, aby zachránila Poľsko a celý svet.
Len čo katolíci olemovali svoju krajinu vyše tritisíc kilometrovou živou reťazou, a modlili sa „Ruženec na hraniciach“, označili pokrokové médiá toto ich národné modlitbové stretnutie za „kontroverzné“, xenofóbne, islamofóbne, alebo za také, čo „nereprezentuje“ Katolícku cirkev.
„Poľskí katolíci usporiadali kontroverzný modlitbový deň na hraniciach“, informovala BBC (Britská rozhlasová spoločnosť) o udalosti.
Rafal Pankovski, vedúci predstaviteľ varšavskej skupiny Never again (Nikdy viac), obhajujúcej multikultúrne porozumenie, sa pre Associated Press (AP) vyjadril takto: „Tento celý nápad robiť to na hraniciach len posilňuje etnicko-náboženský, xenofobický model národnej identity.“
Krzysztof Luft, bývalý člen najväčšej poľskej opozičnej strany, liberálnej Občianskej platformy, tweetoval: „Výsmech kresťanstva v masovom merítku. Náboženstvo používajú ako nástroj na udržanie spiatočníctva v poľských stojatých vodách.“
„Ruženec na hraniciach“ zorganizovali laickí katolíci a schválili ho aj vedúci predstavitelia Cirkvi v Poľsku. Ľudia z 320 farností z 22 diecéz sa rozostavili zhruba na 4 tisícoch lokalitách pozdĺž poľských hraníc s Nemeckom, Českou republikou, Slovenskom, Ukrajinou, Bieloruskom, Litvou, Ruskom a Baltickým morom. V Poľsku je viac ako 90% rímskych katolíkov z počtu obyvateľov 38 miliónov.
Aj katolícky premiér poľskej vlády odobril toto podujatie, a Beata Szydlová tweetovala: „Pozdravujem všetkých účastníkov.“
Páter Pawel Rytel-Andrianik, hovorca Konferencie biskupov Poľska, sa vyjadril, že to bola druhá najväčšia modlitbová udalosť Európy, hneď po Svetových dňoch mládeže 2016. The New York Times uviedli, že počet účastníkov ešte stále nie je upresnený.
Letiskové kaplnky, považované za hraničný priechod tej ktorej krajiny, sa stali miestom modlitby pre katolíkov, a ako uviedla agentúra AP, poľskí vojaci, ktorí sú momentálne v Afganistane, sa modlili na letisku Bagram. A podľa správy francúzskej agentúry AFP sa do tejto modlitby ruženca zapojili aj rybárske lode, kajaky a plachetnice, ktoré vytvorili reťaz na poľských riekach.
„Počas modlitby som bol na Chopinovom letisku vo Varšave a bolo tam toľko ľudí, že vytvorili súvislý rad prúdiaci do kaplnky a z kaplnky“, povedal páter Rytel-Andrianik, a dodal, že „túto udalosť zorganizovali laici, čo ju činí ešte pozoruhodnejšou. Milióny ľudí sa modlili ruženec. Toto predčilo všetky očakávania organizátorov.“
Farnosti, ktoré sa tejto udalosti zúčastnili, ju odštartovali slávením sv. omše pre všetkých, ktorí boli pripravení na odchod k hraniciam.
V súvislosti so zjaveniami Panny Márie trom malým pastierikom v Portugalskej Fatime, je „ruženec na hraniciach“ zaujímavý tým, že jeho naplánovanie vyšlo presne na prvú sobotu v mesiaci posledného zjavenia, v roku, na ktorý pripadá sté výročie týchto zjavení.
Toto celonárodné modlitbové stretnutie poľských katolíkov priamo korešponduje so sviatkom Panny Márie Ružencovej, 7. októbra, ktorý je zároveň aj výročným dňom víťazstva námornej armády Svätej ligy nad námorníctvom Otomanskej ríše v bitke pri Lepante roku 1571. Ruženec je s týmto víťazstvom tesne spiaty, pretože sv. pápež Pius V vyzval všetkých, aby sa ho modlili za víťazstvo v tejto bitke.
Komentáre niektorých účastníkov o Európe, pridŕžajúcej sa svojich kresťanských koreňov, či zadržiavajúcej prílivovú vlnu islamu, odzneli v médiách tak, že „Ruženec na hranici“ vykreslili ako nacionalistický čin alebo ako prejav “strachu z islamu.”
„Modlime sa za ostatné národy Európy a za celý svet, aby pochopili, že ak chceme, aby Európa ostala Európou, potrebujeme sa vrátiť ku kresťanským koreňom európskej kultúry“, povedal na sv. omši v sobotu krakowský arcibiskup Marek Jedraszewski.
„Je to pre nás naozaj vážna vec“, povedala pre AP Basia Sibinska. „Chceme sa modliť za pokoj a mier, chceme sa modliť za svoju bezpečnosť. Každý, kto sem prichádza, má samozrejme odlišnú motiváciu, no najdôležitejšie je vytvoriť pozdĺž celej hranice niečo ako kruh intenzívnej a vrúcnej modlitby.“
Poľsko a Maďarsko odmietli brať migrantov na základe kvóty, stanovenej Európskou úniou, čím ohrozili svoje členstvo v EÚ. Obavy o sekularizáciu Európy však tak či onak existujú aj nezávisle od súčasnej migračnej krízy a jej rozličných následkov.
The Times povedali o tejto modlitbe ruženca, že ide o podujatie, na ktorom sa „Poliaci, posúvajúci zrnká ruženca“, zhromaždili na „masovej demonštrácii“; pričom Poľsko nazvali „národom, smerujúcim čoraz viac napravo.“
Teológ Villanova University Massimo Faggioli použil Twitter aby skritizoval takéto použitie ruženca na „protiimigračné účely“.
„Použiť Pannu Máriu ako ľudský štít a ruženec ako zbraň proti islamu, nie je podľa môjho gusta“, tweetoval, „a použitie ruženca ako zbrane proti islamu nie je ´jednaním Katolíckej cirkvi´.“
„´Ruženec na hranici´ nie je bojovou križiackou výpravou, pretože nechceme s nikým bojovať“, povedal Maciej Bodasinski. „Je to mohutné ´povstanie´ za niečo, nie proti niečomu. Verne nasledujeme žiadosť Panny Márie a modlíme sa na hranici našej krajiny ruženec, čím dosvedčujeme celému svetu, že Božie milosrdenstvo nezastavia žiadne hranice.“
Páter Alexander Lucie-Smith, morálny teológ a konzultujúci editor Catholic Herald povedal vo svojom blog poste, že na modlitbe ruženca nie je nič kontroverzné, a že ruženec je našou najlepšou zbraňou proti zlému. Páter zároveň poznamenal, že história Poľska sa líši od histórie iných európskych národov, ako je napríklad Veľká Británia, pretože už malo byť „z rozličných príčin niekoľkokrát vymazané z mapy“.
„Ak to Poliakov viac ťahá k národnej zvrchovanosti než väčšinu iných národov, kto ich môže z toho viniť?“, pýta sa páter. „O ich zvrchovanosti sa veľa diskutuje. A ich štátnosť je navyše hlboko spätá s katolíckou vierou. V etnických a náboženských veciach Poliaci pevne odolali porušteniu. Môžete ich za to viniť?“
Ďalej povedal, že Poliaci sú oprávnení sami sa rozhodnúť vo veci prijímania migrantov a modliť sa za spásu a záchranu Poľska a celého sveta je skvelý nápad. Ich príklad by mali nasledovať aj ostatní.
V súvislosti s bitkou pri Lepante páter Lucie-Smith poznamenal, že pripomenutie výročia tohto víťazstva neznamená negatívny postoj voči inej krajine, ale oslavuje vyslobodenie tých, čo boli podriadení tomuto despotickému režimu, vrátane kresťanských galejných otrokov.
Poukázal aj na to, že modliť sa za víťazstvo vo vojne „je odjakživa kresťanským riešením takýchto situácií“, či už v bitke pri Lepante, počas Druhej svetovej vojny, alebo v prípade nigérijských biskupov, ktorí dnes vyzývajú ľudí, aby sa modlili ruženec aj napriek útokom Boko Haram, čo je „úplne v súlade s katolíckou tradíciou“. (Boko Haram je nigérijská teroristická islamská skupina; pozn. prekl.).
„Kontroverzné? Nemyslím“, napísal páter. „Katolíci len pokračujú v tom, čo už robia celé stáročia.“ A dodáva: „Len dúfajme, že v tom budú pokračovať aj v nasledujúcich storočiach. Webstránka organizátorov poľského modlitbového dňa nám pripomína, že ´ruženec je mocnou zbraňou proti zlému´.
Držme sa jej teda, a používajme ju!“