Bol katolíkom iba 7 rokov. Za tento krátky čas, kedy nasledoval Krista, však zažil nesmierne utrpenie.
Na 14. január pripadá sviatok blahoslaveného Devasahayama Pillaia, prvého indického mučeníka, laika, ktorý bol blahorečený.
Medzi ľuďmi známy ako Devasahayam (Boh pomáha), sa narodil ako Nilakandan Pillai (1712-1752) v hinduistickej rodine vo vtedajšom Kráľovstve Travancore (súčasná oblasť Kanyakumari v Tamil Nandu), v južnej Indii. Pillai, z vyššiepostavenej hinduistickej vrstvy nair, ktorý konvertoval ku kresťanstvu, bol v službách kráľa Marthanda Varmu, vtedajšieho vládcu Travancore, a bol jeho dôverníkom. Kráľ ho mal veľmi rád, bol dobrým človekom, ktorý si verne plnil svoje povinnosti. Po niekoľkých neúrodných rokoch však prišiel o všetko čo mal. Zničilo ho to a on si kládol otázku: „Kto mi teraz prejaví úctu keď som chudobný?“
Nilakandan sa so svojimi starosťami zdôveril úprimne veriacemu katolíkovi, holandskému hodnostárovi Benedictovi Eustachio De Lannoyovi, ktorý mu vo svetle Knihy Jób vysvetlil zmysel utrpenia. Pre Nikalandana bol Jóbov príklad, a jeho dôvera v Boha, rozhodujúcim okamihom. Presvedčený o pravdivosti kresťanských tajomstiev požiadal Nilakandan o krst, ktorý v roku 1745 po 9 mesačnej príprave prijal z rúk jezuitského misionára, otca Giovanniho Battistu Buttariho. Prijal meno Devasahayam, čo je tamilský preklad biblického mena Lazar, čo znamená „Boh pomáha“.
V deň krstu sa Devasahayam slávnostne odovzdal Kristovi:
„Nikto ma nenútil prísť. Som tu z vlastnej slobodnej vôle. Poznám svoje srdce: On je môj Boh. Rozhodol som sa nasledovať Ho po celý svoj život.“
Jeho život však už netrval dlho; Devasahayam sa štyri roky oddane venoval ohlasovaniu evanjelia.
Čelní predstavitelia jeho pôvodného náboženstva však z jeho konverzie ku kresťanstvu neboli vôbec nadšení. Vyhrážali sa mu, bili ho, zle s ním zaobchádzali, väznili ho a nepretržite týrali tri roky. Napriek svojmu utrpeniu vytrval Devasahayam pevne vo viere. Jeho manželka, Bhargavi Ammal, sa tiež stala katolíčkou, a prijala meno Gnanapoo Ammal (Terézia). Ich konverzia postavila proti sebe hinduistické vyššie vrstvy a kráľ nariadil Pillaimu, aby prestúpil späť na hinduizmus, ale on odmietol.
Devasahayamov príklad nasledovalo čoraz viac ľudí, a preto ho kráľ v roku 1749 prikázal zavrieť do väzenia, pričom ho obvinil z velezrady a vyzvedačstva. Vo väzení ho týrali a napokon poslali do vyhnanstva do lesov Aralvaimozhy, vzdialenej pohraničnej oblasti Travancore. Podľa cirkevných dokumentov ho počas cesty do tohto lesa denne bili, do rán a do nozdier mu vtierali štipľavé korenie, nechávali ho na páliacom slnku, pričom mu dávali piť len zahnívajúcu vodu. Nariekal a modlil sa k Bohu, udrel do skaly lakťom, a z nej zázračne vytryskla voda, ktorej sa mohol poriadne napiť. Táto skala dáva vodu dodnes a chodí sa na ňu pozerať veľa ľudí. Ľudia ju pijú a Boh ich zázračne uzdravuje. Skala odvtedy nesie názov Muttidichanparai, čo znamená „skala, z ktorej prúdom tryská voda“.
Devasahayam bol katolíkom iba 7 rokov, z toho 3 roky vo väzení, kde ho kruto prenasledovali, pretože stále svedčil o svojej viere. 14. januára 1752 ho napokon v lesoch Aralvaimozhy zastrelili. Jeho mŕtvolu pohodili v lese, kde ju našli kresťania, a pochovali oproti oltáru v kostole sv. Františka Xaverského, z ktorého sa neskôr stala katedrála kottarskej diecézy.
Úcta k Devasahayamovi sa veľmi rýchlo šírila po celej oblasti. Blahorečiť ho navrhovali už v roku 1756, no jeho prípad sa podľa kanonických pravidiel otvoril v diecéze až v roku 1993.
2. decembra 2012, presne 300 rokov po svojom narodení, bol v Nagercoil, rímskokatolíckej diecéze v juhoindickom Kottare, Devasahayam slávnostne blahorečený a vyhlásený za mučeníka. Ešte predtým, 28. júna 2012 poveril vtedajší pápež Benedikt XVI Kongregáciu pre kauzy svätých zverejniť dekrét o mučeníctve Devasahayama Pillaia, v ktorom mu prisudzuje prívlastok „ctihodný“.
Pillaiov hrob v katedrále sv. Františka Xaverského v Nagercoil priťahuje veľké množstvo jeho ctiteľov. Jeho život je pre nás veľkým poučením, ako svedčiť o svojej viere. Napriek krutému prenasledovaniu sa nikdy nesťažoval, ani ho nič od jeho viery neodradilo. Mal v sebe mocného ducha horlivého ohlasovateľa evanjelia.