Po tom, ako sa objavila správa, že katolíci znášajú celú ťarchu množstva kriminálnych činov v Škótsku, motivovaných náboženskou nenávisťou, požiadala členka Škótskeho parlamentu (MSP – Member of Scottish Parliament), aby sa na ich ochranu v krajine urobilo oveľa viac.
Hoci rímski katolíci tvoria iba 15 percent škótskej populácie, sú terčom 57 percent všetkých kriminálnych činov, motivovaných náboženskou nenávisťou.
Elaine Smithová, MSP pre stredné Škótsko, poukázala na zasadaní parlamentu v Holyroode, čo je moderná budova škótskeho parlamentu, na to, ako sa rímski katolíci stávajú terčom takýchto útokov v oveľa väčšej miere, než iné náboženské skupiny.
Smithová tento problém vytiahla v čase určenom na interpelácie, a to hneď po otázke iného MSP, ktorý sa pýtal, čo robí vláda na zníženie počtu „kriminálnych činov, motivovaných nenávisťou voči sektám“. Fulton McGregor, MSP za Coatbridge, pripomenul ministerke pre bezpečnosť a právne veci Spoločenstva, že v jeho volebnom obvode vandali nedávno v kostole poškodili Najsvätejšiu Sviatosť.
Smithová zdôraznila, že problémom v Škótsku nie je vzrast kriminality všeobecne proti sektám, ale konkrétne proti katolíkom:
„Uvedomuje si pani ministerka, že aj keď inak úspešné škótske vlády vynaložili nemalé prostriedky na podchytenie symptómov sektárstva, tak v tomto období nebývalo vzrástla kriminalita, motivovaná náboženskou nenávisťou? Posledné čísla jasne dokazujú, že rímski katolíci sú cieľom väčšieho počtu útokov, než všetky ostatné náboženské skupiny dokopy, a že ide o neustále rastúci trend.“
Smithová ďalej cituje tvrdenie arcibiskupa Tartagliu: „Nemáme až taký problém so sektárstvom, ako s proti-katolicizmom“ a pýta sa, čo „konkrétne ministerka podnikne, aby zmiernila, resp. odstránila diskrimináciu katolíkov v Škótsku“.
´Nikto netúži priznať problém s anti-katolicizmom´
Peter Kearney z Úradu pre škótske katolícke médiá povedal pre LSN, že spolu s ďalšími katolíkmi už niekoľkokrát tento problém predniesol vláde; nikto však nezareagoval: „Nikto netúži priznať problém s anti-katolicizmom´. Ďalej uviedol, že odmietnutie vlády zamerať sa na tento špecifický problém výrazne kontrastuje s jej politikou v iných prípadoch, v ktorých dúfa v zmenu správania sa verejnosti. Škótska vláda napríklad nežiada svojich občanov len aby „sa starali o svoje zdravie“, ale cielene rieši problémy, akými sú fajčenie a pitie alkoholu. Podobne sa ani polícia neuspokojí len s tým, že požiada vodičov, aby "jazdili opatrne", ale cielene postihuje nebezpečné činnosti počas jazdy, ako je napríklad telefonovanie z mobilov alebo písanie a posielanie sms.
Kearney upozorňuje, že „nábožensky motivovaná kriminalita je v tomto smere výnimkou. Špecifický a veľmi reálny problém kriminality, motivovanej nenávisťou voči katolíkom, sa však zahŕňa pod všeobecný pojem ´proti-sektárstvo´“.
Smithová sa vyjadrila, že vláda Škótskej národnej strany „by mala ísť medzi katolícke obyvateľstvo a vypočuť si čo ich trápi a s čím majú problémy“.
Ministerka pre bezpečnosť a právne veci Spoločenstva Annabelle Ewingová odpovedala, že vláda berie „náboženskú neznášanlivosť“ veľmi vážne a na potlačovaní sektárstva bude aj naďalej spolupracovať s cirkvami, náboženskými skupinami, ako aj s „ostatnými“.
Ewingovej odpoveď vytvára dojem, že ministerka si myslí, že „sektárstvo“ je len otázkou akejsi rivality medzi návštevníkmi kostola. Keď sme už pri tom, podľa nedávneho prieskumu Scottish Churches Census, chodí v Škótsku pravidelne do kostola iba 390.000 veriacich, čo predstavuje 7,2% populácie Škótska. Približne 42% z nich má viac ako 65 rokov.
Peter Kearney pre LSN ďalej uviedol: „Vzťahy medzi cirkvami sú v Škótsku na mimoriadne dobrej úrovni. Pochybujem, že páchatelia útokov proti katolíkom vôbec niekedy navštívili kostol. O ich motívoch mám veľmi málo dôkazov.“ Neoficiálne Kearney dodal, že je presvedčený, že „zvyšné dôkazy proti nim budú zneužité.“
Škótsko trpí následkami dedičstva proti-katolicizmu, datovaného spätne od zákazu vyznávania katolíckej viery počas protestantskej reformácie. Kearney prirovnal toto dedičstvo k neslávnemu dedičstvu otroctva v Amerike, ktorého následky, hoci otroctvo ako také bolo zrušené v 19. storočí, trvajú podnes.
Hanba Škótska
Hoci katolicizmus bol od roku 1780 už v Škótsku povolený, katolícka menšina bola ešte ďalších dvesto rokov vytláčaná na okraj spoločnosti. Po mohutných vlnách írskych prisťahovalcov sa napätie medzi katolíkmi a protestantmi opäť obnovilo. Ešte koncom 20. storočia nedovoľovali katolíkom v Škótsku, práve kvôli ich náboženskému zázemiu, profesionálnu kariéru tzv. „bielych límcov“, ako ani postup v zavedených firmách.
Známy škótsky skladateľ James MacMillan pri opätovnom otvorení Škótskeho parlamentu v roku 1999 otvorene odsúdil historický proti-katolicizmus, ale ani jeho príhovorom, znamym ako “Scotland’s Shame“ (Hanba Škótska), sa nepodarilo vyriešiť stále pretrvávajúci problém proti-katolicizmu.
Škótski futbaloví fanúšikovia, najmä z Glasgowa, slúžia ako obetné baránky škótskej vlády v súvislosti s problémom sektárstva; čiastočne aj z dôvodu rivality medzi historicky „katolíckymi“ a „protestantskými“ soccer klubmi. Soccer rivalita však aj tak zaberá len 15% útokov proti katolíkom. A okrem toho, ako Kearney uviedol pre LSN, škótsky proti-katolicizmus tu bol už stovky rokov pred futbalovými klubmi.
Oficiálne štatistiky o zločinoch z nenávisti voči katolíkom sú však „iba povestnou špičkou obrovského ľadovca ich vzájomnej neznášanlivosti“.