Vatikánske komunikačné prostriedky začali svoju novú kapitolu písať 30. apríla 2015, keď pápež František založil päťčlennú komisiu za účelom analýzy podnetov, vyplývajúcich zo správy Vatikánskeho výboru pre komunikáciu, ktorý bol založený v júli 2014.
Komisii, ktorej založenie niektorí vnímali ako odmietnutie pôvodného výboru, predsedal msgr. Dario Edoardo Viganò, ktorý bol v tom čase zároveň aj riaditeľom Vatikánskej televízie. K členom komisie patrili: msgr. Lucio Adrian Ruiz, páter Antonio Spadaro, vydavateľ jezuitského magazínu La Civiltá Cattolica, msgr. Paul Tighe, tajomník Pápežskej rady pre sociálnu komunikáciu a Paolo Nusiner, člen správnej rady denníka Talianskej biskupskej konferencie Avvenire. Msgr. Tighe spolu s msgr. Ruizom sú jedinými členmi pôvodného výboru pod vedením lorda Christophera Pattena, ktorý po sérii stretnutí s personálom Vatikánskych mediálnych sekcií naprojektoval návrh ich reformy.
Ďalší priebeh je už dobre známy: msgr. Tighe bol vymenovaný za pomocného tajomníka Pápežskej rady pre kultúru a vysvätený za biskupa; msgr. Ruiz sa stal zástupcom riaditeľa Sekretariátu pre komunikácie a msgr. Dario Edoardo Viganò bol vymenovaný za prefekta. Pred dvoma týždňami Viganò rezignoval zo svojej funkcie prefekta. Jeho rezignácia bola prijatá; teraz slúži ako poradca pri Sekretariáte.
V súčasnej kríze sa zrak mnohých ľudí upiera na biskupa Tighea. Vatikánski pozorovatelia uvádzajú, že Tighe bol u pápeža Františka na audiencii 15. marca, dva dni po tom, čo aféra ´Lettergate´, ako ju napokon nazvali, vybuchla. Interný vatikánsky zdroj uviedol pre CNA, že biskup Tighe mal s pápežom dohodnuté ďalšie stretnutie 26. marca.
Ide o náznaky, že biskup Tighe sa stane prefektom dikastérie?
Plusom tohto kroku by bolo, že Tighe sa podielal na projekte reformy od začiatku, rozumie všetkým vykonaným úpravám a je biskupom, čo mu poskytuje status, aký msgr. Viganò nemal. Ak ho však vyzvú, aby v reforme, ktorú pomáhal navrhnúť, pokračoval, bude musieť zvládnuť veľmi náročné prekážky.
Msgr. Viganò zvykol hovorievať, že každá reforma sa stretáva s odporom. V prípade reformy Vatikánskych médií to však vyzeralo, že ide o niečo viac. Zdroje CNA oznámili, že prvé informácie o „úprave“ listu Benedikta XVI presiakli zvnútra Sekretariátu pre komunikáciu, čo sa pokladalo za signál reálne existujúcej vnútornej disharmónie.
Od vytvorenia komisie pre analýzu Pattenovej správy bolo jasné, že ide o internú rebéliu: v komisii nebol totiž ani jeden reprezentant Vatican Radio, ktorého sa reforma najviac dotýka. Neboli v nej ani zástupcovia tlačového strediska Svätej Stolice, L´Osservatore Romano, ani Vatican Publishing House. Je pozoruhodné, že Gian Maria Vian, vydavateľ L´Osservatore Romano bol síce členom Pattonovho výboru, ale následne vytvorenej komisie už nie.
Reforma pokračovala a postupne so sebou priniesla vytvorenie webstránky Vatican News spolu so sekciou Vatican media, ktorá prevzala zodpovednosť za audio/video materiály, predtým v pôsobnosti L´Osservatore Romano Photo Service a Vatican Television. Vatican Radio prestalo oficiálne existovať, keď ho pohltila sekcia Vatican News; zostala z neho iba špecifická nálepka pre talianske vysielanie pod názvom Radio Vaticana Italia.
Formou motu proprio (z osobného rozhodnutia pápeža) L´attualle contesto comunicativo založil pápež v roku 2015 Sekretariát pre komunikáciu a 22. septembra roku 2016 bol zverejnený jeho oficiálny štatút. Podľa neho sa tento Sekretariát člení na päť sekcií: strategické záležitosti, vydavateľská činnosť, technologická sekcia, pastoračno-teologická sekcia a tlačové stredisko Svätej Stolice. Týchto päť sekcií bolo súčasťou návrhu aj lorda Pattena, ako ho vysvetlil vo svojej informatívnej prednáške 28. mája 2015.
Tak či onak, interné diskusie o tom, ako pokračovať v uskutočňovaní reformy majú stále otvorený koniec. Od prvého Vatileaks škandálu z roku 2012 sú diskusie o problémoch s komunikáciou vo Vatikáne čoraz intenzívnejšie. Počas Vatileaks škandálu sa Vatikán rozhodol najať si v rámci Štátneho sekretariátu poradcu pre komunikáciu, Američana Grega Burkeho.
Komunikačná stratégia bola dôležitá pre kardinálov počas stretnutí, ktoré predchádzali konkláve, na ktorom zvolili pápeža Františka. Podľa správy Wall Street Journal, založenej na rozhovore so štyrmi rôznymi kardinálmi, bol práve toto dôvod, prečo sa kardináli počas konkláve rozhodli pre „zmenu rétoriky“. Po spustení reformného plánu pápeža Františka najal Vatikán globálnu konzultačnú firmu McKinsey&Company, aby navrhla novú stratégiu pre Vatikánske médiá. Nešlo však len o technickú záležitosť, ale aj o filozofiu samotnej stratégie pre komunikáciu vo Vatikáne; no v tejto oblasti zostalo množstvo otázok nezodpovedaných.
Angelo Scelzo, dlhoročný Vatikánsky funkcionár, ktorý ukončil svoju kariéru ako zástupca riaditeľa Tlačového strediska Svätej Stolice a dlhé roky pôsobil aj v Pápežskej rade pre sociálnu komunikáciu, vysvetľuje, o čo tu vlastne ide.
Vo svojej knihe „La Penna di Pietro“ Scelzo vysvetľuje, že „ako všetky ostatné komunikačné prostriedky a nástroje, tak aj Vatikánske médiá sa vždy spoliehali na vydavateľskú perspektívu. Vydavateľský program sa však nedával dokopy na marketingovom oddelení, ale v prvom rade sa vytváral z dokumentov, ktoré najmä od Druhého vatikánskeho koncilu podporovali rozvoj Vatikánskych médií a zároveň formovali ich charakter.“
Všetky tieto problémy sa vynorili v pozadí aféry „Lettergate“. Nového prefekta – či už to bude biskup Tighe alebo nie – vyzvú, aby ich vyriešil.
Pápež František, ako sa zdá, chce diskusiu aj naďalej udržiavať: msgr. Viganò neodišiel; zostal na Sekretariáte pre komunikáciu ako poradca. Ako im poradí, to sa ešte len ukáže. Jeho prítomnosť v tomto úrade však bude v každom prípade signálom pre jeho nástupcu, že pápežom zamýšľaná reforma musí napredovať.