2006: Pápež Benedikt XVI. navštívil hrobku poľského kardinála Augusta Hlonda vo Varšavskej katedrále Sv. Jána (Foto kredit: Pier Paolo Cito/AP.)
RÍM - Vedúca židovská organizácia kritizuje rozhodnutie Vatikánu napredovať v prípade možného svätorečenia kardinála z obdobia Druhej svetovej vojny, Augusta Hlonda. Podľa organizácie bol poľský primát "extrémne" nepriateľský voči Židom a nedokázal odsúdiť pogrom z roku 1946.
V liste vrcholným vatikánskym predstaviteľom, ktorý bol zverejnený v stredu, Americký židovský výbor uvádza, že bol "hlboko znepokojený", keď pápež František schválil dekrét uznávajúci "hrdinské cnosti" Hlonda". Ide o prvý z hlavných krokov v procese svätorečenia.
Riaditeľ organizácie pre medzináboženské záležitosti, David Rosen, citoval pastiersky list Hlonda z roku 1936, v ktorom vyzýval Poliakov, aby sa vyhli "škodlivému morálnemu vplyvu Židov" a bojkotovali židovské média.
"Je faktom, že Židia bojujú proti Katolíckej cirkvi, zotrvávajú vo voľnom zmýšľaní a sú predvojom bezbožnosti, boľševizmu a podvratnej činnosti," napísal Hlond v liste. Tento list sa často cituje ako dôkaz inštitucionálneho antisemitizmu Katolíckej cirkvi pred modernizačnými reformami Druhého vatikánskeho koncilu v 60. rokoch.
Hlond, ktorý bol v Poľsku v rokoch 1926-48 najvyšším cirkevným predstaviteľom, zostáva vysoko rešpektovanou osobou v prevažne katolíckej krajine z dôvodu zachovania silnej viery a ochrany nezávislosti Cirkvi počas nemeckej okupácie a prvých rokov povojnového komunizmu.
Jeho iniciatívy ochránili Poľskú cirkev pred štýlom prenasledovania a zotročenia, ktorý sa odohrával v okolitých krajinách.
Hoci počas Druhej svetovej vojny žil v exile, tak využíval svoj vplyv a osobné kontakty, aby rozprával svetu o ťažkej situácií Poliakov pod nacistickou okupáciou. Keď ho Nemci zatkli, ponúkli mu možnosť kolaboratívnej vlády, ktorú odmietol.
Jeho oddanosť Katolíckej viere vytvorila základy pre objavenie takých kľúčových postáv v Poľskej cirkvi ako kardinála Stefana Wyszyńskieho a kardinála Karla Wojtylu, ktorý sa stal pápežom Jánom Pavlom II., dnes svätý.
Františkov dekrét, podľa ktorého žil Hlond život hrdinských cností, vznikol po tom, čo výskumníci zostavili celkovú štúdiu jeho života, spisov a prác na stanovenie jeho teologickej spoľahlivosti. Vatikán musí ešte stále potvrdiť zázrak pripisovaný jeho zásahu, aby bol blahoslavený, a druhý zázrak, aby sa stal svätým.
Rabín David Rosen, riaditeľ Medzinárodných medzináboženských záležitostí organizácie Americký židovský výbor, v liste adresovanom kardinálovi Kurtovi Kochovi, predsedovi Pápežskej komisie pre náboženské vzťahy so Židmi, uviedol, že kanonizácia Hlonda "bude vnímaná v rámci židovskej komunity a mimo nej ako vyjadrenie súhlasu s extrémne negatívnym prístupom kardinála Hlonda voči židovskej komunite."