Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok v Aachene podpísali (viac TU) zmluvu o faktickom spojení týchto dvoch štátov. Podľa Václava Klausa nemôže znamenať nič iného, ako “faktickú rezignáciu týchto dvoch európskych superelít na Európsku úniu”.
Ako Klaus vo svojom komentári pre MF DNES ďalej píše, Macron aj Merkelová týmto v podstate vravia, že “pre nich je vytváranie autentickej európskej integrácie príliš pomalé a už sa sa nebudú obzerať na tých, ktorí európsky integračný proces brzdia”, pretože “Macron chce stáť v čele Európy a Angela Merkelová chce, aby sa na ňu spomínalo v dobrom”.
“Ak si teda chcú Francúzsko s Nemeckom vytvoriť superštát (a spoločnú francúzsko-nemeckú vládu), nech si to robia. A nech sa k nim dokonca pridá, kto chce. V každom prípade je to ale náznak vytvárania paralelného integračného projektu k existujúcej EÚ, a to už nás zaujímať musí,” zdôrazňuje Klaus.
Z toho mála, čo je verejne známe, sa v 16-stranovej zmluve píše aj o zámeroch, ktoré sa týkajú aj ostatných krajín. Spomína sa napríklad jednotné vystupovanie v zahraničnej a obrannej politike vrátane koordinácie spoločných pozícií v otázkach EÚ a NATO, koordinácie vývozu zbraní a prepojenie obranného priemyslu. Prioritou diplomacie oboch krajín má byť podľa zmluvy úsilie, aby sa Berlín stal stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. (viac TU)
Klaus sa preto pýta, či spojením Francúzska s Nemeckom do novej entity nazvanej “Frankonemecko” pôjde o “revíziu výsledkov druhej svetovej vojny” a či “Nemecko by týmto bolo tiež stálym členom Rady bezpečnosti OSN”.
A nachádza v tom aj ekonomickú stránku: “Má byť vytvorená ‘francúzsko-nemecká hospodárska zóna’ so spoločnými ‘pravidlami’. Znamená to, že to budú iné ekonomické pravidlá, než ktoré dnes platia v EÚ? Viac centralistické, alebo viac trhové než v doterajšej EÚ?”
V neposlednom rade môže ísť podľa Klausa aj o “spoločnú kultúru ozbrojených síl”, k čomu už sú aj “varovné náznaky” plánov na spoločné nasadenie francúzsko-nemeckých ozbrojených síl v boji proti “vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi”.
A následne k tomu sa Klausovi vynára aj ďalšia otázka, že “kto je vnútorný nepriateľ”. Či “všetci tí, ktorí nezdieľajú Macronom a Merkelovou definované európske hodnoty, alebo ktorí si dovoľujú kritizovať Brusel a jeho postdemokratický (to znamená nedemokratický) spôsob vládnutia”.
Na základe vyjadrenia anglického týždenníka The Economist by Macron s Merkelovou mali obnoviť “vow”, čo podľa Klausa znamená “sľub” aj vo význame manželskej zmluvy.
Klaus k tomu poznamenáva: “Naozaj je niečo také zámerom stretnutia v Aachene? Dohodnutie nového dokumentu v neokrúhlom 56. výročí uzavretia tzv. Elyzejskej zmluvy medzi Charlesom de Gaullem a Konradom Adenauerom, kedy šlo o prechod od nepriateľstva k partnerstvu, naznačuje, že staré partnerstvo Macronovi a Merkelovej nestačí. Občanov svojich krajín sa na to však radšej nepýtali.”
A nakoniec sa pýta, že “ak sa nemeckému Hitlerovi a ani francúzskemu Napoleonovi, ba ani EÚ, nepodarilo ovládnuť Európu, mohlo by uspieť Frankonemecko?”.
K spoločnej dohode Francúzska a Nemecka sa vyjadril aj český europoslanec Jan Keller. Podľa neho ide o “signál strachu veľkých krajín pred výsledkom volieb do Európskeho parlamentu v Taliansku a v strednej Európe”. (viac TU)
Dodal, že záväzok ešte užšie kooperovaný pred každým zásadným rokovaním Európskej únie bude zrejme sprevádzaný tlakom na to, aby bolo zrušené právo veta jednotlivých členských krajín v Európskej rade. “V tom prípade by spoločný hlas dvoch najsilnejších krajín vcelku pohodlne zaisťoval prijímanie kľúčových uznesení záväzných pre všetky členské štáty EÚ,” uviedol europoslanec Keller.