Zatiaľ čo servilné spravodajstvo mienkotvorných médií o homosexuálnych a lesbických olympijských športovcoch ide neúprosne za svojím cieľom, o tom najdôležitejšom v tejto oblasti, čo sa zrodilo v Pjongčangu, hovoria len okrajovo alebo to úplne ignorujú.
S prekvapujúcim posolstvom pre celý svet prišli gayovia – krasokorčuliari v olympijskej ľadovej aréne Gangneung. Traja gayovia – krasokorčuliari na tohtoročnej olympiáde majú za partnerky ženy, a nie mužov, a to práve preto, lebo ich šport je absolútne závislý na dopĺňaní sa, na komplementarite muža a ženy. Bez nej by totiž tento druh športu zanikol.
O to viac teraz, paradoxne, vyniká zaslepenosť sveta voči faktu, že táto úplne prirodzená pravda platí v ešte väčšej miere pre manželstvo, než pre krasokorčuľovanie. Gayovia – krasokorčuliari to inštinktívne vycítili: nemohli by sa zúčastniť olympijských hier, ak by nemali za partnerku ženu. Toto chápu aj gayovia, ako aj všetci obdivovatelia krásy tejto párovej súhry. Takže aj napriek tomu, že ich priťahuje rovnaké pohlavie, napriek požiadavkám LGBT ideológie, sa nerozhodli pre partnera rovnakého pohlavia, ale pre ženu.
A globálna LGBT s.r.o. mlčí, nesťažuje sa, a ani tomu nebráni, pretože táto pravda je absolútne nespochybniteľná. Určite nechce k tomu priťahovať pozornosť. Vie totiž, že postaviť v takejto súťaži na ľad dvoch mužov, by práve naopak, podkopalo, a nie udržalo ich, mimochodom ničím neoprávnený nárok na „rovnosť manželstiev“, a na legitímnosť pohlavne zvrátených vzťahov osôb rovnakého rodu. Ak by sa totiž o to pokúsili, celá ich ilúzia by sa mohla rozpadnúť a skončiť v troskách.
Joseph Sciambra, katolík, ktorého síce priťahuje rovnaké pohlavie, no vo svojom komentári na Facebooku opísal úžasnú, prirodzene neodolateľnú príťažlivosť tejto súhry párov:
„Je to nádhera, pri ktorej sa vám až zatají dych – dokonalá ukážka dopĺňania sa muža a ženy a toho, ako ich Bohom dané odlišnosti dokážu spoločne vytvoriť umelecké dielo najväčšieho kalibru. Otázka znie: prečo Olympijský výbor nedovolí súťažiť párom rovnakého pohlavia? Pretože pokiaľ by zrejme jeden z páru nebol malý a útly ako Elio, a druhý vysoký ako Oliver z filmu „Call me by your name“, tak prevažnú väčšinu skokov, piruet a iných rozmanitých figúr, by dvaja muži alebo dve ženy jednoducho nedokázali urobiť. A koniec koncov – nechýbalo by tomu niečo? Nebolo by to o niečo ochudobnené? Jeden z páru by totiž, tak či tak, musel vziať na seba rolu muža, a druhý rolu ženy – no a v tom okamihu by sa z toho stala karikatúra. Nevznikla by teda žiadna harmónia, ale trápna nerovnováha. Najlepšie to skrátka funguje podľa doterajších zabehaných pravidiel.“
Roxane Salonenová pred pár rokmi napísala:
„V mužovi a žene, vznášajúcich sa po ľadovej ploche, je čosi krásne; jeho mužná sila je skalou a oporou, okolo ktorej sa v nádhernom kontraste vznáša pri tanci fluidum jej ženskosti. Takto som tanečné páry na ľade vnímala už od detstva, a dnes to nie je inak. Podľa mňa to má niečo do činenia s týmto: ... ako muža a ženu ich Boh stvoril. A to je smerodajné a zároveň nádherné. Keď na niečo také pozeráme, v hĺbke svojej duše na to aj logicky reagujeme.
Nazvala by som to aj posvätným. Pre mňa totiž krasokorčuliarske páry zosobňujú Božiu stvoriteľskú víziu komplementarity, vzájomného dopĺňania sa; obraz prekvitajúcej vône, ktorá sa však naplno uvoľní iba v spolupráci s Božou víziou. Krasokorčuľovanie v pároch je ukážkou blízkej a harmonickej spolupráce dvoch tiel, nie však v obscénnom zmysle slova. V dnešnej dobe sme zvyknutí skôr na prekrúcanie a deformovanie nádherného Božieho plánu pre ľudstvo, na vnímanie mužov a žien len ako objektov, ktorých duša sa mlčky ignoruje. Preto aj čoraz zriedkavejšie vidíme spomínanú príjemnejšiu verziu, ktorá priam elegantne vyčnieva nad ostatné.
Navonok sa ladné pohyby korčuľujúcich párov javia ako ľahké a bez námahy, všetci si však určite dokážeme predstaviť roky tvrdej driny a oddanosti, ktoré týmto úžasným predstaveniam predchádzajú; presne ako v každom úspešnom manželstve."
Spoločnosť je celé roky atakovaná „novinárskymi kačicami“, t.j. klamstvami o „manželstvách“ osôb rovnakého pohlavia, o homosexualite, a najnovšie o transgenderizme.
V podstate by sme mali poďakovať týmto krasokorčuliarom – gayom, ktorí, zrejme nevedomky, dali veci na správnu mieru.