„Pápež prehlasuje, že niet pekla?“
Takto ohromujúco znel hlavný titulok na Drudge Reporte na Zelený štvrtok. Drudge citoval výmenu názorov, uverejnenú v La Repubblica, medzi pápežom Františkom a jeho priateľom – ateistom, novinárom Eugeniom Scalfarim.
Scalfari: „A čo zlé duše? Kde sú trestané?“
Pápež František: „Zlé duše nie sú trestané; tie, ktorí sa nekajajú a nemôže im byť preto odpustené, sa stratia, zmiznú. Nie je žiadne peklo; hriešne duše sa stratia, zmiznú.“
Na historicky prvý Zelený štvrtok Judáš zradil Krista. O Judášovi Pán povedal: „Beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka; pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“
Je to teda tak, že Judášova duša, ako aj duše ďalších obludných zločincov v dejinách „len postupne miznú, až sa stratia“, ako hovoril aj generál McArthur o starých vojakoch? Ak totiž niet pekla, neodstraňuje sa s ním náhodou aj najväčší odstrašujúci prvok pre najhoršie z duší?
Pred čím nás potom Kristus, ktorý zomrel na kríži, zachránil?
Ak by František také niečo vyhlásil, išlo by o zjavnú herézu. A ak by hovoril ex cathedra (s plnou vážnosťou svojho úradu), ako námestník Krista na zemi, popieral by 2000-ročnú katolícku dogmu, ktorá má pôvod v náuke samotného Krista. Spochybnil by ´neomylnosť´ pápeža, ako ju definoval Vatikánsky koncil za Pia IX v roku 1870.
Vynára sa otázka, či je František právoplatným, opravdivým pápežom. Chcete sa k tomu vyjadriť? Navštívte Pat’s FaceBook stránku a pošlite svoj komentár ...
Vatikán bleskurýchlo vydal vyhlásenie, že pápež sa so svojím priateľom Scalfarim rozprával súkromne, nie oficiálne. A dodáva: „Slová textu, ktoré vyslovil pápež, nie sú citované. Keďže jeho slová nie sú vo vyššieuvedenom článku citované, nemôžu sa pokladať za verný prepis toho, čo Svätý Otec povedal.“
Sory, ale toto neberiem. To nie je odpoveď na otázku, ktorú pápež dostal počas tohto priateľského rozhovoru.
Existuje peklo? Sú duše, ktoré zomrú v smrteľnom hriechu, naveky zatratené v pekle? Akceptuje pápež túto vieru? Je toto stále ešte neomylná náuka Rímsko-katolíckej cirkvi?
Niekto síce môže Františkovi tlieskať za jeho stanovisko vo veciach sociálnej spravodlivosti, avšak vo veciach viery a morálky spochybňuje zadefinované dogmy a spôsobuje zmätok v Cirkvi, ktorej je hlavou. Vo svojej encyklike Amoris Laetitia (AL) pápež zjavne odsúhlasil pristupovanie k svätému prijímaniu pre rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov, u ktorých nebolo predchádzajúce manželstvo anulované, a ktorých život v takomto stave považuje Cirkev za cudzoložstvo. S odvolaním sa na túto encykliku dovolili nemeckí biskupi takto rozvedeným a znovuzosobášeným párom prijímať sväté prijímanie.
Kardinál Gerhard Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery vo Vatikáne, čo je pozícia, ktorú kedysi zastával aj pápež Benedikt XVI, sa vyslovil, že AL protirečí v tomto smere katolíckej dogme, ako ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. Kardinál Müller dodal: „Žiadna moc na nebi alebo na zemi, ani anjel, ani pápež, žiadny koncil, ani biskup, nemá právomoc zmeniť ju.“
Štyria kardináli, vrátane Raymonda Burkeho z USA, požiadali oficiálnym listom pápeža o objasnenie sporných častí AL. Pápež ich neobjasnil a kardinálom na záležitosti, ktoré ich znepokojovali, ani neodpovedal.
V začiatkoch pontifikátu sa pápeža Františka spýtali na jeho názor na nemorálnosť homosexuality, a on odpovedal otázkou: „Kto som ja aby som to posúdil?“
Ak nie ty, Svätý Otče, tak kto? Nie je náhodou posudzovanie toho, čo je správne a čo nesprávne, súčasťou popisu tvojej práce? A nejde iba o sféru dogiem, kde pápež zasieva zmätok medzi veriacich.
Za účelom zlegalizovania podzemnej Katolíckej cirkvi v Číne totiž pápež súhlasil s tým, že Vatikán požiada katolíckych biskupov (v Číne), aby sa postavili za biskupov, schválených Komunistickou stranou, aby získala pevnejšiu kontrolu nad veriacimi kresťanmi. Vatikán súhlasí aj so schválením vysvätenia biskupa, menovaného Pekingom, ktorého Rím ešte donedávna považoval za nelegitímneho.
„Kapitulovanie je pre prežitie a prosperovanie Katolíckej cirkvi v Číne nevyhnutné“, argumentuje Vatikán. „Čo za cirkev to však bude?!“, pýta sa penzionovaný arcibiskup Joseph Zen Ze-kiun z Hong Kongu.
„Vatikán ´vypredáva´ Cirkev v Číne“, konštatuje arcibiskup. „Poniektorí hovoria, že o dohodu sa preto všetci tak usilujú, aby sa vyhli cirkevnému rozkolu, schizme. Aké smiešne! Schizma je už tu, v Nezávislej cirkvi!“
Arcibiskup Zen pripúšťa, že jeho kritizovanie Komunistickej strany a diplomatického úsilia Vatikánu spôsobuje problémy pri scelovaní trhliny, ktorá vznikla medzi podzemnou Cirkvou a cirkvou, schválenou Komunistickou stranou, no neospravedlňuje sa: „Som ja hlavnou prekážkou v procese dosiahnutia dohody medzi Vatikánom a Čínou? Ak je to zlá dohoda, budem viac než šťastný, keď budem môcť byť jej prekážkou.“
V rámci katolicizmu sa čoraz viac šíri rozdelenie – medzi Tretím svetom a tradičnou Cirkvou, ktorá rastie a vzmáha sa, a medzi „hlavným prúdom“ Cirkvi v Európe a tu, ktorá preberá prvky anglikánskej cirkvi 20. storočia.
A ako to dopadlo, Vaša Svätosť?