Equality Act – Zákon o rovnosti, je návrh zákona Kongresu USA z marca 2019, ktorý ak by bol prijatý, zmenil by a doplnil zákon o občianskych právach v zmysle aby sa zakázala diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v zamestnaní, bývaní, verejných ubytovacích zariadeniach, verejnom vzdelávaní, federálnom financovaní, úveroch a systém poroty.
Štyria biskupi USA, predsedovia výborov a podvýborov Konferencie katolíckych biskupov USA, podpísali list, ktorým vyjadrujú znepokojenie a obavy z porušovania náboženskej slobody v súvislosti so Zákonom o rovnosti, ktorého návrhom sa tento rok zaoberá Parlament. Títo biskupi patria do skupiny dvanástich kresťanských lídrov, ktorí 7. mája podpísali spomínaný list pre členov Parlamentu. Signatári listu vyjadrujú
„vážne obavy nad ničivými následkami, ktoré tento zákon bude mať na náboženskú slobodu“, ak by prešiel v súčasnej jeho forme. Zákon o rovnosti by zdevastoval podstatu služieb a funkcií širokej škály náboženských skupín, najmä tých, čo slúžia najbezbrannejším a najzraniteľnejším členom spoločnosti a tých, čo pomáhajú formovať veriacich aby slúžili spoločnému dobru. Spomínaný zákon by totiž k definícii ´pohlavia´ vo federálnych zákonoch o občianskych právach pridal pojmy ´sexuálna orientácia´ a ´rodová identita´ a tým pádom by mal ďalekosiahle následky pre zamestnancov, ale aj nadväzujúce služby všetkých cirkevných škôl, útulkov, agentúr sprostredkujúcich adopcie a pestúnsku starostlivosť; potenciálne pre miesta náboženského uctievania, a ďalšie súvisiace zariadenia a služby. Naše obavy o náboženskú slobodu nie sú hypotetické, ani akademické. Zákon o rovnosti totiž podkopáva náboženskú slobodu miliónov Američanov, ktorí svoju vieru praktizujú službou iným cez nábožensky motivované charitatívne organizácie a služby.“
V liste sa uvádza niekoľko potenciálne škodlivých účinkov:
- miesta náboženského uctievania a iné náboženské priestory sa zmenia na miesta ´verejného ubytovania´
- zruší sa federálne financovanie tisíciek miest náboženského uctievania, škôl a charitatívnych organizácií, ktoré sú v súčasnosti takto dotované
- poskytovatelia adopcií a pestúnskej starostlivosti vo veriacich rodinách budú zlikvidovaní, čím sa nesmierne uškodí nevinným deťom a rodinám
- mnohé útulky pre bezdomovcov a obete domáceho násilia, ktoré založil súkromník, sa budú považovať za ilegálne; ich likvidáciou vznikne diera v sociálnej záchrannej sieti
- - cirkevné stredné školy a univerzity prídu o svoje základné práva
- - miesta náboženského uctievania, charitatívne organizácie a veriaci jednotlivci stratia ochranu Zákona o obnovení náboženskej slobody
- - veriaci budú nútení zúčastňovať sa svadieb a pohrebov, ktorých forma a priebeh jasne narušujú ich náboženské presvedčenie.
Zákon o rovnosti upravuje veľké množstvo náboženských aktivít a prostriedkov ako je „verejné ubytovanie“ a transformuje podmienky, podľa ktorých stovky tisícov cirkevných organizácii boli partnermi federálnej vlády v službe spoločnému dobru. Dosahuje svoj cieľ, zatiaľ čo do rúk federálnej vlády dáva mocnú páku proti veriacim ľuďom a skupinám s nevyhovujúcim názorom na manželstvo, sexualitu a rod.“
List podpísali títo biskupi: Frank J. Dewane z Floridy, predseda výboru katolíckej biskupskej konferencie USA pre domáce právo a ľudský rozvoj; arcibiskup Joseph E. Kurtz z Kentucky, predseda výboru pre náboženskú slobodu; biskup Michael C. Barber z Kalifornie, predseda výboru pre katolícke vzdelávanie a výchovu; biskup James D. Conley z Nebrasky, predseda podvýboru pre propagáciu a ochranu manželstva.
Kurtz, Dewane a Conley zaslali 20. marca vlastný list členom Kongresu o Zákone rovnosti s tvrdením, že zákon „bude regulovať názory, presvedčenie a ústny prejav“ čím „výslovne porušuje náboženskú slobodu“, zaručenú Zákonom obnovy náboženskej slobody; bude brániť kvalitnej zdravotníckej starostlivosti, ohrozí súkromie, charitatívne služby a vylúči ľudí z rozličných zamestnaní.“
„Zákon o rovnosti zavedie drastické zmeny a úpravy na škodu spoločnosti ako celku a jej definície sami osebe vylúčia ženy a dievčatá z chránenej legálnej existencie. Zákon navyše zlyháva v rozlišovaní rozdielov medzi osobami – kto má dôstojnosť a má to uznať, a skutkami osoby, ktorá má etické a sociálne väzby, čo prináša ďalšie komplikácie.