35 míľ políc. Tridsaťpäť tisíc zväzkov zoznamov. Dokumenty z dvanástich storočí. Umiestené v jednej z najznámejších bášt náboženstva a kultúry, Vatikánske tajné archívy sú vecou historickej legendy - no ich existencia je absolútne skutočná.
Len samotný názov vyvoláva tajomstvo a okázalosť Katolíckej cirkvi a vyzýva vynaliezavcov, aby prišli so zlovestnými teóriami o tom, čo by v nich mohlo byť. Indexy archívov nie sú verejné - a sú prístupné len pre učencov, ktorí majú viac ako 75 rokov - a nachádzajú sa v pevnosti, ktorá je súčasťou Vatikánu.
Utajená povaha Katolíckej cirkvi a potenciálny poklad poháňali roky špekulácií o tom, čo by mohlo byť vo vnútri. Dokonca aj dnes sa konšpiračné teórie zaujímajú o ich obsah - ako napr. šialené špekulácie, že tu Vatikán skrýva mimozemské bytosti.
V skutočnosti však tajné archívy Vatikánu nie sú v podstate tajné. Slovo "secret" (tajné, pozn. prekladateľa) pochádza z nepochopenia latinského slova "secretum" (v slovenčine súkromné). Archívy boli - a stále sú - určené na umiestňovanie úradných dokumentov Svätej stolice spolu s korešpondenciou a inými informáciami týkajúcimi sa pápeža.
Obsahujú aj niektoré z najpôsobivejších pokladov Katolíckej cirkvi - dokumenty, ktoré sa datujú do ôsmeho storočia. Ale až do roku 1881 nebol povolený prístup k archívu ani kresťanským učencom. Vtedy pápež Leo XIII., známy ako intelektuál, ktorý sa konfrontoval s modernizáciou konca 19. storočia, otvoril cestu výskumníkom. Tieto fascinujúce dokumenty hovoria nielen o príbehu Cirkvi, ale aj o zvyšku sveta.
Jednou z vyčnievajúcich vecí je list od Márii I. Stuartovej, ktorá bola popravená po tom, čo sa musela vzdať svojho trónu a bola uväznená na 20 rokov. Napokon bola odsúdená na trest smrti za sprisahanie zavraždiť kráľovnú Alžbetu I., jej protestantskú sesternicu. Čeliac poprave napísala zúfalý list pápežovi Sixtusovi V, v ktorom prosila o svoj život a kritizovala "heretikov", ktorí ju napokon zabili. Pápež nezasiahol a 8. februára 1587 bola sťatá.
Ďalší neoceniteľný dokument doslova zmenil históriu náboženstva. V tomto dokumente Katolícka cirkev exkomunikuje Martina Luthera, ktorý roznietil Európu, keď sa otočil chrbtom katolicizmu a napísal svojich 95 téz, ktoré sa dnes považujú za "spúšťača" protestantizmu. V reakcii na to pápež Leo X. napísal pápežskú bulu "Decet Romanum Pontificem", ktorá vykopla Luthera z Katolíckej cirkvi. To Lutherovi uvoľnilo ruky a založil svoju vlastnú cirkev, a schizma odvtedy definovala veľkú časť svetových dejín.
Tajné archívy tiež obsahujú mimoriadne tajný dokument: zápisnicu zo súdnych procesov proti templárskym rytierom. Známy je ako Pergamen z Chinonu, veľkosťou ako jedálenský stôl a dokumentuje proces s rímskokatolíckym vojenským rádom za veci ako rúhavé správanie a herézu počas krížových výprav. Kvôli archívnej chybe bol pergamen po stáročia stratený a našiel sa až v roku 2001 medzi inými dokumentmi v škatuli. V súčasnosti je už správne zaradený a je dostupný pre výskumníkov.
Keď bol Pergamen z Chinonu v roku 2007 zverejnený, tak účinne rehabilitoval dedičstvo templárskych rytierov keď dokázal, že pápež Klement V. v roku 1308 v skutočnosti oslobodil skupinu z pod kacírstva. Tento fakt nie je v historiografii známy.
Tieto a ďalšie historické dokumenty sú uložené v blízkosti Vatikánskej knižnice v Ríme. Podobne ako v iných archívoch tu nájdete hromady dokumentov a čitáreň. Nachádza sa tu tiež bunker -- ohňovzdorná konštrukcia určená na ochranu krehkých dokumentov pred požiarom a pod. Je tu aj škola pre duchovných, ktorí študujú históriu. A pretože sa jedná o Vatikán, je tu aj veľa posvätného umenia, ktoré možno preskúmať.
Nie každý ma prístup k archívu - je otvorený len pre učencov, ktorí podstúpia dôkladný proces preverovania. Avšak v posledných rokoch sa stal Vatikán trochu otvorenejší so svojimi tajomstvami. V roku 2010 Vatikán v reakcii na zvýšený záujem verejnosti o tajné archívy a mýty, ktoré boli zvečnené v bestselleri Dana Browna Anjeli a Démoni, umožnil novinárom po prvýkrát exkurziu po archívoch. A v roku 2012 Vatikánske tajné archívy zverejnili verejnú výstavu niektorých svojich najdôležitejších dokumentov pri oslave svojich 400. narodenín.
Táto otvorenosť ale nezodpovedá niekoľkým skutočným tajomstvám, ktoré sú stále zatvorené v archíve. Všetko, čo sa datuje po roku 1939, je stále pre verejnosť nedostupné, vrátane dokumentov pápeža Piusa XII., ktorého mlčanie počas Holokaustu bolo interpretované ako kolaborácia s Hitlerom. Hoci Cirkev sprístupnila niektoré dokumenty, ktoré považuje za priaznivé z pohľadu Piusa XII., tak odmieta zverejnenie všetkých dokumentov.
V roku 2005 Sergio Pagano, prefekt Tajných archívov, odhalil dôvod. Pagano pre magazín L’Espresso povedal, že to nie je záležitosťou odvahy - ale zdrojov. Keďže archív je taký rozsiahly, tak je náročné rýchlo spracovať dokumenty a sprístupniť ich historikom. Podľa Pagana sa ale ľudia často "dožadujú otvorenia Vatikánskych archívov akoby mali vstúpiť do tajnej pevnosti prekonaním imaginárneho odporu ... ale keď sú dvere otvorené a dokumenty sú k dispozícii, tí, ktorí sa zdali byť pri bránach, sa neukážu alebo nás ani nenavštívia ako turisti".
Prefekt odmietol tlak na vydanie dokumentov o Piusovi XII., keď to nazval "zvláštnym javom" a naznačil, že výskumníci boli riadení túžbou zbaviť sa Katolíckej cirkvi.
To nás privádza k tým vari najkontroverznejším dokumentom v tajných archívoch, ktoré sa týkajú prebiehajúceho škandálu sexuálneho zneužívania v Cirkvi. Ako sa ukázalo, každá diecéza má taktiež svoje súkromné archívy a mnohé pomohli dosvedčiť účasť Cirkvi na zneužívaní. Dokumenty vo Vatikánskych tajných archívoch sa však sprístupnia len vtedy, keď sú najmenej 75 rokov staré - a ich skutočným vlastníkom nie je Cirkev, ale pápež.
Hoci ľudia môžu žalovať jednotlivé diecézy kvôli ich informáciám, samotná Cirkev je rovnocenná suverénnym národom a môže si robiť to, čo si zaumieni. Pápež je jediný, kto by mohol dokumenty sprístupniť skorej - a ako to teraz vyzerá, mohlo by to trvať desaťročia, kým sa novinári, historici a obete dozvedia viac o úlohe Katolíckej cirkvi pri zneužívaní.