Bishop_Morlino_on_EWTN.jpg

Americkí biskupi pritvrdili v otázke odmietnutia pochovať nekajúcich sa gayov

486
Jakub Betinský
Kultúra života

Katolícky biskup Robert Morlino obraňuje svoje nedávne diecézne smernice pre kňazov ohľadne zákazu pochovania nekajúcich sa homosexuálov a hovorí, že je to „priame učenie cirkvi.“ Objasňuje, že čeliac odpornej kampani, ktorá ho chce zosadiť ako biskupa, tieto smernice vôbec nenaznačujú, že „sa o homosexuálnych ľudí nezaujímame.“

Morlino, madisonský biskup v štáte Wisconsin, bol kritizovaný, pretože jeho kňazi dostali istú smernicu, v ktorej im bolo pripomenuté, čo hovorí Kódex kanonického práva o katolíckych pohreboch pre nekajúcich sa „zjavných verejných hriešnikov“, akými sú ľudia, ktorí verejne uzavreli „manželstvo“ s rovnakým pohlavím.

Média v jeho štáte, sympatizujúce s homosexuálnymi cieľmi, na neho zaútočili. K útoku sa tiež pridali od cirkvi odtrhnuté „katolícke“ skupiny, ktoré odmietajú cirkevné učenie vzhľadom na sexuálnu morálku.

„Kontext“ týchto diecéznych smerníc je „dôležitý“, povedal Morlino pre EWTS reportéra Raymonda Arroya v relácii The World Over.

„Prichádzajú k nám pravidelne otázky od jednotlivých kňazov alebo od kňazských rád ohľadne týchto otázok,“ vysvetlil. „S kňazmi máte pravidelný spôsob komunikácie – t. j. sobotná pošta pre kňazov od generálneho vikára – ktorý sa jednoducho zameriava na stručnú odpoveď na ich otázky.“

„Len tak som sa z čista jasna nerozhodol hovoriť o týchto veciach,“ povedal Morlino. Poznamenal, že smernica pre kňazov od ich generálneho vikára je „priamym učením cirkvi, s ktorým súhlasím a ktoré chcem vo veľkom presadiť.“

„Problémom je, keď ľudia počúvajú prebiehajúcu konverzáciu iba na tri štvrte a potom získavajú iba rýchle závery,“ povedal Morlino. „V takom prípade máme problém.“

„Vzniká tak dezinterpretácia, podľa ktorej sa nezaujímame o homosexuálnych ľudí a že s nimi nechceme mať nič dočinenia,“ vysvetlil. Morlino hovorí, že toto nie je vôbec pravda.

Povedal, že tí, ktorí sú priťahovaní k rovnakému pohlaviu „a chcú nasledovať Krista“ majú „veľmi ťažký kríž na nesenie.“

Morlino to zopakoval v druhom novembrovom stĺpčeku madisonských diecéznych novín a napísal nasledovné:

 

Je našou povinnosťou, ako kresťanov, aby sme sa priblížili k takýmto jednotlivcom a správali sa k nim ako Šimon Cyrenejský, pomáhajúc im niesť ich kríž a nikdy ich nepodkopnúť, zatiaľ čo bojujú s jeho váhou. Tak veľa bolo v tejto celej veci dezinterpretovaného až si želáme nemať do činenia s tými, ktorí sú na tejto ceste disciplíny.

...

Ako sa zvykne pohovoriť, určite „príď taký, aký si.“ Ale buď si vedomí, že Ježiš Kristus miluje každého z nás príliš veľmi na to, aby nás nechal takými, akými sme. Chce pre tebe a i mňa oveľa viac. Uvedom si, že každému z nás hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ Nasledovanie Ježiša zahŕňa rozhodnutie vziať svoj kríž a ísť po jeho stopách smerom na kalváriu. Ale nie sme na to sami. Ježiš, svojom milosťou a skrz jeho živé telo – Cirkev – urobí toto bremeno ľahkým; a to do takej miery, do akej mu to my (každý jeden z jeho učeníkov) dovolíme.

 

Ak „zjavný verejný hriešnik“ ukáže čo i len najmenší znak ľútosti, je pripustený ku katolíckemu pohrebu – povedal Morlino.

Poznamenal, že keď bol pro-potratovému senátorovi Tedovi Kennedymu vyslúžený katolícky pohreb, mnohí veriaci z jeho diecézy boli pobúrení. Kennedy bol rozhodne zjavný verejným hriešnikom. Ale Morlino hovorí, že kňaz, ktorý mal pohreb na starosti, vedel o niečom, o čom ani Morlino nevie, čo bolo dôkazom jeho ľútosti.

Kódex kanonického práva hovorí, že musia byť splnené tri podmienky, aby mohol byť hocikomu nevyslúžený katolícky pohreb: musí to byť zjavný verejný hriešnik, nesmú byť známe žiadne znaky ľútosti a ak by mu bol vyslúžený katolícky pohreb, spôsobilo pohoršenie pre veriacich.

„I ten najmenší znak ľútosti znamená, že im bude vyslúžení katolícky pohreb,“ hovorí Morlino. Poznamenal, že ľútosť je konečným cieľom pre každého.

Morlino sa tiež sťažoval, že ľudia si nesprávne myslia, že mu nezáleží na tých, ktorí cítia príťažlivosť k rovnakému pohlaviu.

„Mám z toho veľmi zlý pocit,“ hovorí.

Morlino tiež objasnil, prečo, ak je človeku, ktorý verejne vstúpil do homosexuálneho zväzku, vyslúžený katolícky pohreb, jeho partner nemôže čítať na tomto obrade čítanie alebo nemôže byť spomenutý ako jeho pozostalý.

Viedlo by to katolíkov ku hriechu, povedal, a to tým, že by im to dalo dojem, že homosexuálny zväzok je OK alebo že by im aj tak bolo koniec koncov „všetko odpustené“. Katolíci majú právo „nebyť týmto zmätení,“ dodal.


Morlino tiež krátko prispel svojim komentárom k odvíjajúcej sa dráme vo veci toho, že americkí biskupi vyhodili otca Thomasa Weinandyho z pozície konzultanta po tom, ako publikoval list pápežovi, v ktorom vzniesol námietku ohľadne „zmätku“, ktorý je príznačný pre jeho pontifikát.

„Otec Weinandy je akademik s veľkou reputáciou a tiež mojim priateľom,“ povedal Arroyovi Morlino. „Aby som pravdu povedal, je veľmi dobrým teológom a mojim priateľom. Nemôžem sa vyjadriť na adresu vzťahu otca Weinandyho a americkej konferencie biskupov, pretože som od toho veľmi vzdialený.“

Morlino sa pousmial nad tvrdením s Cirkvou nesúhlasiacich katolíkov o tom, že nie je „láskavý“ a mal by byť pápežom Františkom odvolaný.

„Každé ráno sa zobudím presvedčený nech sa vo svete a v mojom živote stane ‘Božia vôľa’,“ povedal. „A tým, že som si toho vedomý, môžem pokračovať s pokojom a vľúdnym úsmevom.“