[autorka: Elise Harrisová]
Počas prvého februárového týždňa pápež František načrtol tému blízku tak kňazom vo farnostiach, ako aj veriacim v radoch lavíc. Ponúkol recept na dobrú kázeň hovoriac, že má byť hlavne krátka a dobre pripravená.
Taktiež poukázal na množstvo sťažovania sa a ponosovania v prípade, keď veriacich homília nezaujala a odkázal im, že i keď sa počas kázne nudia, mali by stále nepoľavovať v snahe o aktívne počúvanie a v trpezlivosti s nedostatkami ich pastiera vo farnosti.
„Aj tí, ktorí len počúvajú, musia urobiť svoju časť práce,“ povedal pápež 7. februára dodávajúc, že účastníci svätej omše „musia venovať [kázni] dostatočnú pozornosť, a teda zaujať patričný vnútornú postoj, bez subjektívnych nárokov, aby si boli vedomí, že každý kazateľ má svoje silné aj slabé stránky.“
„Ak sa niekedy naozaj naskytne dôvod na rozčarovanie z dlhočiznej kázne, stále ešte môže byť toho príčinou [poslucháčova] nedostatočná schopnosť sústrediť sa či počúvať s porozumením, alebo aj samotný predsudok [voči akejkoľvek dlhšej kázni], ktorý vytvára prekážku,“ povedal František.
Pápež však takisto nabádal všetkých, ktorí mávajú homílie, či už kňazov, diakonov a biskupov, aby vždy pamätali, že v prvom rade „slúžia všetkým tým, ktorí sa zúčastňujú svätej omše.“
Homília sa z pastoračného uhla pohľadu stala pre pápeža zdrojom znepokojenia od samého začiatku jeho pôsobenia. Venoval jej veľkú časť svojej apoštolskej exhortácie Evangelii Gaudium z roku 2013 – často vnímanej ako programový dokument jeho pápežstva.
Citujúc tento dokument, pápež František povedal, že kázeň „nie je neformálnou rozpravou, ani príspevkom na konferencii či prednáškou,“ ale je skôr pokračovaním „dialógu, ktorý bol zahájený medzi Pánom a jeho ľuďom, aby mohol jeho ľud nájsť plnosť života.“
„Ktokoľvek má homíliu, musí si byť vedomý toho, že tým nepracujú na akomsi svojom projekte, ale ohlasovaním dáva hlas samému Ježišovi, ohlasuje svetu Ježiša,“ povedal. To je dôvod, prečo „by mali byť [kázne] dobre pripravené a stručné!“
Aby podstata Františkových myšlienok zarezonovala ešte hlbšie, povedal o tom, ako mu raz jeden kňaz hovoril o svojej návšteve mesta, kde mu žili rodičia. Otec povedal kňazovi: „Som veľmi rád, že sme s priateľmi konečne našli kostol, kde sa slúži svätá omša bez kázne.“
„Koľkokrát vidíme ľudí spať počas kázne, či šepkať si medzi sebou, ba nebodaj vonku fajčiť cigaretu?“ pýtal sa pápež. Keď to v prítomných vyvolalo šum tichého smiechu, František dodal: „Je to pravda, všetci dobre viete...je to pravda!“
„Prosím,“ pokračoval, „buďte struční...nič viac ako desať minút, prosím!“
Pápež František hovoril počas jeho pravidelnej týždennej audiencii vo vatikánskej sále Pavla VI. pokračujúc svoju katechézu o liturgii. Po tom, ako sa minulý týždeň zameral na premýšľanie o liturgii slova, dnes hovoril viac o Evanjeliu a kázni.
Rovnako ako pri liturgickom slávení, tak je aj v Písme „Kristus centrom a plnosťou,“ povedal František. „Ježiš Kristus je vždy uprostred. Vždy.“
Na margo čítaní poznamenal, že aj keď sú všetky čítania dôležité, Evanjelium má medzi nimi svoje výsadné miesto. Je to viditeľné najmä tým, že kňaz pobozká knihu a použije kadidlo pred tým, ako začne čítať. Takisto všetci ostatní stoja, aby si vypočuli čítanie postojačky.
„Podľa týchto znakov zhromaždenie uznáva prítomnosť Krista, ktorý im prináša dobrú novinu s mocou obrátenia a premeny,“ povedal vysvetľujúc, že nestojíme pre to, aby sme si vypočuli samotné Evanjelium, ale aby sme počúvali Krista hovoriaceho k nám skrz čítanie.
„Je to priamy rozhovor; to je dôvod, prečo sme pozorní,“ povedal.
Kvôli tomu nie je Evanjelium čítané počas svätej omše len pre to , aby sme vedeli „ako sa veci mali,“ ale aby sme rozšírili naše povedomie o tom, čo povedal a vykonal sám Ježiš.
„Ježišove Slovo, ktoré je v Evanjeliu, je živé a vstupuje do môjho srdca,“ povedal pápež. Pretože s nami Ježiš neustále komunikuje cez čítanie Evanjelia, každú jednu omšu mu musíme dať odpoveď, pokračoval František dodajúc: „Počúvame Evanjelium a musíme naň odpovedať v našich životoch.“
Podľa vatikánskej bezpečnostnej služby sa pápežovej audiencie zúčastnilo odhadom osemtisíc ľudí. Po jeho príhovore dostali všetci možnosť zúčastniť sa na umeleckom vystúpení členov Rony Roller Circus, ktorí predvádzali rôzne žonglérske, kaskadérske a iné kúsky. Predstavenie sa stalo pravidelnou súčasťou generálnych audiencii s tým, že každých pár týždňov má vystúpenie iný cirkus.
František ešte pripomenul, že 8. februára je Svetový deň modlitby proti obchodovaniu s ľuďmi a vyjadril svoju plnú podporu tejto udalosti, ktorá sa koná ročne na deň spomienky svätej Jozefíny Bakhiti.
Spomenul aj zimnú olympiádu, ktorá bola zahájená minulý týždeň v juhokórejskom Pchjongčchangu. Medzi divákmi sa na nej zúčastní aj monsignor Melchor Sanchez de Toca, námestník pápežského koncilu pre kultúru, ktorý 9. februára reprezentoval Svätú stolicu na otváracom ceremoniáli.
Tento ročník olympiády je podľa Františka veľmi výnimočný, pretože obe delegácie zo Severnej aj Južnej Kórey budú pochodovať pod jednou vlajkou a reprezentovať tak celý kórejský polostrov ako jeden tím.