Väčšina našich čitateľov už počula o kanadskom profesorovi a klinickom psychológovi Jordanovi Petersonovi, ktorý na seba privolal hnev všetkých korektne-mysliacich ľudí, keď povedal, že neuznáva právo kanadskej vlády prikazovať mu slová, ktoré má používať. Dotyčné slová sú vymyslené zámená pre odkazovanie na členov sexuálnych tried, ktoré odporujú tomu, čo vidíme.
Najprv si pripomeňme, na aký účel slúžia zámená. Zámená nás zbavujú bremena opakovať každých desať sekúnd niekoho meno. Nehovoríme mená, pokiaľ nejde o sarkazmus alebo sa nenachádzame v stave šialenstva: "John dnes zabudol Johnove školské knihy, takže keď John nastúpi do autobusu, John sa spýta priateľov Johna, či by niekto z nich nemohol požičať Johnovi knihu." Nehovoríme mená, pokiaľ nemáme záchvaty politickej korektnosti alebo šialenosti: "Boh obdarúva ľud Boha, najmä keď zoslal Božieho syna."
V skutočnosti, ak poviem: "John dnes zabudol Johnove knihy," osoba, o ktorej hovorím, okamžite vyvoláva otázku, či sú tu dve osoby menom John alebo len jedna. To platí, aj keď povieme: "Boh obdarúva ľud Boha," keďže možnosť, že existujú dvaja Bohovia, je vylúčená. Naznačujeme tým, že Boh asi vôbec nie je osobným Bohom, ale vecou, silou.
Osobné zámená sa správne vzťahujú na osoby; rozpačité vyhýbanie sa osobným zámenám v prípade Boha naznačuje, že tu neexistuje žiadna osoba, na ktorú by sme odkazovali. Vrelosť osobného zámena je nahrádzaná znepokojujúcim opakovaním mena, ktoré nie je menom, alebo prostredníctvom fráz, ktoré sa vyhýbajú zámenu a menu. Zámená taktiež využívame na stručnú zmienku o ľuďoch, ktorých mená nepoznáme. Vo všetkých pre mňa známych európskych jazykoch nám zámená pomáhajú zúžiť škálu referencií podľa pohlavia, čo je prvá vec, ktorú si na niekom všimneme a zároveň posledná, ktorú zabudneme. Vidíte muža, ktorý kráča po ulici. On (všimnite si zámeno) sa opiera o lampu. Poviete svojmu priateľovi: "Pozri sa na neho - zaujímalo by ma, či (on) je v poriadku?" A vy prejdete pár krokov a poviete: "Pane, potrebujete pomoc?"
Alebo uvidíte opustené dievčatko uprostred námestia, ktoré vyzerá zmätene. Poviete svojmu priateľovi: "Myslím, že (ona) stratila svoju matku." A vy prejdete pár krokov a poviete: "Dievčatko, nepotrebuješ pomôcť?"
Je niekedy ťažké zapamätať si mená ľudí. Ako si máme zapamätať to, čo si pripojili k týmto menám nie ako čestné tituly, ale ako indikátory sexuálnych túžob či ako vymyslené slová, ktoré nedokážeme zistiť z pozorovania a o ktorých nechceme nič vedieť?
Jedna vec je zabudnúť, že John je vážený pán alebo barón. Môžete sa o ňom stále zmieňovať tak, akoby ste sa odvolávali na niekoho iného na základe zjavného pohlavia Johna. John je on. Ale ako si spomeniete na to, že John uprednostňuje, keď ho oslovujete "ze", "zir" či "oni" alebo akokoľvek inak? Ak nechcete uraziť večnú nedotknuteľnosť, nebudete sa o Johnovi nakoniec vôbec vyjadrovať. Existuje totiž niekoľko spoločenských situácií, kedy si to môže vyžadovať zmienku, že John je barón, no situácie vyžadujúce si zámená nájdete v bežnom živote neustále.
Znásobenie zámen preto narúša dôvody, prečo ich vôbec používame. Predstavte si, ako by samotná reč musela ustúpiť koktaniu, ak by sme v každej vete museli použiť nejaké vopred určené gesto. A ako by sme písali o ľuďoch? Existoval by zoznam zámen, ktoré by sme museli konzultovať, aby sme zistili, ako sa zmieňovať o Johnovi Smithovi či Jane Hill, podobne ako to majú Angličania v príručkách pre šľachtu?
Jordan Peterson sa tak odmietol podrobiť rozkazu jazyka výsosti; nebude salutovať fašistickej ľavici. Peterson povedal, že podľa zákona by jeho prípad mal putovať k hviezdnej kanadskej komore zdvorilosti, ku Komisii pre ľudské práva. Ak ho pokutujú, nezaplatí. Ak ho uvrhnú do väzenia - oddelenia zámen, vedľa oddelenia pre používateľov nesprávnych prídavných mien, zlých príslovkárov a náchylných k násilným citoslovciam - začne hladovku. Boh mu žehnaj.
Prečo by som mal tu o ňom písať? Som znepokojený zvláštnym ignorantstvom. Peterson nie je Katolík či iný kresťan, no k Svätému písmu sa správal s úctou. Prečo ho nechvália kanadskí Katolíci? Ktorí významní Katolíci sa predbiehali v jeho podpore, alebo sa k nemu pridali v jeho osamelom boji za slobodu myslenia a zmysluplný bežný prejav? Podľa môjho názoru žiadna takáto podpora neprichádza. Možno sa mýlim, a ak áno, ospravedlňujem sa.
Predstavte si však, že keď prvá vlna šialenstva narazí na breh, Katolíci povedia spoločne: "My s tým nesúhlasíme." Ale boli sme zmätení. Neradi spôsobujeme problémy a vždy je príjemné veriť, že šialenstvo bude rozumne tolerantným šialenstvom, rovnomerným šialenstvom, pokorným a bezvýznamným šialenstvom. No šialenstvo takéto nie je.
A človek sa nemôže vyrovnať so šialenstvom. Je nestále a vždy dezintegruje. Zastaví sa len vtedy, keď sa celý sexuálny a jazykový poriadok zrúti. Považujem za samozrejmosť, že je lepšie byť nenávidený a obávaný za to, čo je správne a dobré, čo nám so všetkou láskavou nepoddajnosťou a jasnosťou ukázal profesor Peterson, ktorý nie je kresťan, než byť zhovievavý, opovrhnutiahodný a bezstarostný.