Kardinál Walter Kasper, hlavný zástanca doktríny pápeža Františka o tom, že sväté prijímanie by malo byť sprístupnené rozvedeným a „znovu zosobášeným“ manželom žijúcim v stave cudzoložstva, sa sťažuje na čoraz častejšie používanie slova „heréza“ na opísanie nezvyčajného učenia.
Slovo „heréza“ použil veľký počet katolíckych učencov a dokonca aj niektorých kardinálov, aby opísali doktrínu v pápežovej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia z roku 2016, ktorá učí, že niektoré motívy môžu znížiť alebo odstrániť hriešnosť cudzoložstva, čo umožňuje niektorým cudzoložníkom prijať sväté prijímanie.
„Existuje veľmi prudká diskusia (o pápežovom učení) s obvineniami z herézy,“ povedal Kasper v nedávnom rozhovore pre Vatikan News, oficiálnou spravodajskou službou Svätej stolice.
„Kacírstvo je vytrvalý nesúhlas s formálnou dogmou. Doktrína nerozlučiteľnosti manželstva nebola spochybnená na strane pápeža Františka!“ dodal Kasper.
Kasper naznačil, že pápežovi kritici sa nepokúšali pochopiť jeho skutočný význam.
„Pred tým, ako sa niečo nazve herézou, by sa mala položiť otázka, čo tým ta druhá osoba chcela povedať,“ povedal Kasper. „A predovšetkým sa predpokladá, že druhá osoba by mala byť katolíkom. Opak by nemal pripadať do úvahy!“
Rozhovor bol uverejnený pri príležitosti uverejnenia novej knihy Kasperovej, v ktorej obraňuje a vysvetľuje Amoris laetitia, s názvom „Posolstvo Amoris laetitia. Bratská diskusia.“ Do prezentácie knihy v Ríme sa pripojil aj arcibiskup Vincenzo Paglia, bojujúci predseda Pápežskej akadémie pre život, ktorý tiež obhajoval iniciatívy pápeža Františka.
Amoris laetitia je jasná, nie je v rozpore s katolíckou dogmou, tvrdí Kasper.
Kasper sa pre Vatican News vyjadril, že význam Amoris laetitia je jasný, a nie je v rozpore s katolíckou doktrínou, čo je tvrdenie, ktoré protirečí vyhláseniam mnohých ortodoxných katolíckych komentátorov. Tiež tvrdil, že „Boží ľud“ bol s učením veľmi „spokojný“.
Vatican News poznamenalo, že Kasper vo svojej novej knihe tvrdí, že „Amoris laetitia neobsahuje žiadnu novú doktrínu, ale je kreatívnou obnovou tradičného učenia“ a požiadal ho, aby vysvetlil svoje tvrdenie.
Kasper reagoval metaforou a tvrdil, že „tradícia nie je stojaté jazero, ale je ako prameň alebo rieka: je niečo živé“ a dodáva, že „Cirkev je živým organizmom, a preto musí vždy platne prekladať Katolícku tradíciu do súčasných situácií.“
„Jazyk tohto dokumentu je taký jasný, že mu každý kresťan rozumie. Toto nie je vysoká teológia, ktorá je pre ľudí nepochopiteľná,“ povedal Kasper. „Boží ľudia sú s týmto dokumentom veľmi spokojní a šťastní, pretože dáva priestor slobode, ale tiež v zrozumiteľnom jazyku interpretuje podstatu kresťanského posolstva. Takže, Boží ľud rozumie! Pápež má priaznivé spojenie s Božím ľudom.“
Exhortácia však dostala odlišné a často protirečivé výklady od rôznych biskupov po celom svete, z ktorých niektorí dovoľujú „znovu zosobášeným“ katolíkom prijímať prijímanie a niektorí zas naopak.
Pápež mlčal ohľadom kritiky
Od uverejnenia Amoris laetitia pápežom Františkom sa uskutočnili početné pokusy dostať od pápeža objasnenie aspektov dokumentu, ktoré sa zdajú byť v rozpore s predchádzajúcim pápežským vyučovaním a dokonca s definovanou katolíckou dogmou. Pápež však nereagoval na tieto iniciatívy nereagoval.
Stovky teológov a ostatných učencov podpísali dokument známy ako „Filiálna korekcia“ pápeža Františka, ktorá porovnáva doktríny v Amoris laetitia s učeniami vo Svätom písme a v dogmatických definíciách ekumenických rád Katolíckej cirkvi. Poznamenávajú, že papežovo učenie sa zdá byť v rozpore s katolíckou dogmou, v ktorej musia všetci katolíci dostať súhlas viery. Filiálnu korekciu doručili pápežovi Františkovi, ktorý na ňu nereagoval.
Štyria kardináli sa tiež obrátili na pápeža, hľadajúc odpovede na päť „dubií“ alebo na pochybnosti vznesené vďaka dokumentu Amoris laetitia v porovnaní s predchádzajúcim magisteriálnym vyučovaním, najmä v encyklike pápeža Jána Pavla II Veritatis spendor. Dubiu zoširoka komentovali a diskutovali, ale pápež na žiadosť kardinálov o objasnenie neposkytol žiadnu odpoveď .
Jeden zo štyroch „dubia kardinálov“, Walter Brandmuller povedal, že spôsob, akým je vyučovanie obsiahnuté v Amoris laetitia, je najmenej pri dvoch rôznych príležitostiach interpretované ako „heréza“.
Celkom desať katolíckych biskupov a jeden kardinál podpísali deklaráciu, v ktorej odsudzujú pastoračné praktiky, ktoré vyplývajú z Amoris laetitia ako „cudzí element“ v katolíckej viere.
V januári, keď nereagoval na početné zdvorilé otázky týkajúce sa interpretácie Amoris laetitia, pápež tvrdil, že je otvorený dialógu s tými, ktorí s ním nesúhlasia, pričom vyjadruje obavy nad tými, ktorí ho obviňujú z kacírstva. Pápež tiež prepojil tých, ktorí „vzdorovali“ jeho učeniu s diablom, a povedal, že sa vyhýba čítaniu ich webových stránok na ochranu svojho „duševného zdravia“.
„Keď vnímam odpor, hľadám dialóg vždy, keď je to možné; ale určitý odpor pochádza od ľudí, ktorí veria, že majú pravú doktrínu a obviňujú vás z toho, že ste kacírom,“ povedal František skupine jezuitov 16. januára v Santiagu v Čile a dodal: „Keď nemôžem vidieť duchovné dobro v tom, čo títo ľudia hovoria alebo píšu, jednoducho sa za nich modlím.“
„Kvôli môjmu duševnému zdraviu nečítam webové stránky tohto tzv.“vzdoru“ (môjho učenia),“ povedal František. „Viem, kto to je, som oboznámený so skupinami, ale kvôli svojmu duševnému zdraviu ich nečítam. Ak je niečo veľmi vážne, informujú ma o tom, čiže o tom viem,“ dodal.
František nazval odpor proti svojmu učeniu „dobrým znamením“ a dodáva: „Je to znamenie, že sme na správnej ceste, toto je cesta. Inak by sa diabol neobťažoval vzdorovať.“
Opakované obvinenie z kacírstva podnietili pasáže v Amoris laetitia, ktoré ako sa zdajú, podporujú myšlienku, že nemusí byť „uskutočniteľné“ alebo dokonca žiadúce zabrániť cudzoložstvu pri neplatných druhých manželstvách, pretože neuskutočňovanie sexuálnych vzťahov (v druhom manželstve) môže poškodiť vzťah rodičov s deťmi, alebo by to mohlo spôsobiť, že sa pár dostane do vážnejšieho hriechu. Zdalo sa, že pápež podporuje takéto výklady, keď oficiálne schválil usmernenia o implementácii Amoris laetitia, ktoré ponúkajú podobné zdôvodnenie.
Tvrdenie, že človek môže spáchať hriech, aby sa vyhýbal ďalšiemu zlu, a tvrdenie, že za určitých okolností nie je možné vyhnúť sa hriechu, je katolíckou vierou odmietané.
Tridentská rada vylučuje z Cirkvi každého, kto tvrdí, že poslušnosť voči morálnej doktríne je nemožná pre osobu, ktorá je v stave nadprirodzenej milosti, ktorú Cirkev dáva prostredníctvom sviatostí, a hovorí: „Ak niekto povedal, že Božie prikázania sú, dokonca aj pre toho, ktorý je ospravedlnený a ustanovený v milosti, nemožné zachovať; je to kliatba.“
List svätého Pavla k Rimanom v tretej kapitole uvádza, že tí, ktorí tvrdia, že zlo možno urobiť na dosiahnutie dobra, sú „zatratení“ (odsúdení): „Robme zlo, aby vzišlo dobro“? Ich odsúdenie je spravodlivé.