ROZHOVOR Katolíckou cirkvou otriasajú v poslednom čase sexuálne škandály. Minulý týždeň dokonca vyšla informácia, že by mal sexuálne zneužívať deti aj slovenský biskup. Ako celú situáciu vníma bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko? Nebolo lepšie, keby sa tieto prípady riešili transparentnejšie? A prečo prežíva Západ krízu viery? „Judášove klony sa vyskytujú v celých dejinách cirkvi,“ hovorí v rozhovore pre Parlamentné listy Haľko.
Teológ Miroslav Kocúr pre Denník N minulý týždeň povedal, že vie o slovenskom biskupovi, ktorý sexuálne zneužíval deti. Deň na to reagovala Košická eparchia gréckokatolíckej cirkvi, ktorá zverejnila, že má ísť o vladyku Milana Chautura, avšak obvinenia odmieta a samotný biskup zneužitie poprel aj na sociálnej sieti Facebook. Ako to vnímate?
Otec Milan Chautura vo svojich statusoch na sociálnej sieti a v rozhovore jasne povedal, že ide prioritne o ochranu potenciálnych obetí. To znamená, že pri každom prípade zneužívania sa cirkev musí na prvom mieste pýtať, ako chrániť a ako pomôcť obeti, nie ako chrániť vlastné dobré meno. Je to základná priorita, keď na prvom mieste stoja obete.
Taktiež platí, že v tejto napätej atmosfére môže byť niekto z podobného prečinu krivo obvinený. Je vecou príslušných inštitúcií, aby hľadali pravdu a len pravdu o tom, či sa niečo stalo alebo nie.
Sexuálne škandály v cirkvi sa momentálne riešia na celom svete. Ako tomu máme rozumieť, keďže je cirkev svätá? Súhlasí to so slovami Ježiša, že počas žatvy bude aj v pšenici kúkoľ?
Áno. Túto vec však nemožno zľahčovať a nemožno sa ani čudovať, že ľudia sú niektorými vecami otrasení. Judášove klony sa vyskytujú v celých dejinách cirkvi. To znamená, že aj vo vnútornom prostredí cirkvi sú ľudia, ktorí podobne ako Judáš, ktorý sedával pri Ježišovi a predsa ho zradil pre svoj osobný prospech, zradili Ježiša. Žiaľ, vo fyziognómii cirkvi a medzi tými, ktorí cirkev reprezentujú, sa vyskytujú aj Judášove klony. Je to desné a bolestné. Vedie nás to však k veľkému pokániu, ako nám to odkázali už aj pápeži Ján Pavol II., Benedikt XVI. a František.
Prednedávnom dokonca vyzval bývalý vysokopostavený predstaviteľ Vatikánu, arcibiskup Carlo Maria Vigano, pápeža Františka, aby odstúpil, keďže údajne vedel päť rokov o podozreniach, ktorých sa mal dopúšťať bývalý americký kardinál Theodor MacCarrick. Čo to znamená pre cirkev?
Nemám k tomu čo dodať, pretože svätý otec reagoval na spomínaný Viganov dokument. Bol tu teda nejaký podnet a zároveň aj reakcia, preto nemám dôvod a ani podklady na to, aby som to akýmkoľvek spôsobom komentoval.
Nebolo by lepšie, keby sa tieto prípady riešili transparentnejšie?
V súčasnosti sú tie veci, aj vnútrocirkevne, nastavené tak, aby sa každý takýto podnet veľmi citlivo a veľmi konzekventne prešetril.
V rámci Konferencie biskupov Slovenska máte na starosti problematiku zahraničných Slovákov, ale aj migrantov a utečencov. V súčasnosti sme svedkami krízy viery vo svete, najmä v Západnej Európe. Ako to vnímate zo svojej pozície, aj pri stretávaní Slovákov v zahraničí?
Dlhodobo prežíva Západná Európa krízu viery v eucharistickú prítomnosť, vo sviatostné rozhrešenie či krízu mariánskej úcty. Všímam si však aj to, že v každej krajine sú ohniská duchovnej obnovy. Je to také biblické, že kde sa rozmnožil hriech, tam sa rozhojnila Božia milosť. Vždy v ťažkej atmosfére vznikne viacero spoločenstiev, ktoré idú k podstate a sú ohniskom duchovnej obnovy.
Navyše si v niektorých krajinách všímam, že Slováci, ktorí prišli zo Slovenska a priniesli so sebou svoju spiritualitu, pričom sa stali členmi farských rád, tak tam prinášajú čerstvý závan. Viem aj o veľkých skupinách študentov, ktorí študujú v zahraničí a ktorí svojim spôsobom pretvorili cirkevnú atmosféru v meste, kde študujú. Dokonca sa musia navýšiť aj spovede, pretože si to žiadajú.
Aj navštevujete tieto katolícke misie pre Slovákov žijúcich v zahraničí?
Navštevujem ich buď osobne, alebo som s nimi v komunikácii cez Skype. Asi najvzdialenejšie spojenie bolo z Argentíny, kedy som mal na Skype šesť obrazoviek a kedy som požehnal viaceré komunity.
Na starosti máte aj migrantov. Čo to konkrétne znamená? Na Slovensko prišli asi pred dvomi rokmi asýrski kresťania.
Nemáme tu tak veľa migrantov tohto typu, ale máme tu ľudí, ktorí u nás pracujú, sú tu integrovaní a majú povolenie k pobytu. Aj o nich sa treba starať, aby mali duchovné zázemie. Pokiaľ ide o katolíkov, tak je to moja úloha, ak nie, tak nemám problém im vybaviť kontakt s iným duchovným.
Dotkli sme sa krízy viery v Západnej Európe, ktorá je spôsobená čoraz väčšou liberalizáciou. Aká môže z toho vyjsť cirkev?
Cirkev v podstate funguje v neustálom pulzovaní, medzi zomieraním a zmŕtvychvstaním. Ako som povedal, tam kde je veľká kríza, povstáva niečo z jadra, zo správne pochopeného evanjelia a Ježišových slov, ktoré vedie cirkev k duchovnej obnove. Nie je to však prvýkrát v dejinách.
Čo je podľa vás príčinou, že sa tu čoraz častejšie hovorí o potratoch či legalizovaní homosexuálnych partnerstiev?
Ak to mám vyjadriť teologicky, tak v týchto bioetických otázkach je to o snahe stvoriť „človeka nového typu“, čo bolo ambíciou aj komunizmu. Je to jeden z prejavov pokušenia z rajskej záhrady, kedy človek nadobudne pocit, že môže byť ako Boh. Človek sa tak chce stať aj vlastným zákonodarcom aj vlastným sudcom a Boha nepotrebuje.
Doteraz sa však vždy ukázalo, že to, čo ľudia urobili bez Boha alebo proti nemu, skončilo katastrofou. Aj v 20. storočí chceli nacisti a komunisti vytvoriť „nadčloveka“ a skončilo to koncentračnými tábormi, gulagmi a zabíjaním. História ukazuje, že vždy, keď chce byť človek sám stvoriteľom, tak sa stáva ´znetvoriteľom´.
Ako proti tomu bojovať bez toho, aby vás označili za bigotného či homofóba?
Myslím si, že netreba bojovať proti niečomu, stačí bojovať za niečo. To je prirodzený zákon daný veriacim aj neveriacim. Bojujeme predsa za takú samozrejmú vec, že manželmi môže byť iba muž a žena, pretože oni majú potencialitu plodiť deti. Keď presadzujeme túto vec, tak je samozrejmé, že bojujeme proti všetkému, čo by to chcelo rozvrátiť. Je to zápas, v ktorom musíme počítať s tým, že utŕžime aj protiúdery, pretože tu budú ľudia, ktorí budú chcieť presadiť niečo iné, čo nie je zdravé ani pre jednotlivca a ani pre spoločnosť.
Sekretár Benedikta XVI. sa vyjadril, že nevylučuje, že cirkev prechádza konečnou skúškou pred druhým príchodom Krista. Je to naozaj tak?
Kristus je stáleprichádzajúci. Ak chceme premieňať tento svet, tak musíme žiť v tejto realite. Koniec sveta je pre mňa moment mojej smrti, kedy začne iný – Boží svet. Veľakrát boli aj oveľa horšie situácie v dejinách cirkvi a neprišlo k takémuto apokalyptickému koncu. Je dôležité, aby nás obavy o nejakú hmlistú budúcnosť nerozptyľovali od súčasnej situácie.
Na Slovensku sa v poslednom čase dosť rozprávalo o katolíkoch najmä v súvislosti so zákazom potratov. Je to podľa vás dôležitá téma?
Jednoznačne, pretože akonáhle niekto začne rozhodovať o tom, kedy človek je a kedy ešte nie je hodný ochrany, tak si uzurpuje stvoriteľskú kompetenciu. Človek je človekom hodným ochrany od počatia, kedy je u neho zakódovaná genetická informácia o ňom celom. Ak začneme určovať, kedy sa stáva človek človekom, tak možno dospejeme k situácii ako v USA, kde sa ´potrácajú´ deväťmesačné deti, keď už je hlavička pomaly vonku.
Aké iné témy sú podľa vás dôležité, ku ktorým by sa mala cirkev vyjadrovať?
Pastierske listy a aj kazateľská aktivita je taká, že sa priebežne vyjadrujeme v rozumnom čase ku všetkým pálčivým témam v spoločnosti.
Cirkev je však kritizovaná, že veľakrát sa vyjadruje aj k politickým otázkam a zasahuje do politiky.
Do priameho politického boja cirkev nezasahuje, ale celkom legitímne nastavuje princípy, podľa ktorých by sa mali ľudia riadiť v každej rovine spoločenského života, vrátane toho politického.
Kňaz by sa však nemal angažovať politicky. Nesmie byť členom strany a ani sa nesmie angažovať za konkrétnu politickú stranu.
Je dôležité, aby cirkev vedela fungovať s politickými predstaviteľmi?
Nedá sa to oddeliť, pretože aj politici sú katolíci, ktorí čítajú Bibliu a chodia do kostola. Cez kľúč profesionality a duchovnosti, ktorá je v človeku, sa to jednoducho premosťuje.
Niektorým však prekáža aj model financovania katolíckej cirkvi na Slovensku zo štátu.
Cirkev bola štyridsať rokov pod tlakom. Štát nám teda vracia a kompenzuje teraz tých štyridsať rokov.
Dvadsaťpäť rokov je už však cirkev na Slovensku samostatná. Kam sa podľa vás za ten čas posunula?
Myslím si, že je tu veľký potenciál, aj v mladých ľuďoch. Je mnoho mladých ľudí, ktorí berú svoj duchovný život veľmi vážne a aj prijímajú podnety, ktoré im ponúka cirkev a kňazi. Samozrejme, že prebieha zápas medzi liberálnym prúdom a pravoverným, biblicky ukotveným. Našou úlohou je osloviť všetky vrstvy spoločnosti a hľadať prostriedky, ako ponúknuť evanjeliové posolstvo, ktoré je uplatniteľné vo všetkých sférach.
Je jedným z tých prostriedkov aj využívanie sociálnych sietí? Vy sám točíte na Facebooku krátke videá.
Snažím sa ponúkať evanjeliové posolstvo aj za hranicou prirodzených kontaktov v cirkvi. Veľmi ma zaujíma aj tá mládež, ktorá sa nezúčastní Národného stretnutia mládeže P18. Sú tu tisíce mladých ľudí, ktorí ešte nepočuli o Ježišovi. Takže aj sociálne siete majú byť prostriedkom na to, aby sme oslovili mládež a ľudí, ktorí sú za spomínanou hranicou prirodzených kontaktov.
Ako teda vidíte budúcnosť cirkvi a kresťanstva, či už na Slovensku, alebo vo svete?
Vyjadrím to veľmi jednoducho. Pravidelná eucharistická adorácia je základom duchovnej obnovy. Pán Ježiš sľúbil, že jeho cirkev pretrvá. Nejde o štatistiky, ale o jadro, ktoré verí a ktoré žije Kristovo evanjelium.
Takže je tu nádej?
Je tu istota, pretože po tom, ako bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych. Toto sa neustále opakuje. Smrť a zmŕtvychvstanie pulzujú počas celých dejín cirkvi.