Bývalý český prezident Václav Klaus vystúpil vo Washingtone s prejavom na The Victims of Communism Centennial Commemoration, Library of Congress.
„Nezišli sme sa preto, aby sme oslavovali sté výročie jednej z najdôležitejších a svojimi katastrofálnymi a zničujúcimi dôsledkami jednej z najhorších udalostí 20. storočia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Zišli sme sa preto, aby sme si tento dátum pripomenuli. Aj dnes bohužiaľ existujú miesta, kde je toto výročie predmetom osláv,“ začal na úvod svojho prejavu v hlavnom meste Spojených štátov český exprezident Václav Klaus na slávnostnom ceremoniáli venovanom obetiam komunizmu.
„Pre mňa osobne komunizmus nie je predmetom môjho akademického štúdia alebo mojej zvedavosti. Nesledoval som ho zo zahraničia. Mal som smutné “privilégium” v tomto systéme prežiť štyridsať rokov svojho života,“ pokračuje Klaus a dodáva, že táto skúsenosť nám „zostrila náš pohľad na svet“. „Náš život v komunizme bol príležitosťou na to, aby sme získali hlbokú znalosť tohto vysoko centralizovaného, represívneho a nedemokratického, dirigistického a intervencionistického politického a ekonomického systému v jeho najčistejšej podobe.“
Podľa Klausa ale fakt, že komunizmus skončil, neznamená, že sme dosiahli konečné víťazstvo. „Na rozdiel od tých, ktorí v okamihu pádu komunizmu žili na slobodnom Západe, sme neboli toľko prekvapení, že jeden z najiracionálnejších, najrepresívnejších, najkrutejších a najneefektívnejších systémov v ľudských dejinách prestal existovať tak náhle a tak pokojne.“
„Komunizmus “odišiel” sám, nebol porazený. Sú jednotlivci, či celé skupiny ľudí, ktorí takúto interpretáciu vtedajších udalostí odmietajú a ktorí tvrdia, že to boli oni, kto porazili komunizmus, ale to je, mierne povedané, sporné. Nemali by sme vytvárať nové mýty,“ pokračuje Klaus v prejave a dodáva, že je našou povinnosťou nedopustiť, aby sa na komunizmus zabudlo. „Súčasným i budúcim generáciám musíme pripomínať všetky jeho krutosti a zverstvá. Rovnako tak je ale nutné správne interpretovať neskoré, v mnohých ohľadoch miernejší štádia komunistickej éry.“
„Keď tvrdím, že sa dnes v mnohých ohľadoch vraciame späť, nemyslím tým, že by sme sa vracali k marxizmu alebo komunizmu. Vidím zrod a šírenie nemenej nebezpečných myšlienok, avšak propagovaných pod inými názvami a založených na iných motívoch a argumentoch. Ich exponenti by zúrivo odmietali akékoľvek spájanie s marxizmom alebo komunizmom a mali by asi pravdu. Mnohí z nich boli dlhú dobu evidentnými antimarxisty a antikomunistov,“ hovorí o súčasnej globálnej politickej situácii český exprezident.
„Súčasný svet, najmä Európa je charakterizovaný mnohými rysmi, ktoré mi staré komunistické časy pripomínajú. Vidím nielen zreteľný úbytok slobody, ale aj úplne nezodpovedný nedostatok záujmu o slobodu ako takú. Nevidím návrat komunizmu, vidím nové ideológie a tendencie, ktoré pred slobodu a demokraciu dávajú ako významnejšie tiež niečo iné. Nemali by sme sa stať obeťami slepej viery v to, že komunizmus bol posledný utópiou.“
Podľa Klausa sa dnešný vývoj opiera o päť hlavných prvkov: presun moci od volených zástupcov smerom k nikým nevolenej byrokracii; exponenciálny nárast regulácií a kontrol; nahradzovanie slobody právami; víťaznom a ťažení environmentalizmu a o feminizmus, genderizmus, multikulturalizmus a politickú korektnosť. „Ideológia práv sa stala základom nového modelu spoločnosti. Je súčasťou nikdy nekončiacich ilúzií všetkých nedemokratov zrušiť politiku. Keď sme si mysleli, že bol komunizmus poslednou utópiou, mýlili sme sa,“ vysvetľuje Klaus.
„Žijeme v ére uctievania rádoby pokroku, rovnosti, spravodlivosti a prázdneho moralizmu, v ére pohŕdania voľbami a výsledkami referend, v ére falošnej solidarity a zbožňovania všetkého globálneho, všetkých “multi” alebo “supra”. To nás doviedlo až k súčasnej ľavicovej postmodernej intelektuálnej monokultúre. Smerujeme k post-západnému poriadku,“ dodáva na záver svojho prejavu bývalý český prezident Václav Klaus.