Michael Voris nedávno vyšiel s videom s názvom „Fr. Barron sa mýli“, kde kriticky rozoberá opakované vyhlásenie populárneho kňaza - evanjelizátora v prospech teórie navrhnutej Hansom Ursom von Balthasarom v neskoršom období svojho života v prednáške Môžeme dúfať ?, v ktorej hovorí, že je pre kresťana prijateľné mať dobrú nádej, že peklo môže byť prázdne. Voris správne poznamenáva, že Kristus sám na mnohých miestach hovorí, že niektoré duše pôjdu definitívne do pekla, a že údajné mlčanie Cirkvi ohľadom definitívnej prítomnosti kohokoľvek v pekle, nie je kvôli nejakej podpore teórie prázdneho pekla, ale kvôli skutočnosti, že definitívna prítomnosť niektorej duše v pekle nie je súčasťou Božieho zjavenia, a preto definovať to nie je v medziach kompetencie Cirkvi. Skutočnosť, že cirkev nikdy o niekom „nevyhlásila“, že je v pekle, vôbec neposkytuje žiadne odôvodnenie pre tvrdenie, že peklo je prázdne.
V tomto bode vhupol Mark Shea a obvinil Vorisa, že neprávom svojím „ jedom“ špiní Fr. Barrona. Nie je tu mojím zámerom, aby som sa vyjadril k antagonizmu medzi Vorisom a Sheaom, ja mám väčší záujem o komentáre Shea, že Fr.Barronová-Balthasarová teória „ prázdneho pekla“ je úplne v medziach pravoverného uvažovania, a že „ koniec koncov všetko, čo máme, sú dve školy mienok, pri čom obe sú povolené Cirkvou.“ Tak je Balthasarovej teórií „prázdneho pekla“ dané legitímne miesto v spektre legitímnych názorov, s ktorým katolíci môžu nesúhlasiť s čistým svedomím a tradičný názor, že ľudia v skutočnosti ídú do pekla je položený tiež na spektrum ako ďalšia legitímna „možnosť“.
Táto obrana Fr. Barrona a Balthasara sa zjavne vracia k postoju Shea, že tradícia sama o sebe má dva „nezlúčiteľné“ aspekty otázky pekla, ktoré ponechávajú v tejto téme určité napätie, čo som chcel napadnúť, ale nateraz to nechám tak.
Mám väčší záujem o komentáre Shea o „dvoch školách mienok - oboch ako Cirkvou povolených.“ To je to, na čo narážam. Balthasarova teória „ prázdneho pekla“ nie je vôbec legitímne postavená v katolíckom spektre, ani viera, že niektorí ľudia skutočne ídú do pekla, nie je len jedna z rôznych „názorových prúdov“. Podľa Fr . Barrona, Shea a Balthasara, aj keď je heréza povedať, že vieme, že peklo je prázdne, nie je blud navrhnúť, že môžeme mať dobrú nádej, že peklo je prázdne. Ako to Fr. Barron a iní môžu tvrdiť, to je nad moje chápanie, pretože toto tvrdenie odsúdil ako herézu Bl . Pius IX. Pripomeňme si Syllabus omylov, číslo 17, v ktorom je odsúdené nasledovné tvrdenie:
„Čo i len uvažovať s dobrou nádejou o večnej spáse všetkých tých, ktorí nie sú nijakým spôsobom v pravej Cirkvi Ježiša Krista.“ - Encyklika „Quanto conficiamur,“ 10.08.1863
To je presne to, čo Fr . Barron a Balthasar tvrdia a to, o čom Mark Shea hovorí, že je „úplne v medziach pravoverného uvažovania“. Fr. Barron hovorí, že môžeme mať aspoň dobrú nádej, že každý sa dopracuje do neba, hoci Pius IX. toto stanovisko výslovne odsudzuje. Nielen hlásanie poznania univerzálnej spásy, ale je odsúdené i držanie si „dobrej nádeje“, keď sa o tomto jedná. Bodka.
Náš Pán učí veľa, keď hovorí: „Vchádzajte úzkou bránou. Lebo široká brána a priestranná cesta vedie do záhuby a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú.“ (Mt 7,13). Netvrdí, že existuje mnoho tých, pre ktorých je možné, že idú do záhuby, ale nemusía skutočne ísť. „Je mnoho tých, čo cez ňu vchádzajú,“ hovorí. Mnohí znamená mnohí. Mnohí neznamená, že „nikto“.
V diskusiách o tejto téme od obhajcov pretláčajúcich Balthasarov názor, som zriedka videl odkaz na Lk 13, keď sa Ježiša opýtali priamočiaru otázku: „Pane, je len málo tých, ktorí budú spasení?“ na ktorú Kristus odpovedá: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou; lebo mnohí, hovorím vám, sa budú snažiť vstúpiť a nebudú môcť.“ (v. 23-24). Vidíte to? Mnohí sa budú snažiť vstúpiť a nebudú môcť. To nie je hypotetická oblasť.
Zjavenie (20,15), ktoré Voris cituje vo svojom videu, hovorí: „A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera.“ Opäť to nie je prezentované ako hypotetická, ale ako reálna vízia situácie na Poslednom Súde. Mohlo by to znamenať, že sa len hovorí, že ľudia , ktorí nie sú v knihe života budú uvrhnutí do ohnivého jazera, ale neznamená to, že by niekto naozaj bol v tejto nešťastnej situácii. Vieme však prinajmenšom, že dvaja jedinci budú zatratení: Šelma a falošný prorok: „A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i falošný prorok; a budú mučení dňom i nocou na veky vekov.“ (Zjv 20,10).
Okrem toho , ak by nikto nebol vlastne hodený do ohnivého jazera, ako by Ján mohol mať poznanie, že niekto, koho meno nebolo v knihe bol vrhnutý do ohnivého jazera? Povedané inak: Predpokladajme, že by som povedal: „Bol som včera dole v meste a videl som, ako polícia dala pokuty všetkým, ktorí si na seba nedali bezpečnostné pásy.“ Potom predpokladám, že sa opýtate: „Tak koľko ľudí chytili?“ a ja poviem: „Ale..., nikoho“, neboli by ste úplne zmätení? Jednoduchá gramatika tvrdenia: „Videl som ako polícia dala pokuty všetkým, ktorí neboli pripútaní,“ vyjadruje akciu, ktorá bola dokončená v minulosti, nie nejakú hypotetickú. To ukazuje, aké prekrútenia musia na Písmo natiahnuť, aby popreli zjavnú skutočnosť, že niektorí ľudia skončia naveky zatratení.
Tiež by sme mohli citovať Lumen gentium 16, ktoré hovorí: Niektorí „žijú a zomierajú na tomto svete bez Boha a tak sa vystavujú krajnému zúfalstvu. Preto Cirkev pamätá na Pánov príkaz: „Hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15), a na Božiu slávu a spásu všetkých sa horlivo stará o rozvoj misií.“
Všimnite si, že LG 16 hovorí, že existujú ľudia, ktorí zomierajú na svete bez Boha a tak sa vystavujú krajnému zúfalstvu, a potom pokračuje a uvádza to ako jeden z dôvodov naliehavosti veľkého poslania, ktoré je v súlade s tradíciou: Evanjelium musí byť kázané, aby boli duše uchránené od pekla.
Fr . Barron aj Shea tvrdia, že Balthasarovu teóriu prázdneho pekla - ako sa zdá - učí i pápež Benedikt XVI. v Spe salvi. Potom, čo som práve dokončil veľmi dôkladnú štúdiu o posledných pápežských encyklikách, popieram tento fakt, ale to patrí inam. Stačí však povedať, že ak by sme čítali Magistérium v kontinuite s ním samým, Spe salvi jednoducho nemôže znamenať to, ako Fr. Barron a Shea naznačujú, a síce, že Benedikt XVI. protirečí Piovi IX.
Teória prázdneho pekla nie je jedným z mnohých legitímnych myšlienkových smerov. Je to novota, s ktorou sa pohrával už dávno Origenes a potom prakticky zostala opustená až do modernej doby. To množstvo zručností a reinterpretačných manipulácií, ktoré treba spraviť na Písme, Magistériu a na Tradicií, aby sa oživili teórie Fr. Barrona a Balthasara ohľadom tejto otázky je otrasné. Dôkazy v prospech tradičného učenia, že existujú ľudia, ktorí sú v pekle, prevažuje nad Balthasarovými a Barronovými pozíciami ako prílivová vlna zaplavujúca hrad z piesku. Že táto novota je bránená niektorými ako legitímne stanovisko v medziach pravovernosti je smutné, a to najmä vo svetle Syllabu omylov, č. 17, ktorý to výslovne odsudzuje. Treba tiež poznamenať, že v prípade, že niekto chce odpísať Vorisa, veľmi rešpektovaní a renomovaní kňazi a teológovia tiež považujú názory Fr. Barron za veľmi znepokojujúce, ako napr. Mons. Charles Pope z arcidiecézy Washington (pozri tu) a takisto i Dr. Scott Hahn, ktorý kedysi vyhlásil, že Balthasarova teória bola úplne bezcenná.
Nie som naladený proti Markovi Sheaovi. Jeho kniha By what Authority? (Akou mocou?) mi pomohla vrátiť sa do Cirkvi. Ako však Voris povedal Fr . Barronovi, Mark Shea sa tu jednoducho mýli. Neútočím naňho, nešpiním ho, nevolám ho heretikom. Ja som len povedal, že sa jednoducho mýli.
Tým, že vstupujeme do obdobia liturgického roka, kedy čítania upriamujú naše mysle na posledné veci, po zvyšok novembra sa budú všetky moje príspevky vzťahovať na otázku pekla, jeho reality, večného trvania a tradíciu Cirkvi hovoriacej o tejto dôležitej téme. Nabudúce budem skúmať definitívnu prítomnosť zatratených duší v pekle v celej kresťanskej tradícii, ako je stanovené podľa kresťanského sensus fidelium.