„Sú liberálne hodnoty kľúčom k záchrane manželstva?“, pýta sa ekonóm Noah Smith. A provokatívne dodáva, že jedným z problémov rodinného života robotníckej triedy je, že nie je dostatočne liberálny. Podľa jeho názoru je robotnícka trieda príliš prepojená so staromódnymi normami, súvisiacimi s rodom, sexom a rodinným životom, než aby vytvorila ´silné a stabilné´ rodiny pre 21. storočie. Jessica Goldsteinová, Richard Reeves, a Justin Wolfers argumentujú podobne o kontraproduktívnom charaktere kultúrneho konzervativizmu pre dnešné rodiny. Majú pravdu? Myslíme si, že čo sa týka niektorých postojov, súvisiacich s rodom a správaním, sú niečomu na stope. Prieskum napríklad indikuje, že páry sú šťastnejšie, keď si podelia domáce práce. Čo sa však týka sexu, „hypotéza o liberálnom manželstve“ je zjavne slabšia. Etika sexuálneho sebaovládania má napriek všetkému aj dnes určitú hodnotu – pre robotnícku triedu a aj pre občanov s vyšším vzdelaním. Platí totiž, že mať menej sexuálnych partnerov je spojené s rastúcou šancou tešiť sa vysoko kvalitnému a stabilnému manželstvu. V správe Národného projektu o manželstve „Predtým ako urobím ten krok“ sa uvádza, že mať menej sexuálnych partnerov je priamo prepojené s rastúcou šancou na väčšiu kvalitu manželstva (zistenia od Catharine Rampellovej z Washington Post, tu). Naša nová analýza Národného prieskumu rozvoja rodín (2006-2010) naznačuje, že menej sexuálnych partnerov znamená nižšiu rozvodovosť alebo odlúčenie.
U Američanov bez VŠ vzdelania vyhliadky na rozvod dramaticky rastú u tých, ktorí žijú počas svojho života s viacerými sexuálnymi partnermi opačného pohlavia (pre partnerov rovnakého pohlavia nemáme údaje). Iba 4% respondentov prieskumu s jedným partnerom sa rozviedli alebo odlúčili v prvom manželstve. U ľudí s dvoma alebo troma partnermi už krivka rastie až na 28%, so štyrmi až šiestimi partnermi na 41% a napokon u tých, čo mali sedem a viac partnerov je to až 50%.
U Američanov s VŠ vzdelaním to nie je až také dramatické, no stále je to pozoruhodné. 3% respondentov sa rozviedlo v prvom manželstve ak mali iba jedného sexuálneho partnera. U dvoch až troch partnerov je to 14%, u štyroch až šiestich 17% a u sedem a viac 27%.
Čo vyvodzujeme z týchto údajov? Najdôležitejšia vec je, že veľa sexuálnych partnerov zvyšuje riziko rozvodovosti pre robotnícku triedu, ale aj pre VŠ vzdelaných Američanov, a to bez ohľadu na rasu, etnický pôvod, vek v prvom manželstve a pôvodné rodinné zázemie. Vzdelanie, inak silný prvok manželskej stability, nie je až také podstatné pre ľudí, ktorí si zoberú svojho prvého sexuálneho partnera. „Príbeh“ o sexuálnych partneroch a manželskej stabilite je nepochybne o výbere – ľudia s menším počtom sexuálnych partnerov sú zvyčajne aj ľudia, ktorí zakotvia v stabilných manželstvách. Môže ísť o veriacich, o ľudí, ktorým sa nechce riskovať alebo niečo iné. Z údajov je však jasné, že zodpovednejší prístup k sexu a milostným vzťahom predpovedá stabilnejší manželský život pre robotnícku triedu, aj pre VŠ vzdelaných Američanov.
Suma sumárum – pokrokovejšie modely rozdelenia domácich prác a tradičnejšie modely ´randenia´ môžu skvalitniť manželský život v dnešnej dobe. Oproti Smithovi mal teda Ross Douthat zjavne pravdu v argumentácii v New York Times, že „komplexná syntéza starého a nového“ prístupu k manželskému a rodinnému životu podporuje silné manželstvá v roku 2014.
Aktualizácia: Potom, čo si Noah Smith prečítal tieto údaje, pýta sa, či rozvod vedie k vyššiemu počtu sexuálnych partnerov alebo naopak. Aj toto je určite časť spomínaného „príbehu“. Minimálne však dve ďalšie štúdie (tu a tu) dokazujú, že veľa partnerov pred manželstvom je priamo úmerné vyššiemu riziku neskoršieho rozvodu.