Je nemožné si prečítať knihu Heroizmus a genialita: Ako katolícki kňazi pomohli vybudovať - a môžu pomôcť znovu budovať - západnú civilizáciu od Williama J. Slatteryho (jezuita) bez toho, aby sme sa nenechali uniesť nadšením autora pre vec spolu s jeho zjavnými vedomosťami a erudíciou. Počnúc rokom 200 po Kr. autor prechádza storočiami znázorňujúc, ako kňazi (vrátane biskupov, svätcov a teológov) starostlivo prinášali kresťanskú kultúru s ohľadom na dobu temna. Ako Kenneth Clark demonštroval vo svojej televíznej sérii Civilisation, tak aj Slattery vysvetľuje, ako v 11. storočí došlo k zrodeniu dlho-zrejúcej katolíckej civilizácie v oblasti práva, filozofie, umenia a architektúry.
Autor, vysvätený za kňaza Jánom Pavlom II. v Bazilike sv. Petra v roku 1991, je zjavne zamilovaný do svojho povolania. Jeho kniha, krásne ilustrovaná, nápaditá a je vedeckou reflexiou nad poznámkami Benedikta XVI.: "Ak sa pozrieme na históriu, vidíme, že mnohé epizódy autentickej duchovnej a spoločenskej obnovy boli napísané s rozhodujúcim prínosom katolíckych kňazov."
Slatteryho kniha má naliehavý účel; je to mobilizačná výzva k dnešným kňazom, keďže sa dostávajú "do stretu so západnou civilizáciou minulosti a diktatúrou relativizmu súčasnosti." Autor knihy zastáva smutný pohľad na dnešný západný svet opisujúc ho ako "obdobie podobné dobe temna...obdobie kultúrneho rozvratu, kde muži a ženy žijú atomistické životy uprostred narastajúcich bezduchých megamiest." A napriek škandálom kňazského zneužívania, poklesu povolaní, zatváraní stoviek farností a rozšírenému úpadku mladých ľudí, Slattery zastáva neochvejnú víziu nádeje.
Spýtal som ho, čo ho inšpirovalo k napísaniu knihy. Okamžite odpovedal: "Naliehavosť! Je čas, aby sme my, Katolíci, urobili znovu to, čo sme urobili počas prvej "doby temna" - začať "dlhý pochod skrz inštitúcie" s cieľom ich opätovne získať a vybudovať novú kresťanskú civilizáciu." K tomu podľa neho "musíme všade vytvárať katolícke menšiny, vrátane školenia budúcich lídrov, aby sme konali s pochopením, ktoré vyplýva z historickej predstavivosti."
Slattery si spomína, že keď pracoval na svojej knihe v knižnici zo 17. storočia patriacej pod Pápežské severoamerické kolégium v blízkosti starobylého Forum Romanum: "Tak som chcel posilniť mladých Katolíkov touto "historickou predstavivosťou". Ďalšou motiváciou "bola nádej, že duch, ktorý naplnil staviteľov kresťanstva, by tiež inšpiroval prvých členov novej rehole kňazov, Spoločnosti Ignaciánov", ktorej založenie sa má podľa Slatteryho udiať 31. júla 2018 v USA.
Povzbudený rovnakou naliehavosťou a historickou predstavivosťou, ktorá vyústila do jeho knihy, autor zdôrazňoval, že jeho hlavným zámerom v písaní bolo "vykričať, že na Katolicizme záleží - nielen pre dušu jednotlivca, ale aj pre dušu spoločnosti." Je presvedčený, že len obnovená katolícka civilizácia "má intelektuálnu čistotu a nadprirodzenú guráž, aby prekonala náš kultúrny marxizmus."
Slattery vníma svoju knihu ako výzvu k dnešným Katolíkov, "aby si pamätali, keď stoja na križovatke dejín, kým sú a čo dosiahli. Zoznámte sa s úžasným príbehom o tom, ako Katolíci položili základy všetkého, čo je pravdivé, dobré a krásne v západnej civilizácii v období veľkej temnoty, aby sa súčasní kňazi a laici mohli raz stať opäť aktívnymi vo svojom misionárskom a evanjelizačnom mandáte."
Slattery v knihe prezentuje heroické, veľké osobnosti, ktoré v minulosti dominovali v Cirkvi a spoločnosti. Má svojho favorita? Začína opisom sv. Ambróza z Milána, muža, ktorý spojil autoritu s pastoračnou a estetickou senzitivitou. Následne sa necháva uniesť a spomína sv. Augustína z Hippa; Leva Veľkého - "ktorý vyrazil na koni, aby zachránil Rím pred Hunom Attilom"; Gregora Veľkého - "nútil svoje unavené telo, aby naplánoval konverziu Anglicka"; opáta Sugera, zakladateľa gotickej architektúry; Alcuina, "mentora Karola Veľkého" - rovnako tiež všetkých "nenápadných, neospevovaných hrdinov kňazstva, ako napr. írskych kňazov počas hladomoru z roku 1845, ktorých vládni predstavitelia opisovali ako "pracujúcich ako tigre...vo dne v noci."
Myslí si však autor vážne, že úpadok viery na západe sa dá zvrátiť? Slattery znova bez zaváhania odpovedá: "Čo sme urobili predtým, môžeme urobiť znova." Nevyhýba sa zmienke o úpadku pápežstva a ako "rozkvitá barbarstvo, dokonca aj v radoch cirkevníkov", ale potom odkazuje na znovuzrodenie kresťanskej kultúry v 12. storočí, s budovaním veľkých gotických katedrál, ideálmi rytierskosti, ktoré zmenili "mužov s pazúrmi" na kresťanských rytierov, "vznešený romantizmus idealizujúci ženy" atď.
Povedal mi: "Musíme sa rozhodnúť, čo urobiť s časom, ktorý nám je daný." Podľa Slatteryho musia byť na farskej úrovni výrazne zastúpení laici; ďalej treba podporiť tradičnú latinskú omšu všade tam, kde je to možné, pretože "Katolícka tradícia je základnou identitou katolicizmu"; pridať sa ku kolegom Katolíkom v pro-life spoločenstvách; vydať sa na púť do Walsinghamu alebo Chartres; pracovať prostredníctvom katolíckych sociálnych médií; a vzdelávať mladých ľudí prostredníctvom integrálnych katolíckych škôl alebo dokonca domáceho vzdelávania.
Napokon som sa ho spýtal, aký druh formácie by seminaristi mali absolvovať vzhľadom na obrovské výzvy, ktorým budú čeliť ako kňazi. Slattery citoval novinára Tima Stanleyho z Heraldu, konvertitu, ktorý raz povedal: "Nemôžem spočítať koľkokrát som sedel s katolíckymi kňazmi, počúval som, ako ticho hovorili o problémoch sveta a chceli kričať: "V čo veríš, človek?! Urči to, svedč o tom a zachráň pár duší!"
Sumárom, Slattery má jasno v tom, že kňazi potrebujú mať "katolícku a kňazskú identitu a mali by byť tvorcami kreatívnych menšín." Musia byť pripravení v piatich kľúčových oblastiach: v celebrovaní liturgie; v teológii; ako pro-konvertitní misionári; ako presvedčiví komunikátori pre "súčasnú masmediálnu mentalitu; a "musia nadobudnúť historickú predstavivosť, pretože kvôli prestavbe si musíme pamätať, kým ste a že zmeníte spoločnosť, ak budete skutočným Katolíkom; jednoducho nemôžete zlyhať."