Najvyšší súd USA minulý pondelok rozhodol v prospech pekára a cukrára z Colorada, ktorý v roku 2012 odmietol upiecť svadobnú tortu pre ´pár´ rovnakého pohlavia.
Rozhodnutie v pomere 7:2 v prípade Masterpiece Cakeshop, Ltd. vs. Colorado Civil Right Commission by sa mohlo stať míľnikom v rozhodovaní a rozsudkoch v prípadoch, týkajúcich sa slobody vierovyznania a výhrady vo svedomí. Väčšinový názor potvrdil sudca Anthony Kennedy. Sudkyne Ruth Bader Ginsburgová a Sonia Sotomayorová boli proti. Sudca Clarence Thomas zaevidoval čiastočný súhlasný názor, ktorý sa však zhoduje s rozsudkom.
Prípad Masterpiece Cakeshop začal v júli roku 2012, kedy majiteľa prevádzky Jacka Phillipsa požiadali dvaja muži aby im upiekol tortu na ich svadbu. Majiteľ im vzápätí vysvetlil, že nedodáva svoje výrobky na svadby osôb rovnakého pohlavia, pretože by sa spreneveril svojmu kresťanskému presvedčeniu. Povedal, že nedodáva cukrárske výrobky ani na Halloween, na ´rozlúčky so slobodou´, rozvody, koláče obsahujúce alkohol a koláče s ateistickými odkazmi. Spomínaný „pár“ hneď potom podal Koloradskej komisii pre občianske práva sťažnosť z dôvodov diskriminácie.
Komisia Phillipsovi nariadila piecť torty aj na svadby párov rovnakého pohlavia a podstúpiť protidiskriminačný kurz. Na zasadní v roku 2014 jedna z členiek spomínanej komisie Diann Riceová prirovnala jeho odmietnutie poslúžiť takýmto párom k odsudzovaniu, s akým sa ľudia stavajú proti holokaustu a otroctvu.
Aliancia za obranu slobody dostala Phillipsov prípad pred súd, ktorý však v roku 2013 prehral s odôvodnením, že štát môže určiť kedy jeho práva na slobodu prejavu nezákonne porušujú práva druhých. Phillips potom posunul svoj prípad Štátnej komisii pre ľudské práva, ktorá rozhodla proti nemu. Odvolal sa na apelačný súd, ktorý tiež rozhodol proti nemu. Najvyšší súd štátu Colorado Phillipsov prípad neprijal.
Phillips sa odvolal na Najvyšší súd USA, kde sa po opakovanom uvedení prípadu v zime a na jar 2017 tento súd rozhodol prípad prijať a prejednať.
Phillips uviedol, že svojmu biznisu sa začal venovať roku 1993 v koloradskom Lakewoode. V práci sa snažil spojiť svoje dve lásky – pečenie a umenie. Svoj obchod pomenoval „Masterpiece“ (Majstrovské dielo) jednak vzhľadom na umelecké zameranie svojej práce, ale aj z kresťanského hľadiska. Vychádzal z Kristovej Reči na vrchu v Matúšovom evanjeliu, najmä z Ježišových slov: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“
„Neotváral som si obchod aby som zarobil plno peňazí“, povedal Phillips minulý september počas panelovej diskusie. „Chcem takto tvoriť, piecť, čo robím nesmierne rád, a slúžiť Bohu, ktorého milujem.“ Počas súdnych procesov zaplatil Phillips za to, že trval na svojom stanovisku, veľmi vysokú cenu, stratil 40% rodinného príjmu a viac ako polovicu zamestnancov. Phillips ďalej uviedol, že zakrátko po tom, ako tento ´pár´ odišiel z jeho obchodu, začal dostávať výhražné telefonáty. Hrozby smrťou boli niekedy také kruté, že jeho sestra a neter sa museli v obchode skryť až do príchodu polície.
Obhajcovia Aliancie za obranu slobody argumentovali tým, že Prvý dodatok Ústavy chráni Phillipsovo právo na slobodu jeho prejavu ako umelca.
Súd sa vyjadril, že tak, ako Komisia pre ľudské práva nemôže donútiť Phillipsa umelecky tvoriť, tak ho nemôže donútiť ani vláda, aby svoju umeleckú tvorbu potlačoval, a dodal, že konflikt medzi Phillipsovou slobodou prejavu ako umelca a želaním jeho zákazníkov, by si mali vyriešiť občania sami medzi sebou, a nie vláda.
Očakáva sa, že toto rozhodnutie súdu bude mať ďalekosiahle následky, najmä pri určovaní rozsahu ochrany náboženskej slobody po rozhodnutí Najvyššieho súdu po roku 2013 o predefinovaní manželstva, ktoré zahŕňa už aj páry rovnakého pohlavia. Kvetinári, fotografi a ďalší predajcovia svadobných potrieb totiž tiež čelia súdnym procesom, v ktorých sú obvinení z diskriminácie, za to, že odmietli poskytnúť svoje služby na svadbách ´párov´ rovnakého pohlavia.
„Tu ide o oveľa viac, než len o to, či Jack Phillips musí upiecť tortu“, konštatuje Konferencia biskupov USA a ďalšie katolícke skupiny. „Je to najmä o slobode žiť podľa svojho náboženského vierovyznania bežný, každodenný život, a tým napomáhať spoločnému dobru.
„Toto môže byť jedným z najdôležitejších prípadov, súvisiacich s Prvým dodatkom, týkajúcich sa slobody prejavu a náboženského vierovyznania, za celé storočie, ba aj viac. Môže sa stať míľnikom v takýchto citlivých prípadoch, týkajúcich sa právnej teórie Prvého dodatku Ústavy“, uviedol reportér Mike Johnson (R-La) v septembri minulého roka na tlačovke v Bielom dome.