Kanadský historik, ktorý pomohol spopularizovať myšlienku rodu ako sociálneho konštruktu určeného na zachovanie tradičných mocenských štruktúr, si na verejnosti sypal popol na hlavu kvôli svojej predchádzajúcej práci. Nielenže sa dištancoval od súčasných dopadov transgender ideológie, ale tiež pripustil, že jeho predošlé bádania bola čiastočne založené na účelovom výbere informácií, ktoré zodpovedali jeho ideologickým predsudkom.
Christopher Dummitt je docentom na Trent University School for Study of Canada. 17. septembra magazín Quillette zverejnil esej, v ktorej Dummitt vysvetľuje svoje minulé presvedčenie, že "pohlavie bolo výlučne sociálnym konštruktom" a že "ide len o moc". Dummitt pripúšťa, že jeho "veľká myšlienka" prevalcovala biologický zdravý rozum a "sype si popol na hlavu za svoju vlastnú úlohu v tomto všetkom."
Dummitt napísal v roku 2007 knihu na túto tému s názvom The Manly Modern: Masculinity in Postwar Canada, ako aj článok z roku 1998 založený na jeho diplomovej práci s názvom Finding a Place for Father: Selling the Barbecue in Postwar Canada. Jeho kniha, hovorí, bola citovaná v prácach nadväzujúcich na túto tému a jeho článok "bol niekoľkokrát publikovaný v učebniciach pre vysokoškolských študentov."
Napriek tomuto profesionálnemu úspechu Dummitt pripúšťa, že sa teraz "hanbí za časť svojej práce", pretože hoci "boli niektoré časti v poriadku, zvyšok som si v podstate vymyslel."
Dummitt ďalej uvádza proces, ktorým vytváral a podporoval tvrdenia, počnúc vyhlásením, ako napr.: "existovala veľká kultúrna a historická variabilita" definície pohlavia. Pre tieto tvrdenia "som mal obľúbené príklady, prípadne som ich prepracoval do chúlostivých anekdot, ktoré som mohol použiť v prednáškach alebo konverzáciách," napr. meniace sa asociácie modrej alebo ružovej s oboma pohlaviami.
"Po druhé, argumentoval by som, že kedykoľvek narazíte na niekoho, kto hovorí, že niečo bolo mužské alebo ženské, nikdy to nebolo len o rode," pokračuje. "Vždy to bolo zároveň o moci. A moc bola a zostáva akýmsi magickým slovom v akademickej obci."
"Takže ak niekto poprel, že rod a pohlavie sa líšili, ak tvrdili, že v skutočnosti existuje niečo nadčasové alebo biologické o pohlaví a rode, tak v skutočnosti vymýšľali výhovorky pre moc. Boli advokátmi útlaku," vysvetľuje. "Znie vám to povedome?"
Potom sa "vybral hľadať nejaké vysvetlenie v historickom kontexte, ktorý ukázal v konkrétnom historickom okamihu, prečo ľudia v minulosti hovorili o niečom ako o mužskom alebo ženskom." Sám sa priznal, že si mohol "vyberať čerešničky z torty", pretože "história je veľké miesto. A tak bolo vždy čo nájsť."
Dummitt tvrdí, že sa nachádzal na "bezpečnej pôde" do tej miery, že sa "prilepil na dokumenty a zrekonštruoval, ako ľudia hovorili v minulosti," no závery, ktoré vyvodil, boli "intelektuálne skrachované," pretože "pochádzali z mojich ideologických presvedčení - aj keby som to v tom čase neoznačil za ideológiu."
"Mal som to tušiť. Ak by som sa mal spätne psychologicky analyzovať, povedal by som, že som to dobre vedel," priznáva Dummitt. "Preto som bol taký nahnevaný na to, čo som si myslel, že poznám. Išlo o to zakryť skutočnosť, že na veľmi základnej úrovni som nemal dôkaz o tom, čo som hovoril. Preto som sa horlivo držal argumentov a odsúdil som alternatívne názory. Intelektuálne to nebolo pekné. A je takým sklamaním vidieť, že stanoviská, ktoré som tak horlivo obhajoval - a tak neopodstatnene - sú teraz akceptované mnohými v širšej spoločnosti."
Dummitt tiež poznamenáva, že súčasťou toho, čo ho viedlo k rodovej ideológii, bola skutočnosť, že nikdy nebol konfrontovaný s odlišnými akademickými názormi. "Kritika sociálneho konštrukcionizmu Stevena Pinkera: The Blank Slate: The Modern Denial of Human Nature bola publikovaná v roku 2002, teda predtým, ako som dokončil PhD. a skôr, než som zverejnil moju knihu. Napriek tomu som o nej ani nepočul a nikto mi ani nenavrhol, aby som sa zaoberal jeho argumentmi a dôkazmi," poznamenáva. "To by vám malo samo o sebe povedať veľa o sile, ktoré sme všetci obývali."
Dummitt tvrdí, že tieto problémy sú všadeprítomné v oblasti "gender histórie," a slovo dôkaz v skutočnosti znamená iba to, keď vedci, ktorí súhlasia, sa budú navzájom citovať.
"Moje chybné uvažovanie a ďalšie bádania využívajúce rovnaké chybné myslenie, momentálne preberajú aktivisti a vlády, aby uzákonili nový morálny kódex správania," lamentuje Dummitt. "Vtedy to bolo niečo iné, keď som pil drinky so svojimi spolužiakmi a bojoval v bezvýznamnom svete našich vlastných eg. Teraz je však v hre omnoho viac." Dummitt je naďalej presvedčený, že gender je "sociálne konštruovaný" v niektorých prípadoch, no "kritici sociálneho konštruktu sú oprávnení dvíhať obočie pri takzvanom dôkaze predloženom údajnými odborníkmi."
"Pokiaľ nebudeme mať seriózne kritické a ideologicky odlišné bádanie v oblasti pohlavia a genderu," uzatvára Dummitt - "pokiaľ vzájomne hodnotenie nebude niečím iným než formou ideologického skupinového skríningu - potom by sme mali byť skutočne veľmi skeptickí, pokiaľ ide o to, čo sa považuje za expertízu v oblasti sociálnej konštrukcie pohlavia a rodu."