no-go-zona.jpg

Švédska štvrť Rinkeby mala byť projektom pre migrantov, skončila ako “no-go zóna”

254
Kultúra smrti

Štokholmská štvrť Rinkeby sa stala sociálnym projektom pre prisťahovalcov, lenže rastúce napätie medzi starými a novými prisťahovalcami z nej urobila tzv. “no-go zónu”.

Ako predstavuje reportáž Mladej fronty DNES, v Rinkeby to vyzerá, “akoby si tam dali stretnutie imigranti všetkých národností a vyznaní”. Ženy chodia v tmavých hidžáboch, nápisy sú len v arabčine alebo turečtine. Kedysi sociálny projekt je teraz geto s viac ako polovičnou nezamestnanosťou.

„Aina“, ako tu v miestnom slangu nazývajú políciu, tu málokedy zájde na obhliadku. Je to jasná “no-go zóna”, kde nemajú žiadnu autoritu a každý si tu robí, čo chce. Takýto stav sa nepáči 25-ročnému Selimovi Mehmetovi tureckého pôvodu a so švédskym občianstvom, obchodníkovi s vodnými fajkami. Sťažuje sa na “ľudí z Blízkeho východu bez uplatnenia sa, ktorí tu prišli práve v posledných rokoch, pretože dovtedy bol pokoj”. Ukazuje pritom na arabských mladíkov, ktorí sa zjavne nudia, ale “večer si vyrazia, niekoho zmlátia alebo zapália auto”. V napätiach to vrie hlavne medzi Sýrčanmi a Afgancami.

V miestnej čajovni sa neponúka pivo, len čaj a káva. Tak o zaviedli starší imigranti, hoci sa mladík márne dožaduje alkoholu. Počas dňa pokojné miesto sa k večeru mení na nebezpečné miesto, hlavne pre ženy. Rinkeby si už v celom Švédsku vybudoval povesť sociálne vylúčeného imigrantského predmestia, “je výrazom pre tamojšiu subkultúru, ktorá je iná ako vo zvyšku Švédska”, ako vysvetľuje profesorka Ulla-Britt Kotsinasová zo Štokholmskej univerzity.

Vo Francúzsku sa pre podobný jav ujal výraz „banlieues“, ktorý každý chápe ako imigrantské periférium veľkých miest, ako napríklad parížsky Nanterre či Mantes-la-Jolie. Ale rozdiel je v tom, že v parížskych štvrtiach či v berlínskom Kreuzbergu stále ešte žije mnoho starousadlíkov, ale vo švédskom Rinkeby to už tak nie je.

Rinkeby se stalo symbolom nenaplnených nádejí v dlhoročnom budovaní vzorového modelu prosperujúcej spoločnosti podporujúcej imigráciu, no nevyšlo to. Úrady nevedia zabrániť vandalizmu a násiliu. Radšej odstraňuje elektronické informačné tabule, aby sa nerozbíjali, miestnej mládeži ponúka ako šport kriket, aby sa Afgánci a Pakistanci cítili ako doma. Ale násilia pribúda, sexuálnych deliktov je o 10% viac, čoraz viac vybuchujú ručné granáty, ktoré sem imigranti pašujú.

“Myslím, že sme o týchto veciach v minulosti málo verejne hovorili, až sa veci vymkli kontrole,” vraví Oli Gustafsson, mladý priaznivec švédskej stredopravej strany Umiernených. treba čakať, ako zmení situáciu výsledok volieb.