V čase, keď sa horlivo diskutuje o tom, ako zabrániť cezhraničným politickým manipuláciám, je okolo Sorosových aktivít neprimerané ticho.
Americký miliardár George Soros pred vyše dvoma desaťročiami založil sieť Open Society Foundation (OSF), aby v USA ale aj v iných krajinách presadzovala jeho hodnoty. No vtedy ešte plánoval, že organizácia bude fungovať len počas jeho života, teda pokiaľ ju bude mať pod kontrolou.
No pred pár mesiacmi zmenil názor. Dnes 87-ročný finančník sa koncom minulého roka nečakane rozhodol pre veľký transfer peňazí zo svojich firiem do svojej nadácie. Takto presunul 18 miliárd dolárov, čo je väčšina z jeho odhadovaného 24-miliardového majetku. Ide o druhý najväčší dar biznismena na neziskové ciele v histórii – prvenstvo patrí Billovi Gatesovi.
Je to ešte vyššia suma, viac, ako Soros do svojej siete OSF vložil od jej vzniku. Jej fungovanie ho doteraz vyšlo na zhruba 14 miliárd dolárov. Fungovanie siete v posledných rokoch zhltlo približne miliardu dolárov ročne, pričom bola sčasti financovaná aj z iných zdrojov. Spomínaným balíkom tak zabezpečil jej fungovanie na ďalšie desaťročia.
Čomu verí
Postava Georga Sorosa sa v stredoeurópskom regióne, ale napr. aj v Izraeli či v iných krajinách stala súčasťou politického boja. A spolitizovala sa aj interpretácia toho, čo on a sieť jeho organizácií vo svete robia. Keď sa Soros stal aj u nás predmetom záujmu konšpiračných webov, ktoré mu pripisujú účasť na každom politickom zemetrasení, vznikol aj falošný obraz: že jeho politické vmiešavanie sa a vplyv sú viac-menej len výmyslom.
Soros sa vo svojich knihách, ktorých napísal už štrnásť, hlási k filozofii liberálneho mysliteľa Karla Poppera a jeho konceptu otvorenej spoločnosti.
Do praxe to Soros preniesol ako podporu ľavicovo-liberálnych organizácií a myšlienok. Soros je top podporovateľom hnutí za legalizáciu marihuany v USA, jedným z najväčších donorov siete potratových kliník Planned Parenthood, ktorá funguje aj ako verejný lobista za čo najvoľnejšiu reguláciu potratov. Finančník tiež podporuje organizácie usilujúce sa o legalizáciu eutanázie. Napríklad projekt Smrť v Amerike, ktorého cieľom je zmeniť postoj verejnosti k asistovanej samovražde, od neho získal pätnásťmiliónový grant.
Soros tiež stál za kampaňami, ktorých cieľom boli americkí katolíci. Vyzýval ich, aby svoju pozornosť preniesli z kultúrno-etických tém na témy sociálnej spravodlivosti.
G. Soros sám seba považuje aj za filozofa. Najvýznamnejšie knihy, kde opisuje svoje videnie sveta, sú Kríza globálneho kapitalizmu (1998) a Otvorená spoločnosť (2001).
Tých, ktorým sa nepozdávajú štátne zásahy do ekonomiky alebo odmietajú globálne inštitúcie regulujúce celosvetový tok financií, ktorých vznik nástojčivo presadzuje, nazýva trhovými fundamentalistami. A tých, ktorí „oponujú liberálnym štandardom, ako napríklad právom na potraty“, zasa náboženskými fundamentalistami. Organizované náboženské skupiny, cirkvi, vníma ako prekážku pre vybudovanie globálnej občianskej spoločnosti.
Keď magazín Politico robil zoznam najvplyvnejších ľudí, ktorí vyformujú obraz Európy v roku 2017, zaradili naň aj Georga Sorosa, a to s týmto komentárom: „Hoci jeho vplyv sa preháňa, Soros je silným symbolom istého typu liberalizmu. Je obdivovaný medzi ľavičiarmi a zatracovaný v nacionalistickom okraji pravice.“
Soros – globálny politik
Toto všetko síce robí zo Sorosa vplyvného amerického ľavicovo-liberálneho lobistu, no nič to nehovorí o tom, ako on a jeho siete fungujú v iných krajinách a do akej miery sa zapájajú do politických otrasov, ktoré sa mu pripisujú.
Tu sa celkový obraz skladá ťažšie. Okrem formálnych výročných správ sa občas na svetlo dostanú informácie, ktoré niečo o dosahu Sorosa naznačujú. A tie potvrdzujú, že OSF sa priamo zapája do politického vývoja.
Príkladom, o ktorom hovoril samotný G. Soros novinárom z Financial Times, je pôsobenie OSF počas ružovej revolúcie v Gruzínsku na začiatku milénia. Tam jeho kapitál podporoval aktivistov okolo Michaila Saakašviliho proti postsovietskemu prezidentovi Eduardovi Ševarnadzemu.
Sorosova nadácia zohrala dôležitú úlohu pri výmene moci. Neskôr však samotný Soros oľutoval, že k moci pomohol práve Sakašvilimu. Podľa neho to bola veľká chyba, pretože Sakašvili mal nakoniec ďaleko k progresivistickému typu politika, akého tam chcel miliardár vidieť. A dodal, že to bola pre neho bolestivá lekcia o tom, že by si mal udržiavať od politikov väčší dištanc.
Soros mal tiež vyhranený názor na otázku existencie samostatného Kosova. Podľa neho neexistovala iná alternatíva než ho rozdeliť, a preto pomáhal financovať organizácie, ktoré diplomaticky lobovali za tento scenár.
Balkánskeho regiónu sa týka aj ďalšia zaujímavá historka. Relatívne málo publicity sa dostalo Sorosovým mailom, ktoré boli zverejnené na Wikileaks. V jednom z nich informuje vtedajšiu ministerku zahraničných vecí USA Hillary Clintonovú o situácii v Albánsku, kde vypukli politické nepokoje. Soros v nich navrhuje, aby sa zmierovateľom medzi vládou a opozíciou stal Miroslav Lajčák (celkovo spomína troch vhodných adeptov). Lajčák sa ním o tri dni naozaj stal.
Pri úvahe, či v menovaní Lajčáka naozaj zohral Sorosov mail Clintonovej zásadnú úlohu, zostaneme opatrní. Mail je zaujímavý preto, že ukazuje na bezprostredný štýl, akým Soros dával ministerke zahraničných vecí USA odporúčania k politickým postojom v iných krajinách. Soros bol významným donorom Clintonovej v prezidentských voľbách, kde ju podporil sumou sedem miliónov dolárov – bol tak jej druhým najväčším donorom. Nadáciu Clintonovcov podporil predtým ďalšími miliónmi dolárov.
V našom regióne sa Soros často spomína v súvislosti s revolučnými udalosťami na Ukrajine, najmä počas Majdanu. Samotný Soros svoje pôsobenie v 2014 na Ukrajine pre Financial Times zhodnotil takto: „V priamych bojoch sme neboli účastní, to je proti našim pravidlám a princípom. Ale podporovali sme bojovníkov, a to aj počas Maidanu.“
Z čerstvých kľúčových udalostí, kde je Soros prítomný ako politický lobista v cudzej krajine, stojí za zmienku správa, ktorú nedávno priniesla britská tlač. Vychádzala z uniknutých dokumentov, podľa ktorých chce Soros sumou 5,6 milióna dolárov podporiť zastavenie Brexitu. Necelý týždeň po tom, ako médiá správu zverejnili, sa k podpore kampane za vyhlásenie nového referenda sám oficiálne prihlásil. Podľa denníka Guardian Soros zatiaľ na lobing prispel sumou pol milióna eur.
Soros sa tiež usiluje o pretláčanie svojich globálnych vízií. Počas migračnej krízy bol zástancom konceptu čo najotvorenejších hraníc. Migračný pohyb z juhu na sever spred dvoch rokov bol podľa neho príležitosťou, aby sa vytýčil nový štandard chápania globálnej migrácie pre celý svet. Aj on síce kritizoval Merkelovú, ale z inej pozície – dával jej za vinu, že situáciu nezvládla, a tým zabila šancu na to, aby verejnosť akceptovala jeho globálnu víziu.
Morálny, nemorálny, amorálny
Pri zmienke o zdrojoch, ktoré G. Soros využíva na svoje aktivity, stojí za to v krátkosti zhrnúť aj to, ako k nim prišiel. Aj to totiž niečo vypovedá o jeho filozofii.
Soros sa preslávil niekoľkými veľkými menovými operáciami, kde sa mu podarilo zarobiť na tom, že stavil na kurzové otrasy. Lepšie povedané, proti schopnostiam krajín udržať menovú stabilitu počas otrasov, ktoré sám vyvolal. Ochudobnil desiatky miliónov ľudí a milióny sa preto prepadli do chudoby.
Túto povahu svojho biznisu rozoberá vo svojich knihách pomerne otvorene. K legendárnemu útoku na rozkývanú britskú libru z 1992 dodáva, že si je vedomý, že „v skutočnosti som vytiahol peniaze z vrecák anglických daňových poplatníkov. No ak by som vzal do úvahy spoločenské dôsledky svojho konania, ohrozil by som správnosť svojich kalkulácií a moje zisky by poklesli... Napokon, ak by som to neurobil ja, urobil by to niekto iný“.
Ešte rozporuplnejšie bolo jeho zapojenie do udalostí, ktoré predchádzali masívnej ázijskej kríze v 1997. Soros v tom čase pomáhal rozkolísať nestabilné meny (thajský baht) a špekuloval na ich pohybe, vyhovovalo mu oslabenie tamojších mien, pretože si ich napožičiaval v obrovských množstvách a konvertoval na iné meny. Neskôr na nestabilnú menu zaútočil, a keď ju už thajská banka nemala čím chrániť, mena sa prepadla.
Po jej oslabení mu tak stačilo naspäť konvertovať len časť toho, čo si napožičiaval, keďže sa zmenil výmenný kurz. Vznikla z toho trhová panika, ktorá sa premietla do recesie v mnohých krajinách regiónu a zvýšila tamojšiu chudobu.
Keď sa vo svojich úvahách vracal k týmto špekuláciám, vyhodnotil to tak, že „africký baník či indonézsky murár síce môžu vďaka takýmto zmenám prísť o živobytie, ale nie je úlohou jednotlivých hráčov na trhu brať ich do úvahy. To je úlohou politikov“ (Otvorená spoločnosť).
Úvahu o svojom pôsobení na trhu uzatvára zavedením nového prívlastku pre špekulácie na trhoch. Podľa neho nie sú ani morálne, ani nemorálne, ale „amorálne“. Tento pojem používa v zmysle, že nemajú morálnu kategóriu, stoja mimo morálneho posudzovania.
Čo je teda Soros
O Georgovi Sorosovi sa oficiálne hovorí najmä ako o filantropovi. Je nespochybniteľné, že pôsobenie jeho inštitúcií má aj tento rozmer. Príkladom sú potravinové programy pre chudobné deti či rozsiahla podpora projektov na pozdvihnutie rómskych komunít alebo vzdelávacie aktivity.
Ale toto je len zlomok toho, čím G. Soros je a čo robí. Oveľa viac ako filantrop je najmä politický lobista, ktorý silou svojich peňazí a kontaktov vplýva na politiku v krajinách, kde na to nemá mandát. Pričom aj sám pripúšťa, že niekedy si vybral nesprávny scenár.
V čase, keď sa horlivo diskutuje o tom, ako zabrániť cezhraničným politickým manipuláciám – napríklad v súvislosti s ruským zasahovaním do amerických volieb, je okolo Sorosových aktivít nespravodlivé ticho.
O peniazoch, ktoré odkázal pre sieť svojich organizácií, je preto oveľa dôveryhodnejšie nehovoriť ako o filantropickom dare. Ale najmä ako o peniazoch určených na politický lobing.