Frédéric Martel vo svojej novej knihe „Temné zákulisie Vatikánu: moc, homosexualita, pokrytectvo“, venuje celú jednu kapitolu návšteve pápeža Benedikta XVI v roku 2012 na Kube a tomu, čo sa dozvedel o morálnej skazenosti v Katolíckej cirkvi v tejto krajine. Martel na základe viacerých zdrojov tvrdí, že pápež Benedikt bol tak zdrvený morálnou „špinou“ (toto slovo už použil aj skôr, v roku 2005), že sa rozplakal. A dodáva, že práve toto bolo tou povestnou poslednou kvapkou, ktorá viedla pápeža Benedikta k uvažovaniu o abdikácii.
Martel, ktorý sa s 23. kapitolou svojej knihy („Abdikácia“) podelil s LifeSiteNews (LSN), povedal, že v záujme „prešetrovania tejto veci navštívil Kubu päťkrát“ a zhováral sa s množstvom katolíckych laikov, disidentov, novinárov a duchovných. Zistil, že kvôli diktatúre a nedostatku slobody tlače (na tomto ostrove totiž platí absolútna cenzúra) sa na Kube – najmä v havanskej arcidiecéze - v priebehu mnohých desaťročí medzi duchovenstvom nebývale rozmohla kultúra so zhovievavým postojom k sexuálnej neviazanosti. Keďže kubánska vláda má záujem udržať si kontrolu nad Katolíckou cirkvou, obstarala si pre prípad vydierania rozličné kompromitujúce fotografie a nahrávky, ale inak proti tejto nemorálnej subkultúre nezasahuje.
O pápežovi Benediktovi XVI Martel ďalej píše, že keď v roku 2012 išiel na Kubu, „bol si vedomý sexuálneho zneužívania v Latinskej Amerike, avšak podhodnotil jeho rozsah“. Tento pápež, ktorému hispánsky svet nebol až taký blízky, „nevedel, že pedofília tu dosahovala priam epidemické rozmery“ a, z nejakého dôvodu si myslel, že „Kuba bola ušetrená“. Martel nevie kedy presne bol pápež informovaný o morálnej skazenosti na ostrove, no vedel už o tom: „Z dvoch nezávislých overených vatikánskych zdrojov viem, že Benedikt XVI začal rýchlo odhaľovať rozsah tejto skazenosti v miestnej Cirkvi.“
Stav morálneho úpadku Katolíckej cirkvi na Kube plne potvrdil aj vatikánsky špecialista v Ríme, ktorý zároveň verifikoval aj Martelovo tvrdenie, že na morálnej skazenosti ostrova sa podieľali aj niektorí členovia Vatikánskej kúrie, ktorí za týmto účelom chodievali na Kubu. Tento dobre informovaný zdroj uvádza, že pápež Benedikt mal s Latinskou Amerikou len veľmi malé skúsenosti, a preto aj počas cesty do Mexika, kam išiel hneď po Kube, sa dozvedal o podobných neradostných problémoch. Na základe informácií z viacerých zdrojov popisuje Martel situáciu podrobnejšie. Cituje aj bývalého riaditeľa Catholic journal na Kube Roberta Veigu: „V Cirkvi tu na Kube sa z hľadiska sexuálneho zneužívania deje presne to isté, čo v USA, Mexiku a Vatikáne. Čierne omše v nedeľu, orgie, prípady pedofílie a prostitúcie; kubánska cirkev je veľmi kompromitovaná.“
Martel uvádza aj rozličné nezaručené správy, ktoré však necháva s otvoreným koncom, ako je napríklad aj zverejnené svedectvo plukovníka Kubánskej armády o údajnej homosexualite kardinála Jaime Lucasa Ortegu y Alamino. Keďže Ortega bol arcibiskupom Havany od 1981 až do apríla 2016, keď dosiahol vek 80 rokov, ponechal ho ešte pápež František v úrade. Povesť preláta je spochybňovaná na základe verifikovaných informácií o morálnom úpadku a skazenosti v jeho arcidiecéze.
Martel uvádza, že Ortegov bývalý vikár, mgr. Carlos Manuel de Céspedes – ktorý je farárom vo farnosti San Agustin – je „blízky Ortegovi“ a že nebol nikdy vymenovaný za biskupa „zrejme kvôli jeho dvojakému životu; jeho homosexualita a sexuálne avantúry sú dobre zdokumentované“. Veiga povedal Martelovi, že „tu na Kube je veľmi veľa pedofílnych škandálov, sexuálnej skazenosti a celkového morálneho úpadku Cirkvi. Tlač sa však o tom zjavne nikdy nezmienila.“ A dodal, že informácie, ktoré vláda má o duchovných, používa na ich vydieranie. Pokračuje už Martel: „Nezaručené správy o homosexualite mnohých kňazov a biskupov v kubánskom episkopáte sú tak bežné, že mi o nich menovite a detailne rozprávali takmer všetci, s ktorými som na ostrove robil interview – a to bolo viac ako sto ľudí.“
Martel tvrdí aj to, že vatikánski diplomati – medzi nimi aj kardinál Pietro Paolin a kardinál Beniamino Stella, ako aj nový kardinál Giovanni Angelo Becciu a msgr. Fabrice Rivet – sú o morálnom úpadku na Kube dobre informovaní. Vie o ňom aj arcibiskup Nicolas Thévenin, ktorý vykonáva úrad na Kube. Martel dodáva, že „aj Georg Gänswein, ktorého asistentom Thévenin býval, je tiež upovedomaný o obsahu spisu. LSN požiadalo o vyjadrenie arcibiskupa Georga Gänsweina k tejto veci, ako aj o potvrdenie pravdivosti toho, čo hovorí Dr. Martel. Arcibiskup Gänswein odpovedal, že „nepozná Frederica Martela“ a že s ním nikdy nemal „žiadny kontakt“. Nemecký prelát už len dodal, že „viac o tom nemôže hovoriť“.
Pápež František sa spoliehal na kardinála Ortegu, že si s Kubou poradí. Viaceré správy uvádzajú, že Ortega osobne doručil listy od pápeža Františka prezidentovi Barackovi Obamovi a prezidentovi Raúlovi Castrovi. V ďalšom popise morálneho rozkladu Cirkvi na Kube, o ktorom sa pápež Benedikt XVI počas svojej cesty v roku 2012 dozvedel, francúzsky autor pokračuje rozprávaním o „impozantných počtoch homosexuálov medzi kňazmi a biskupmi Kuby“ a dodáva: „Chránené na úrovni episkopátu sa toto naozajstné a nefalšované slobodomurárstvo už veľmi zviditeľnilo a začalo sa prelievať cez okraj stoky. Jeho ´členovia´ sú aj veľmi aktívni. Vypočul som si dlhý opis povestnej nedeľnej večernej omše v Havanskej katedrále, ktorá bola v 90-tych rokoch minulého storočia veľmi populárnym tzv. ´hook-up spot´ hlavného mesta (´hook-up spot´ je miesto, na ktorom si môžu rôzne sexuálne orientovaní ľudia voľne nájsť partnerov). Dozvedel som sa aj o „internom“ sexuálnom násilí, ktoré páchali preláti na seminaristoch alebo mladých kňazoch. Niektorí monsignori údajne využívali aj eskortnú službu, zneužívajúc tak mladých mužov, ktorým nepravidelne platili.“
Disident, žijúci na Kube, povedal Martelovi, že arcibiskup Ortega „vedel o všetkom“, ale že „zatváral pred tým oči“, aby si okrem iného neprekazil svoju vlastnú kariéru. O Ortegovi sa hovorí, že má príliš blízko ku komunistickej vláde a k tomu, aby dovolil tejto vláde účinne vplývať na Katolícku cirkev na Kube. Disidenti na ostrove, ako je aj aktivista Antonio Rodiles, označujú Ortegu za „človeka kompromisov a ako niekoho, kto bráni režim“. Nikdy nekritizuje ich záznamy o dodržiavaní ľudských práv alebo o politickej situácii.“
Hovorí sa, že tvárou v tvár toľkému rozsahu a skazenosti pápež Benedikt XVI opakovane „plakal“, bol veľmi zarmútený a zdrvený, najmä keď sa o tom dozvedal čoraz viac. Pápež povedal, že je vyčerpaný, prežíva fyzickú a morálnu bolesť, „pravú a nefalšovanú Kalváriu“. Martel tvrdí, že vtedy začal pápež Benedikt uvažovať o rezignácii.
Martel hovoril počas svojho prieskumu s otcom Federicom Lombardi, ktorý sprevádzal vtedy pápeža na ceste ako jeho tlačový hovorca; ten mu povedal: „Áno, práve v tej dobe, na cestách po Kube a Mexiku, začal pápež uvažovať, že odstúpi.“ Martel pokračuje: „O niekoľko dní neskôr sa pápež rozhodol rezignovať (aj keď svoje rozhodnutie verejne oznámil až o 6 mesiacov neskôr). Kuba sa stala jednou z posledných zastávok počas kríža jeho pontifikátu, ktorú vo svojej knihe ´Posledná vôľa´ sám Benedikt identifikuje ako osudový okamih; potom však poukazuje už najmä na svoju fyzickú unavenosť.
Martel tiež predpokladá, že pápeža k rezignácii neviedli iba zdravotné dôvody a preto urobil zoznam 14 možných dôvodov jeho rozhodnutia. Záverom Martel uvádza: „Dnes už len zopár žurnalistov, teológov, či dokonca príslušníkov Rímskej kúrie, s ktorými som sa stretol, spája Benediktovu rezignáciu iba s jeho zdravím.“ Dokonca aj niektorí kardináli povedali Martelovi, že tam zohrávali úlohu aj „ďalšie faktory“.