Podľa odborníkov na túto oblasť môžu ľudia po potrate zažiť hlboké pocity smútku a prázdnoty, samovražedné myšlienky, sny o potratených deťoch, problémy s intimitou a ťažkosti s viazaním sa na budúce deti.
Vicki Thornová, zakladateľka projektu Rachel a Národného úradu pre zmierenie a liečenie po potrate, povedala pre spravodajstvo CNA, že tieto skúsenosti sú "veľkým tajomstvom", ktoré nikto nechce riešiť. To niekedy bráni ženám a mužom hovoriť o svojich ťažkostiach.
"Ide o veľa", povedala Thornová vysvetľujúc, že mnohé potratové kliniky a potratové stránky informujú ženy, že potrat je dobrá vec, no minimalizujú nežiaduce reakcie, keď hovoria: "chápeme, že sa možno cítite zle".
Avšak Thornová - certifikovaná traumatologická poradkyňa a členka Pápežskej akadémie pre život - povedala, že aj napriek zjavným ubezpečeniam, že v prípade smútku a ľútosti o nič nejde, skutočnosť po potrate je iná. Muži a ženy sú "vydesení touto skúsenosťou".
Podľa nedávnej správy inštitútu Guttmacher sa každoročne v období 2010 - 2014 udialo približne 56 miliónov potratov, pričom potratom skončilo 25% všetkých tehotenstiev.
Najväčší počet potratov sa udial v rozvojových krajinách, ako aj v mnohých krajinách východnej Európy. Zatiaľ čo ročný počet potratov v rozvinutých krajinách výrazne klesol počas rokov štúdie, v menej rozvinutých krajinách narástol najmä v dôsledku rastu populácie.
Ale aj napriek relatívnemu tichu v súvislosti so skúsenosťou po potrate sa niektoré celebrity rozhodli prehovoriť o hlbokej bolesti a ľútosti, ktorú cítia nad poslednými potratmi, z ktorých niektoré sa udali pred niekoľkými rokmi.
Medzi významnými osobnosťami, ktoré sa dotkli tohto problému, sú Eminem, Sinead O'Connor, Nicki Minaj, Kid Rock a Kenny Rogers.
Na svojom novom albume "Revival", ktorý bol vydaný 15. decembra 2017, Eminem nahral pieseň "Rieka". V skladbe vystupuje muž, ktorý mal vzťah so ženou a táto dvojica sa rozhodla ukončiť tehotenstvo potratom.
Refrén piesne hovorí o bolesti, ktorú cíti a jeho túžbe po odpustení "hriechov" minulosti. "Bol som klamár, bol som zlodej/Bol som milenec, bol som neverný/Všetky moje hriechy potrebujú svätenú vodu, cítim, ako ma obmýva/Ach, zlato, nechcem sa k niečomu priznať/Ak všetko, čo to spôsobí, bude iba bolesť/Pravda a moje lži práve prší ako dážď/Tak nechaj tú rieku tiecť."
Ďalej, v poslednom verši piesne, hovorí k žene, ako i k dieťati: "Ale donútil som ťa prerušiť moje dieťa/Tento milostný trojuholník nás nechal v troskách, zamotaných/Čo ešte môžem povedať? Chvíľu to bola zábava/Stavím sa, že by som fakt miloval tvoj úsmev/V skutočnosti som nechcel potrat, ale kašlať na to/Aká je ďalšia lož, ktorú poviem nenarodenému dieťati?"
Speváčka Nicki Minaj vo svojej skladbe "Autobiografia" z roku 2012 podobne opisuje potrat, ktorý podstúpila vo svojich 16 rokoch. V skladbe žiada svoje dieťa o odpustenie a hovorí: "Som zachytená v mojom svedomí/A k tým počutým nezmyslom ľudí, ktorí mi povedali, že som nebola pripravená na teba."
"Ale ako - môžu vedieť čo som bola pripravená urobiť? A samozrejme nebola to tvoja vina (nie)/Je to ako keby som to cítila vo vzduchu, počujem ťa hovoriť: "Mamička neplač. Nevidíš ma? Som priamo tu." (áno)/Musím ti dať vedieť čo pre mňa znamenáš. Keď spím, vidím ťa v mojich snoch so mnou."
V piesni "Potrat", vydanej v roku 2000, Kid Rock hovorí o žiali otca po potrate, ktorý je taký veľký, že premýšľa nad samovraždou: "Nepočul som ťa nikdy plakať, nevidel som ťa nikdy plakať...Musím zomrieť, aby som sa k tebe dostal...kde je moja zbraň..."
Kenny Rogers vydal v roku 2006 pieseň "Voda a mosty", v ktorej spieva o rozhodnutiach, ktoré sa "už nedajú zmeniť.../Ako mohol otec držať svojho syna/Ak by som mohol vrátiť späť to, čo sa stalo/Ale ja tuším, že každý žije/S vodou a mostmi."
Thornová uviedla, že Sinead O'Connor bola prvou umelkyňou, ktorú počula spievať o potrate v jej skladbe "Moje výnimočné dieťa" z roku 1990, kde hovorí o smútku, ktorý zažila po potrate, ktorému predchádzal rozbitý vzťah.
Každý z pocitov vyjadrených týmito umelcami je "spoločnou skúsenosťou", povedala Thornová vysvetľujúc, že muži a ženy môžu mať rôzne reakcie na potrat na základe ich biologického organizmu a skúseností z tehotenstva.
V prípade žien vo veku 11-19 rokov Thornová poznamenáva, že ich mozgy sa stále vyvíjajú a vykonávajú činnosť prevažne z amygdaly, ktorá je centrom strachu. Mnohé mladé ženy, ktoré podstúpia potrat, "robia toto rozhodnutie zo strachu".
Ženský mozog nedokáže v celom rozsahu spracovať traumu do 25 rokov, keď sa corpus callosum, ktorý je "spojovníkom medzi pravým mozgom a ľavým mozgom", stáva plne aktívnym. Thornová ďalej objasňuje, že v prvých rokoch svojej pro-life práce nedokázala pochopiť, prečo jej väčšinou volali ženy vo veku okolo 25 rokov.
"Myslela som si, že je to tá najzvláštnejšia vec na svete," uviedla a poznamenala, že až o niekoľko rokov neskôr sa dozvedela viac o výskume mozgu, keď pochopila, že jej ženy volajú, "pretože teraz to už dokážu spracovať".
V prípade každej ženy, ktorá mala potrat a zápasí s rozhodnutím, "si musíme uvedomiť, že je matkou, ktorá stratila svoje dieťa traumatickým a neprirodzeným spôsobom," povedala Thornová. "Spoločnosť tvrdí, že potrat je jednoduchá lekárska procedúra, no nehovoríme o tom, čo sa skutočne deje."
Z hľadiska biológie, vysvetľuje Thornová, tehotné ženy prechádzajú cez tzv. "mikrochimérizmus", pri ktorom bunky dieťaťa prechádzajú na matku. A v prípadoch potratu ženy nesú viac buniek od týchto detí, než od detí, ktoré porodili.
"Tieto bunky sú súčasťou biologických vedomostí, niekto chýba," povedala a vysvetľuje, že tieto pocity sa môžu objaviť kedykoľvek, dokonca aj po niekoľkých rokoch. V jednom bode sa ale objaví "spúšťací mechanizmus a zrazu si uvedomím, že potrat bol problematickou udalosťou".
Pocit straty, ktorý po ňom príde, je obrovský, povedala. A zatiaľ čo sa vo svete o potrate hovorí ako o niečom, čo "vyrieši problém" jednoducho ako v prípade liečby vybočeného palca, "je to oveľa zložitejší problém a vedomosti o bunkách spôsobujú rozdiel".
"Smútok, tento pocit zodpovednosti: urobila som to. To všetko je súčasťou jej skúsenosti," uviedla Thornová a dodala, že v mnohých prípadoch pôjde žena na druhý alebo tretí potrat, pretože "je nútená znova otehotnieť. Je to záležitosť biológie. Začala cyklus tehotenstva a všetky veci s tým súvisiace a nedokončila to."
A nejde iba o ženy. Muži majú tiež biologickú skúsenosť a dokážu povedať skôr, že je žena tehotná, ako o tom sama vie, "pretože sa mení naša vôňa...v štvrtom týždni voniame inak."
Ak žena žije so svojim partnerom počas tehotenstva, jeho telo tiež prechádza "celou radou zmien, hormonálnych a iných". Muži podľa Thornovej často zažívajú "kuvádu", ktorú tiež poznáme pod pojmom "solidárne tehotenstvo", kedy majú muži niektoré rovnaké symptómy ako očakávaná matka.
Keď sa blíži koniec tehotenstva, hormóny muža sa "zbláznia", uviedla Thornová. "Jeho testosterón klesá, estrogén stúpa, získava viac hormónu zblíženia a najmenej šesť týždňov aj hormón kojenia. Nehovoríme o tom. Ale toto sú skutočné, fyziologické zmeny."
Povedala, že je veľa mužov, ktorí by sa pokúsili zastaviť potrat svojho dieťaťa, ak by mali šancu. "Hodili by sa pod kolesá auta, a oni sa hlboko trápia."
Sú tu muži, ktorí chceli potrat a neskôr to ľutovali, sú tu muži, ktorí chceli dieťa, no bolo im povedané, že to nie je ich rozhodnutie, a sú tu muži, ktorí sa nikdy nedozvedeli o tehotenstve a zistili to až niekoľko rokov po potrate a boli z toho "vyškrtnutí", uviedla Thornová.
"Pre mužov je to žiaľ do istej miery problém, pretože im bolo povedané, že o tom nemajú mať žiadne pocity. Je to jej telo, jej život, nie je to vaša starosť, takže sa nemajú kam obrátiť," dodala.
Nakoniec "skĺznu k drogám, pornu, pretože sľubujú, že sa už nikdy nedotknú ženy, depresia, všetky tieto veci."
Thornová povedala, že je dôležité, aby muži v diskusii mali hlas, pretože "sa v tehotenstve menia z biologického pohľadu, je tu fyziologická stránka veci. Oni to nedokážu ovládať. Boh ich mení na otcov."
Samovražda je častým a silným pokušením po potrate pre mužov i ženy, uviedla Thornová a pripomína príbehy ľudí, ktorí žili zdanlivo perfektné životy a skočili z mostov a nikto netušil prečo. Až neskôr priateľ alebo príbuzný odhalil tajomstvo, že došlo k potratu, z ktorého sa dotyčný "nikdy nespamätal".
Podľa Thornovej sa iba pred pár dňami odohrala v Milwaukee vražda-samovražda vyvolaná potratom. Muž zabil svoju priateľku a následne aj sám seba po tom, ako jeho priateľka podstúpila potrat, ktorý nechcel.
Mnohí muži, ktorí sa pokúsili zastaviť potrat svojho dieťaťa, no nedokázali to, sa priznali k "násilným myšlienkam", pretože "nedokázali ochrániť" svoje dieťa, uviedla Thornová. "Ide o pocit mužskej impotencie, nie sexuálnej impotencie, že sú ochrancami a s tým skutočne zápasia."
Ženy, najmä pokiaľ ide o mladistvé, "majú desaťkrát vyššiu pravdepodobnosť pokúsiť sa o samovraždu v nasledujúcich mesiacoch po potrate, tzn. v prvých šiestich až ôsmich mesiacov," povedala Thornová. "To vysvetľuje rozsah ich utrpenia."
Po týchto prvých mesiacoch "prepukne odmietanie", uviedla a poznamenala, že hoci ženy budú hovoriť, že sa im darí, "tak emočne sú veľmi znecitlivené".
Oddanosť sa po potrate taktiež stáva problémom, vysvetľuje Thornová: "asi iba 30 percent párov zostáva spolu aj po potrate."
Ak pokračujú v inom vzťahu, často nepovedia svojim partnerom o pocitoch zrady či ľútosti, a to zabije intimitu v spálni, pretože ona nedôveruje mužom - tomu, kvôli ktorému musela ísť na potrat - a on nedôveruje ženám, pretože to bola jeho snúbenica, ktorá potratila jeho dieťa. Takže je to obrovská rana.
Ženy trpiace stratou po potrate sa často dostanú do fázy "vyradenia", uviedla, pričom poznamenala, že tieto ženy sa stávajú neochvejnými obhajkyňami potratov a majú najsilnejší hlas pri obrane, že ide o právo žien.
"To je ďalší spôsob, ako sa s tým vyrovnať," povedala. Poukazuje na rôzne príbehy ľudí, ktorí opustili potratový priemysel. Thornová poznamenala, že "všetci mali svojej potraty skôr alebo počas tohto obdobia. Je to spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo urobili; Potrebujem to, ostatné ženy to musia potrebovať, takže ochránim toto právo."
"Je to neuveriteľne hlboký smútok a ženy nikdy nezabúdajú. Majú organizmus, ktorý nedovolí zabudnúť, je to neustále v nich," povedala a dodala, že podľa jej skúsenosti ľudia, ktorí vyhľadali pomoc a uzdravili sa z predošlých potratov "nikdy znova nepodporovali potraty".
Potrat dokáže ovplyvniť aj rodičovstvo a vzťah k budúcim deťom, pretože ženy, ktoré sa po potrate nevyliečia, "sa v ďalšom tehotenstve nedokážu dostatočne zblížiť. Sú prehnane úzkostlivé, ale niekedy sú emocionálne vzdialené od svojho dieťaťa."
Otcovia sú na druhej strane "prehnane naviazaní k dieťaťu a čiastočne preberajú rolu matky a vytláčajú ju."
Ďalší členovia rodiny, ako napríklad súrodenci alebo bratranci, sú tiež ovplyvnení potratom. Thornová uviedla, že stretla mnoho ľudí, ktorí vyrastali so silným pocitom, že mali mať brata alebo sestru a iba neskôr zistili, že sa udial potrat.
Podľa názoru Thornovej sa nevedie dostatočná diskusia alebo neexistuje široké povedomie o vplyvoch potratu, "pretože je to nepríjemná vec, pretože je tu toľko potratov a ľudia o tom nechcú hovoriť."
"Ale to, čo vnímame v týchto piesňach, je ľudské hľadanie cesty, ako povedať svoj príbeh niekomu v nádeji, že ho niekto počúva a to je súčasťou uzdravovacieho procesu, je to príležitosť rozprávať príbeh," uviedla.
Skutočnosť, že o tejto téme existuje toľko piesní "je signálom, že ľudia hľadajú spôsoby, ako hovoriť pravdu o tom, čo sa stalo," uviedla, "a to je správnou cestou, ak na to máte talent a dar."