Autor: biskup Robert Barron
SB 360, návrh zákona, ktorý sa práve prerokováva v senáte štátu Kalifornia, by mal zvoniť na poplach nielen každému katolíkovi v krajine, ale svojím spôsobom aj znalcom akéhokoľvek náboženstva. V Kalifornii, ako takmer v každom štáte USA, sa duchovným (ale aj množstvu iných profesionálov, ako sú lekári, sociálni pracovníci, učitelia, terapeuti) nariaďuje a podľa zákona vyžaduje oznámiť akékoľvek podozrenie na zneužívanie dieťaťa alebo zanedbanie tohto zákona. Katolícki kňazi v Kalifornii majú v súvislosti so „spovedným tajomstvom“ z tohto zákona v súčasnosti výnimku. Navrhovaný zákon SB 360 má túto výnimku odstrániť. Senátor Jerry Hill, navrhovateľ tohto zákona, ho obhajuje takto: „Zákon by mal pre všetkých profesionálov, ktorých povinnosťou je takýto zločin alebo podozrenie naň oznámiť, platiť rovnako – bez výnimky, bodka. Výnimka pre duchovenstvo len chráni násilníkov a vystavuje deti ďalšiemu riziku.“
Rád by som objasnil, čo by táto pasáž zákona znamenala pre katolíckych kňazov v Kalifornii. Predovšetkým by ich postavila pred hroznú dilemu. Keďže cirkevný zákon určuje za vedomé porušenie spovedného tajomstva ako trest automatickú exkomunikáciu, bude každému kňazovi podľa tohto nového zákona hroziť buď trestné stíhanie a väzenie, alebo podľa cirkevného zákona formálne vylúčenie z Kristovho tajomného tela, ktorým je Cirkev. A je viac než isté, že keď sa tento zákon schváli, mnoho ľudí sa bude z rozličných dôvodov snažiť dostať kňazov do tejto bezvýchodiskovej situácie ako do pasce.
Som presvedčený, nielen ako katolík, ale ako každý Američan, ktorý má právo odvolať sa na Prvý dodatok Ústavy, že sa tu vyložene porušuje princíp náboženskej slobody. Zmysel Prvého dodatku spočíva v tom, že síce sa všeobecne predpokladá, že Kongres neschváli nijaký zákon, nerešpektujúci náboženskú slobodu, no ak by sa tak stalo, dá sa v prípade súdneho sporu odvolať práve na Prvý dodatok Ústavy. V jeho ďalšom znení je však aj to, že Kongres nemá nikdy schváliť zákon, ktorého plnenie by si vyžadovalo brániť slobode náboženského prejavu, čím sa vlastne má zabrániť agresii štátu voči náboženstvu. Tvorcovia Listiny práv a slobôd sú evidentne znepokojení vidinou vlády, neoprávnene zasahujúcej do vecí náboženských komunít, monitorujúcej ich praktizovanie viery a kontrolujúcej ich správanie. Takéto zasahovanie a monitorovanie je však práve to, čo navrhovaný zákon SB 360 predstavuje.
Uvedomujem si, že nekatolíci a celkovo neveriaci ľudia zrejme nechápu prečo je pre katolíkov sviatostná spoveď taká vzácna a nenahraditeľná a prečo je zachovanie spovedného tajomstva pre nich také dôležité. V poslednom ročníku seminára sme mali prednášky o teórii a praxi sviatosti zmierenia (čo je náležitý titul svätej spovede). Náš profesor vtedy povedal niečo, čo sa mi vrylo do duše aj mysle a čo ma sprevádza už 33 rokov môjho kňazstva:
„Ak sa vás niekto spýta ´Otče, môžem sa vám vyspovedať?´ vždy odpoviete áno. Aj keby vypočutie tej spovede ohrozilo váš život, aj vtedy vždy odpoviete áno. Ak niekto bude od vás žiadať aby ste prezradili čo niekto povedal počas svätej spovede, budete postupovať tak, akoby k tej spovedi nikdy nedošlo. Ak by aj toto ohrozilo váš život, aj tak sa budete správať, akoby sa táto svätá spoveď nikdy neuskutočnila.“
Prečo berieme my, katolíci, túto sviatosť tak vážne? Pretože veríme, že prostredníctvom tohto sviatostného stretnutia Kristus svojou milosťou hriešnikovi odpúšťa a uzdravuje ho. V kontexte svätej spovede kňaz predstavuje osobu samotného Krista a na základe tohto platí, že kajúcnik sa rozpráva a počúva samotného Pána. A práve preto nesmie absolútne nič stáť v ceste hriešnikovi, ktorý vyhľadáva tento zdroj milosti. Je teda nevyhnutne dôležité zachovať pečať spovedného tajomstva. Ak by sa totiž kajúcnik dozvedel, že kňaz, u ktorého sa spovedal a ktorému dôveroval, o jeho hriechoch rozpráva, môže sa stať, že ho to tak odradí, že už k sviatosti zmierenia nikdy nepristúpi. Preto Cirkev tak intenzívne a za každú cenu chráni neporušiteľnosť spovedného tajomstva.
V histórii našej krajiny vláda vždy chránila právo Katolíckej cirkvi vykonávať vlastnú sviatostnú prax a nikdy si nevynucovala porušenie spovedného tajomstva. Na základe tejto tradície, zakotvenej v druhej klauzule Prvého dodatku leží podľa mňa mimoriadne dôkazné bremeno na tých, ktorí všemožne hľadajú spôsob, ako túto výnimku obísť. Niet pochýb, že náboženská sloboda je naozaj vo veľkom ohrození, najmä ak zvážime, na akú šikmú plochu sa dostane, ak sa schváli SB 360. Vražda, lúpež, zneužívanie v manželstve, zanedbávanie detí a znásilnenie sú nepochybne hrozné zločiny. Odhodlajú sa však títo zločinci na spoveď keď budú vedieť, že kňaz je povinný o ich previneniach referovať úradom?
V súčasnosti sú verejné inštitúcie Cirkvi tak či onak pod nátlakom sekulárneho štátu. Vláda určuje čo sa má učiť a praktizovať na cirkevných školách a ako má postupovať personál v katolíckych nemocniciach a vláde je jedno, že jej nariadenia sú v priamom rozpore s náukou Cirkvi. So zákonom SB 360 však svetská právomoc zasiahne priamo do srdca Cirkvi, do jej vnútorného života, do jej sviatostnej praxe a disciplíny. Katolíci by mali samozrejme aktívne protestovať proti tomuto agresívnemu vmiešavaniu sa do ich náboženského presvedčenia, avšak to by mal urobiť každý, komu záleží na náboženskej slobode v našej spoločnosti.