O podpore emeritného biskupa pre liberálnu političku. Prezidentská záhrada, piatkové popoludnie. Bývalý trnavský arcibiskup Robert Bezák podporil Zuzanu Čaputovú, podpredsedníčku strany Progresívne Slovensko.
Zvláštna tlačovka. Biskup vedľa političky programovo najliberálnejšej strany, ktorá len pred pár týždňami podporila právo na potraty vo zvlášť nevkusnom klipe, kde právo na potrat hájili političky-matky a vedľa nich stáli ich narodené deti. Robert Bezák kedysi napísal pre svoju diecézu na túto tému pastiersky list, jeden z najlepších, aké u nás boli napísané, a hovoril práve o vzťahu matky a dieťaťa – úplne naopak. Teraz podporil ženu-právničku, pre jej citlivosť, empatiu a právnu erudíciu. Zvláštne.
Politička a biskup hovorili na tlačovke aj o katolicizme a liberalizme a bol z toho chaos. Politička spor nevníma, hodnoty považuje za zlučiteľné, pre biskupa je katolicizmus občas až príliš liberálny.
Ešte zvláštnejšie bolo, že pre političku je biskup a rozhovory s ním vždy inšpiratívny, váži si ho pre jeho hodnoty a vernosť viere. Robert Bezák na tlačovke ale ani raz nespomenie Boha. Hovorí o politike, demokracii, Slovensku – o Bohu ani slovo.
Novinári mu pripomenú Imricha Béreša, o ktorého podpore uvažoval, ale rozhodnutie zmenil a dnes hovorí o slepej ceste, už nepripomenú Radoslava Procházku, ktorého podporil v roku 2014 s tým, že sme mladá krajina a tak prezident by mohol byť mladý, ale nie až tak, aby nevedel, čo znamená život. A potom príde otázka na Františka Mikloška, on sa vás „zastal“, povie novinár, neuvažovali ste o tom? „Neuvažoval. Mám už tú skúsenosť, neuvažoval.“
Zvláštny moment. Mikloško sa Bezáka zastával kvôli tomu, čo považoval za krivé obvinenie jeho osoby, bránil jeho bezúhonnosť a išiel kvôli nemu do ťažkého sporu a Bezák teraz povie, že dôvodom je práve skúsenosť s Mikloškom.
Neskôr pre Denník N dopovie: „(...) už dva razy kandidoval a nevyšlo to. Teraz je ešte starší. Pozerajme sa aj na to, čo robí a ako sa prejavuje. Ako keby len čakal, že sa volá František Mikloško – som disident, tak ma podporte.“
Sklamanie opíše takto: „Pomohol mi a bol mi blízko, lenže často sa mi zdá, že je blízko aj pánovi Čarnogurskému. Je to ako v duchu: buďme kamaráti so všetkými. A to mi celkom nesedí.“
Zvláštny dôvod.
Mikloško a Čarnogurský sú dlhoroční priatelia, boli spolu v disente, v politike, v mnohom sa zhodnú, v mnohom sa líšia, čo neruší vzájomný rešpekt. Biskupa Bezáka tento vzťah pred voľbou prezidenta pohoršuje viac ako podpora potratov a všetko to, kde Zuzana Čaputová presadzuje hodnoty, ktoré sv. Ján Pavol II. opísal v Evangelium vitae, o ktorých Benedikt XVI. hovoril, že sa o nich nevyjednáva.
Ešte niečo tu nesedí.
Keď sa pred prezidentskými voľbami v roku 2009 verejne ozval banskobystrický biskup Rudolf Baláž a ostro kritizoval výroky Ivety Radičovej, že to, čo je v spoločnosti morálne alebo nemorálne, je vecou spoločenskej dohody (biskup Baláž to odmietol), médiá reagovali, že nepatrične vstupuje do politiky (Iveta Radičová dokonca hovorila o inkvizícii).
Podpora niektorého z prezidentských kandidátov zo strany kňazov či biskupov nie je na Slovensku žiadne nóvum. Doteraz zvykla mať skôr decentnejšie formy, odpovede v mediálnych anketách, blogy, vyjadrenia v rozhovoroch. To, že by sa biskup postavil na tlačovku priamo po boku politického kandidáta, sme tu ešte nemali.
Skúsme si cvične predstaviť, čo by sa dialo, keby to urobil iný biskup a išlo by o iného prezidentského kandidáta. Od piatku vieme, že ak sa biskup volá Robert Bezák a prezidentská kandidátka zastupuje Progresívne Slovensko, o zasahovaní cirkvi do politiky je ticho.