Socialista, senátor Bernie Sanders vydal v liberálnom Columbia Journalism Review svoj „plán pre žurnalistiku“. Keďže je socialistom, zvyčajným problémom podľa neho v médiách sú veľké korporácie, ktoré by sa nemali zlučovať a zvyčajným riešením je viac socializmu – zdanenie reklamy, aby sa mohli financovať „verejné médiá“. Akoby stanice NPR (Národný rozhlas) a PBS (Verejné vysielanie) nevysielali veľakrát to isté ako veľké korporátne médiá. Sanders tvrdí, že „dnešný útok na žurnalistiku zo strany Wall Street, miliardárskych biznismenov, Silicon Valley a Donalda Trumpa predstavuje krízu“. Vychvaľuje liberálneho moderátora Waltera Cronkita a ľavicového novinára baróna Josepha Pulitzera. „Reálny žurnalizmus“ a liberálna križiacka výprava sú v podstate to isté:
„Reálny žurnalizmus je podľa slov Josepha Pulitzera svedomité úsilie podávať správy, ktoré „bojujú za pokrok a reformu, nikdy netolerujú nespravodlivosť a korupciu a vždy bojujú proti demagógii.“ Pulitzer sa vyjadril, že žurnalistika musí vždy „protirečiť privilegovaným vrstvám a verejným rabovačom a nikdy jej nesmie chýbať sympatia s biednymi a chudobnými; musí vždy ostať oddaná verejnému blahu, nikdy sa neuspokojiť iba s tlačenými správami, vždy byť absolútne nezávislá, nikdy sa nebáť atakovať nesprávne veci, či už ide o ničivú silu plutokracie alebo biedy.“
Keby sme mali reálnu žurnalistiku, tak by zločiny, ako bola napríklad aféra Watergate, bola odhalená a dokázaná a viedla by k zavedeniu protikorupčných reforiem. Keďže máme nedostatok reálnej žurnalistiky, tak zločiny, ako sú napríklad hypotekárne podvody a sprenevery prechádzajú okolo nás bez povšimnutia a nepotrestané, pričom vedú k ničivej finančnej kríze, ktorá ničí životy miliónom Američanov ... Práve teraz, keď potrebujeme viac reportérov, aby sa venovali kríze v zdravotníctve, havarijnému stavu celosvetového ovzdušia a ekonomickej nerovnováhe, máme tu televíznych ´vedátorov´, ktorým sa platia desiatky miliónov dolárov za kázanie o frivolných politických klebetách.
Sanders sa usiluje zastaviť korporácie, aby sa nespájali proti „verejnému záujmu“. Povedal, že ak ho zvolia, vymenuje funkcionárov, ktorí budú presadzovať protitrustové zákony „proti tech-obrom Facebook a Google, aby im zabránili zneužívať svoju obrovskú moc kanibalov, neplatičov a ako takých, čo bránia financovanie nových organizácií na trhu.“
Pretláča spájanie mediálnych výstupov: „Na dôvažok prijmeme môj Plán na demokratizáciu pracovísk, čo odštartuje zvýšené úsilie pracovníkov médií vytvárať odbory a kolektívne zmluvy so svojimi zamestnávateľmi.“ Možno nenávidí aj Washington Post za publicitu v súvislosti s odborárskou kampaňou jeho personálu.
Tu je časť o dotovaní „neziskových komunálnych médií“ z daní:
„Musíme vyvinúť nové spôsoby ako splnomocniť mediálne organizácie k jednaniu s týmito tech–monopolmi a mali by sme zvážiť zdaňovanie reklám a výťažok použiť na financovanie neziskových komunálnych médií. To bude súčasť celkového úsilia podstatne zlepšiť financovanie programov, podporujúcich verejné médiá na miestnej úrovni – rovnako, ako iné krajiny už teraz financujú nezávislé verejné médiá. Konzervatívci zvyčajne pociťujú, že „nezávislé verejné médiá“ sú vždy pevne na strane ľavice, vediac, ktorá časť politického spektra chce financovať verejné médiá a ktorá cíti, že to nie je tá pravá úloha pre vládu. Sanders znie, akoby sa naučil repliku z nedávneho kusu od Alexandra Sammona v The American Prospect keď trvá na tom, že „verejná alternatíva“ dotovania je „najväčšou nádejou pre žurnalistiku“ a zabúda na všetky tie hlúpe nadávky o „liberálnych predsudkoch“.