Je bežné, keď sa oddaní Katolíci opierajú o oddanosť ku konkrétnemu svätcovi. Môžu si ho neoficiálne osvojiť ako patróna alebo sa na neho spoliehajú v konkrétnych situáciách (spomeňte si na svätého Antona Paduánskeho, patróna stratených vecí). Jedným z takýchto príkladov je svätý Šarbel Machlúf, libanonský svätec, ktorý premosťoval východné a západné katolícke mníšstvo tým, že žil podľa maronitskej regule.
Jeho srdce túžilo po jednote medzi kresťanmi a moslimami a bol k tomu obdarený svojou pokornou povahou a jeho život bol hlboko sústredený okolo modlitby. Táto skutočnosť môže byť kľúčom k tomu, prečo sa toľko ľudí rozličných spoločenských vrstiev a náboženského vyznania obrátilo na jeho príhovor s ohromujúcimi výsledkami.
Svätý Šarbel je svätec našej doby. Estetika jeho kláštorného života má univerzálnu príťažlivosť, ktorá nás odlákava od našich úzkostných a rušných životov do ríše ticha, samoty a hlbšej modlitby. Šarbel, podobne ako každý svätý, či už známy alebo neznámy, chce, aby sme skrze neho poznávali a milovali Boha s väčšou dôverou a väčším pokojom.
Kto je svätý Šarbel Machlúf?
Youssef Antoun Machlúf sa narodil v roku 1828 do rodiny piatich detí, ktorá žila na najvyššej hore Libanonu Bekaa Kafra. Jeho otec zomrel, keď mal iba tri roky, a zanechal za sebou matku s malými deťmi. Matka Youssefa sa prozreteľne znovu vydala za veľmi oddaného muža, ktorý sa stal vysväteným farárom v dedine, kde žila rodina. Youssef mal tiež dvoch strýkov, ktorí boli pustovníkmi, a ako chlapec zvykol brávať malé rodinné stádo oviec do neďalekej mariánskej jaskyne a väčšinu svojho dňa strávil v modlitbách.
V roku 1851 opustil svoju rodinu, aby vstúpil do mníšskeho rádu maronitov, kde študoval teológiu a filozofiu. O 24 rokov neskôr mu bolo udelené povolenie žiť osamelý život pustovníka a robil tak verne počas zvyšných tridsaťtri rokov svojho života. Je pozoruhodné, že mnísi, ktorí ho poznali, uznávali jeho prirodzenú schopnosť riadiť sa pravidlami s dokonalým pokojom a poslušnosťou. Zomrel na Štedrý večer roku 1898.
Jeho mystický život utrpenia
Meno svätého Šarbela znamená v aramejčine "Božie dobré správy". Svätý Šarbel bol rozhodne tajným poslom tejto svätosti. Ihneď po začiatku svojho noviciátu si navliekol habit, ktorý zahŕňal čierne rúcho, ktoré pre neho symbolizovalo smrť; opasok s čiernymi strapcami, ktorý mu pripomínal bičovanie Ježiša. Zakaždým, keď sa ho dotkol, sa mních pomodlil: "S tvojou bolesťou, ó, Ježišu Kriste."
Svätý Šarbel chcel v kláštore dostávať tú najťažšiu a najponižujúcejšiu prácu, ktorá mu bola poskytnutá. Keď však zbieral úrodu, mnísi v jeho spoločnosti si všimli jeho posvätnú starostlivosť, s ktorou prácu vykonával. Hovorilo sa, že miera jeho chudoby, čistoty a poslušnosti a pokora, s akou napĺňal svoje sľuby, je "neprekonateľná".
Deň po jeho smrti, na Štedrý deň, si malá skupina mníchov v pustovni všimla jasnú žiaru vyžarujúcu z jeho rakvy. Svetlo svietilo nepretržite štyri mesiace, kým nebolo vydané povolenie na otvorenie jeho rakvy. Akonáhle sa tak stalo, svetlo odhalilo dokonale neporušené telo svätého muža a krátko na to sa začal prípad jeho kanonizácie. Lekári zistili, že pre vyžarovanie alebo jeho neporušené telo neexistuje žiadne vedecké vysvetlenie.
Jeho život a smrť boli vysvetlené ako "viac anjelské než ľudské".
Mníšstvo, starodávne aj nové
Svätý Šarbel bol maronitský mních, ktorý na konci devätnásteho storočia žil ako pustovník v Libanone.
Svätý Pavol VI. povedal o svätom Šarbelovi, keď uzatváral Druhý vatikánsky koncil 5. decembra 1965: "Dnes je veľká radosť v nebi i na zemi z blahorečenia Šarbela Machlúfa, mnícha a pustovníka Rádu libanonských maronitov. Veľká je radosť Východu i Západu z tohto syna Libanonu, obdivuhodného kvetu svätosti, ktorý rozkvitol na konáriku dávnych východných mníšskych tradícií a dnes si ho ctí Rímska cirkev... Svätý mních z Annaye je predstavený ako ten, ktorý nám pripomína nevyhnutnú úlohu modlitby, skrytých cností a pokánia..."
V priebehu rokov boli tisíce zaznamenaných zázrakov pripísaných príhovoru svätého Šarbela, najmä pútnikmi, ktorí cestujú do Severného Libanonu s vďačnosťou najmä pre nevysvetliteľné fyzické uzdravenia. Ľudia s chorobami oka, deformáciami chrbtice a inými fyzickými ochoreniami zaznamenali dramatický zvrat zdravotného stavu a okamžité, celkové uzdravenia.
Prečo potrebujeme príhovor svätého Šarbela
Utrpenie existuje v mnohých formách a svätý Šarbel to dobre vedel. Žil to skvele. Celý svoj život sa rozhodol stráviť v umŕtvovaní svojich zmyslov, čo ho viedlo k duchovnej jednoduchosti a úplnému oddaniu sa Božej svätej vôle pre jeho život. Chce, aby sme sa to naučili aj my. V našej šialenej kultúre máme tendenciu zabúdať na Boha, keď napĺňame bolestivé priepasti našich sŕdc rozptýlením a všemožným neporiadkom.
Svätý Šarbel nás vyzýva k akejsi kláštornej obnove bez ohľadu na naše odborné vzdelanie, aby sme sa mohli, ako kedysi napísal svätý Alfonz Liguori, "stiahnuť do ciel našich sŕdc". Môžeme začať dôverovať Bohu bez ohľadu na naše utrpenie a neistotu, aby sme sa ako svätý Šarbel mohli úplne odovzdať Jeho láske až do konca našich dní na zemi.
Tu je novéna k svätému Šarbelovi, ktorá vás naštartuje, ak cítite naliehavú potrebu prijať jeho príhovor.