Už je to 20 rokov, čo môjho strýka, msgr. Thomasa Wellsa, zavraždili na jeho fare v Marylande počas temnej letnej noci. Zástupkyňa štátneho prokurátora Kay Winfreeová sa vyjadrila, že jej z celej scény behal mráz po chrbte a že s toľkou krutosťou sa ešte v živote nestretla.
Strýkovo telo bolo okolo hlavy a krku poznačené hlbokými bodnými ranami a zvyšok tela bol husto dorezaný, vyzeralo to ako stigmy pekla. Jeho vrah, Robert Paul Lucas, chladnokrvný zabijak, ukryl svoj starý hnedobéžový van na šrotovisko starých vyradených vozov. Alkoholom a kokaínom nadopovaný strihač stromov, teraz však bezdomovec, sa stal satanovou predĺženou rukou. Toto je však iba jedna stránka príbehu o vražde jedného z najobľúbenejších kňazov v histórii Washingtonskej arcidiecézy. Základy pre tento hrôzostrašný čin však položili zlí katolícki kňazi.
Neochvejným presvedčením, rozšíreným medzi tuctami kňazov a tisíckami laikov v Marylande/D.C. je, že život msgr. Wellsa a jeho 29-ročné pôsobenie ako kňaza skončilo kvôli aktívnej homosexualite kňazov, ktorí v minulosti na tejto fare bývali. Po Tommyho vražde (odteraz budem strýka volať Tommy; tak sme ho s láskou volali doma) sme sa dozvedeli, že fara Mother Seton v Germantowne, Maryland, teraz už zrovnaná so zemou, bola celé roky miestom strašného znesväcovania, svätokrádeže a hriechu. Vyšlo najavo, že dvaja kňazi, Paul E. Lavin a Aaron J. Cote, ktorí slúžili v Mother Seton, boli na základe dôkazov obvinení zo sexuálneho zneužívania chlapcov, tínedžerov. Lavina zbavili právomocí klerika a Cote, obvinený zo sexuálneho zneužívania minimálne v štyroch štátoch a v Peru, zomrel v roku 2012. Tretí kňaz v Mother Seton, ktorý zmizol z Marylandu, je široko-ďaleko známy svojou sexuálnou aktivitou s inými mužmi ešte pred príchodom môjho strýka.
Jeho prvým oficiálnym činom ako duchovného pastiera v Mother Seton bolo zbaviť faru tzv. „hot tub parties“. Tommyho blízky priateľ a dôverník, agent tajnej služby a policajný dôstojník, zapojený do vyšetrovania strýkovej vraždy vedel, že washingtonský kardinál James Hickey dvakrát požiadal Tommyho, aby vykorenil homosexuálne kruhy v Mother Seton, ako aj v jeho predchádzajúcej farnosti. Agent sa mi zdôveril s tým, čo mnohí na okolí už vedeli – kňazi, žijúci v Mother Seton boli známi tým, že poriadali „hot tub parties“ (spoločné kúpanie v drevených kadiach) aj pre iných kňazov.
„Msgr. Wells bol starostlivo vybraný kňaz, ktorý mal pomôcť zbaviť toto miesto hniloby a rozkladu. Mal podávať správy kardinálovi o tom, čo zistil“, povedal mi agent tajnej služby. „Nemal som žiadnu pochybnosť – v tú noc si vrah nachystal pascu. Msgr. Wells bol zavraždený kvôli homosexuálnej aktivite, ktorá sa uskutočňovala na fare.“
Prečo sa vraciam k týmto desivým spomienkam? V prvom rade preto, lebo som mal svojho strýka veľmi rád, väčšinu života som strávil v jeho blízkosti, chodieval som k nemu na prázdniny do Irelandu v Montane, do Berkshires a inde. Ešte dlho po jeho vražde som zápasil s vlastnými protichodnými názormi o Cirkvi a jej kňazoch. Má v tejto božskej a ľudskej inštitúcii kňaz nejaké hranice? Čo je náplňou jeho pozemskej role? Pýtal som sa na odpoveď Boha, v tichu Liturgie hodín, a pýtal som sa aj verných a zodpovedných kňazov. Vrátil som sa k životopisom Jána Máriu Vianneyho, pátra Pia, Neumanna, Neriho, Kolbeho a ďalších velikánov z radov kňazov, aj laikov. Múdri a svätí muži a ženy mi otvárali nové obzory a odrazu mi skrsla v hlave myšlienka, že napíšem knihu. No ako môžem ja, laik, napísať fundovanú knihu o tom, akí majú byť kňazi?
Poviem vám kto som – veriaci katolík, ktorý má už po krk zlovestných, pre niekoho senzačných titulkov. Hovorím zo solidarity s miliónmi zahanbených a rozčarovaných bratov katolíkov, zhrozených z trúfalých hriechov, čo metastázujú v Cirkvi už príliš dlho. Príliš veľa spurných a zanovitých duchovných už zneucťuje, uráža a šliape po posvätnom dedičstve, ktoré budovali celé generácie usilovných a verných katolíkov. Nevyhnutne potrebujeme verných a oddaných kňazov, nie lenivé a vlažné typy sociálnych pracovníkov s neautentickým povolaním, ktorí plnia semináre, dominujú mediálnym titulkom, čím poškvrňujú a hania povesť svätého kňazstva už niekoľko desaťročí.
Potrebujeme dobré rady horlivých kňazov, ich vedenie a príklad ich svätého života, najmä v dobe rýchlo sa rozvíjajúceho militantného sekularizmu. Napísal som teda knihu; knihu o pravom a nefalšovanom katolíckom kňazstve, knihu o mojom strýkovi Tommym. Pred dvoma týždňami ju Sophia Institute Press vydal pod názvom The Priests We Need to Save the Church (Kňazi, akých potrebujeme na záchranu Cirkvi). V knihe si dovoľujem povedať duchovným, prečo sa im rozutekáva stádo a poprosiť ich, aby sa opätovne zamysleli nad svojím sviatostným poslaním zaháňať svoje stratené, zranené a krvácajúce ovečky naspäť do ohrady.
Pokiaľ kňaz vo farnosti nebude žiť iba preto, aby sa stal svätým, Cirkev sa nikdy neuzdraví. Pokiaľ kňaz vo farnosti neprijme chudobu a nevydá zo seba všetko bez ohľadu na to, čo ho to stojí, bude Cirkev len čoraz viac chorľavieť. Pokiaľ kňaz vo farnosti nebude odhodlaný za svoje stádo aj zomrieť, Cirkev bude len živoriť.
Dnes potrebujeme skutočných mužov, odhodlaných ohlasovateľov Božieho slova, ktorí sa neboja kázať o katolíckej viere ako o plamennom ohnisku Pravdy, ktorým aj je. Potrebujeme kňazov, ktorí budú v homílii ochotne hovoriť aj tvrdé a nepopulárne veci, ktorí budú denne spovedať, pravidelne sa modliť breviár, ktorí budú ľuďom k dispozícii celý deň, veľakrát bez jediného ´ďakujem´. Potrebujeme kňazov, ktorí v nás zo svojej strany nanovo prebudia pocit otcovstva. Takí kňazi budú písať príbeh našej doby; spôsobia masívne obrátenia, uzdravia a obnovia Cirkev a našu kultúru.
Dva dni pred vraždou si Tommy prisadol ku mne a k mojej žene Kriste do zadnej lavice tejto hriechom prenasledovanej marylandskej fary. Tu sa nám vďaka Tommymu kedysi zmenil život. Čoskoro po tom, ako nás zosobášil sme totiž zistili, že nemôžeme mať deti. Každé ráno sme sa prebúdzali celí nešťastní z našej neplodnosti, dusili sme v sebe smútok a postupne sa vzdávali nádeje na veľkú rodinu. Krista to chcela skúsiť oplodnením in-vitro, ja som bol za adopciu. Náš spor sa prehlboval a naše ´zápasy´ naberali na intenzite. Satan krúžil po našom malom byte ako sup a my sme zúfalo potrebovali záchranu. Ako zásah v pravú chvíľu nám do života vtedy vstúpil Tommy. Niekoľkými krátkymi vetami nás preniesol na Golgotu, k päte krvou presiaknutého Kríža, a nám po prvýkrát za dlhé mesiace zažiaril tenučký lúč svetla. Dovtedy sme na svoj kríž neplodnosti hľadeli ako na dôvod k vzbure – ako na prikrývku z tŕňov – no Tommy nám povedal, že v skutočnosti ide o dar. V prvom momente sme si mysleli, že si z nás robí posmech, avšak vlna hrejivej lásky, ktorá nás pri jeho slovách zaliala, nás presvedčila, že ide o slová zámerné a pravdivé. Naša láska opäť rozkvitla a náš život už nikdy nebol ako predtým.
Tommy mal v sebe Božiu silu. Raz zastavil jednému cudzincovi na ceste v Kentucky a niekoľko hodín sa s ním zhováral. Po niekoľkých rokoch a po intenzívnom štúdiu a vytrvalých modlitbách sa tento stopár stal prezidentom Kanadského spoločenstva katolíckych vedcov a stal sa aj diakonom. „K tomuto všetkému ma priviedol tvoj strýko“, povedal mi Doug McManaman. David Russell, veterán Vietnamskej vojny, pracoval na čerpacej stanici v Tommyho prvej farnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v marylandskom Bowie. Tommy sa s ním zhováral pri každom tankovaní. Čoskoro objavil jazvy, ktoré na Davidovom zmýšľaní zanechala vojna a zistil aj to, že je katolík. Do roka sa spolu zhovárali denne. Tommy mu navrhol, či by mu nepomáhal s katechézou detí; povedal si, že jeho zničujúcim spomienkam a pocitom vyhostenia by mohla pomôcť detská nevinnosť a bezprostrednosť. David súhlasil. Časom sa ho Tommy spýtal, či neuvažuje o kňazstve ... Otec Russell je dnes vysväteným kňazom washingtonskej arcidiecézy už viac ako tri desaťročia. Bol kazateľom na zádušnej svätej omši v deň Tommyho pohrebu.
Tommy čerpal svoju silu z Eucharistie. Bola stredobodom jeho života, jeho kňazstva a vedel to každý, kto sa zúčastnil na jeho omšiach. Vždy keď pri premenení pozdvihoval hostiu, zmenil sa jeho vzhľad, aj postoj – očividne prežíval posvätnú bázeň, že môže Ježiša pozdvihovať k nebu. Radosť, ktorou oplývali jeho kázne, inšpirovala za všetky tie roky tisícky sŕdc, no spôsob, akým si uctieval Eucharistiu, hýbal dušami. To nebolo iba pozlátko, to bola autentická sonda priamo do jeho duše. Mystické odhalenie pri Premenení spustilo v mnohých mladíkoch túžbu po kňazstve, po zanechaní nevhodných vzťahov a kariéry.
„Bol to najradostnejší muž, akého som kedy poznal“, povedal o ňom páter Jim Stack, jeho starý priateľ. „A bol aj najlepším kňazom. Pochopil podstatu. Vo svojom vnútri prežíval radosť z pravdy o Kristovi; nemohli ste si to nevšimnúť. Ľudia túžili po tom, čo mal v sebe.“
Aj dnešný svet – či už vedome alebo nevedome – chce a nutne potrebuje práve toto.