Predstavitelia kresťanstva, judaizmu a islamu predložili podpísané vyhlásenie pápežovi Františkovi, v ktorom vyjadrili svoj celkový nesúhlas s eutanáziou a s akoukoľvek formou lekársky-asistovanej samovraždy. Zároveň vyjadrili svoju podporu paliatívnej starostlivosti.
Dokument podpísal 28. októbra vo Vatikáne arcibiskup Vincenzo Paglia, vedúci Pápežskej akadémie pre život, spoločne s predstaviteľmi židovského a islamského náboženstva. Dokument bol odovzdaný pápežovi Františkovi počas audiencie.
V stanovisku sa uvádza, že tri abrahámovské náboženstvá "stoja proti akejkoľvek forme eutanázie - t.j. priamemu, zámernému a úmyselnému aktu ukončenia života - ako aj proti lekársky-asistovanej samovražde - t.j. priamej, zámernej a úmyselnej podpore spáchania samovraždy - pretože tieto praktiky zásadne popierajú neodcudziteľnú hodnotu ľudského života, a preto sú zo svojej podstaty morálne a nábožensky nesprávne a mali by byť bez výnimiek zakázané."
Dokument súčasne potvrdzuje právo zdravotníckych pracovníkov, aby neboli nútení alebo tlačení do priamej alebo nepriamej asistencii pri úmyselnej smrti pacienta prostredníctvom asistovanej samovraždy alebo akejkoľvek inej formy eutanázie. Týka sa to najmä prípadov, pri ktorých by sa tým narúšalo náboženské presvedčenie poskytovateľa.
Aj keď by to lokálne právne systémy akceptovali, "morálne námietky týkajúce sa otázok života a smrti rozhodne patria do kategórie výhrady svedomia, ktoré by sa mali vo všeobecnosti rešpektovať," vyhlasuje sa v dokumente.
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by podľa deklarácie mali niesť zodpovednosť za "poskytnutie čo najlepšej liečby v prípade choroby a za maximálnu starostlivosť o chorých".
Myšlienka spoločného vyhlásenia pochádza od rabína Avrahama Steinberga, izraelského lekárskeho etika, ktorý ju predstavil pápežovi Františkovi. Pápež zveril tento projekt do rúk Pápežskej akadémie pre život, ktorá zorganizovala medzináboženský výbor na vytvorenie dokumentu.
V takmer 2000-slovnom stanovisku sa píše, že katolícka, židovská a islamská viera "majú spoločné ciele a sú v úplnej zhode v prístupe k situáciám na konci života". Zároveň sa tiež poznamenáva, že tieto princípy sú niekedy v rozpore so "súčasnými sekulárnymi humanistickými hodnotami a praxou".
V preambule dokumentu stojí, že "morálne, náboženské, sociálne a právne aspekty zaobchádzania s umierajúcimi" patria v súčasnosti k tým najzložitejším a najdiskutovanejším v medicíne.
Otázky súvisiace s koncom života zahŕňajú "náročné dilemy", ktoré v posledných rokoch pribúdajú z dôvodu vedecko-technologického pokroku, zmien vo vzťahoch medzi pacientom a lekárom, kultúrnych zmien a rastúceho nedostatku zdrojov súvisiacich s nákladmi na zdravotnú starostlivosť.
Tieto dilemy nie sú predovšetkým lekárske alebo vedecké, ale "sociálne, etické, náboženské, právne a kultúrne". V dokumente sa ďalej píše, že ľudské zásahy vo forme lekárskeho ošetrenia a technológií "sú odôvodnené iba vo forme pomoci, ktorú dokážu poskytnúť".
"Preto si ich využitie vyžaduje zodpovedné posúdenie toho, kedy život-udržiavajúce a život-predlžujúce procedúry skutočne podporujú ciele ľudského života a kedy dosahujú svoje limity," uvádza sa v dokumente.
Vo vyhlásení sa píše, že "ak je smrť bezprostredná napriek vynaloženým prostriedkom, je opodstatnené prijať rozhodnutie o zastavení určitých foriem lekárskej starostlivosti, ktoré by len predĺžili neistý život utrpenia".
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a spoločnosť by však mali rešpektovať želanie umierajúceho pacienta predĺžiť alebo zachovať si svoj život, hoci aj na kratšie časové obdobie, prostredníctvom klinicky vhodných lekárskych opatrení," píše sa v stanovisku.
Katechizmus Katolíckej cirkvi učí, že človek sa môže oprávnene rozhodnúť prerušiť lekárske procedúry, ktoré sú "za každú cenu", čo znamená "nákladné, nebezpečné, mimoriadne alebo vzhľadom na očakávané výsledky neúmerné..."
Stanovisko definuje "umierajúceho pacienta" ako osobu, ktorá trpí "smrteľným, nevyliečiteľným a nezvratným ochorením" a nachádza sa v štádiu, keď k úmrtiu pravdepodobne dôjde v priebehu niekoľkých mesiacov "v dôsledku choroby alebo jej priamo súvisiacich komplikácií, napriek najlepšiemu diagnostickému a terapeutickému úsiliu."
Dokument podporuje a nabáda k profesionálnej paliatívnej starostlivosti pre všetkých a všade. Zároveň vyzdvihuje zákony a politiky, ktoré chránia dôstojnosť umierajúcej osoby.
V stanovisku sa tiež vyhlasuje záväzok zapájať sa do diskusií o bioetických otázkach a zvyšovať povedomie verejnosti o paliatívnej starostlivosti.
Dokument vyjadruje presvedčenie, že spoločnosť má povinnosť pomáhať pacientom, aby sa necítili ako záťaž a aby poznali hodnotu a dôstojnosť svojho života, "ktorý si zaslúži starostlivosť a podporu až do svojho prirodzeného konca".
Deklarácia tiež vyzýva politikov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby sa oboznámili s perspektívou a učením týchto náboženstiev, aby tak mohli poskytovať lekársku pomoc v súlade s presvedčením svojich pacientov.
"Hoci tlieskame lekárskej vede za pokrok pri prevencii a liečbe ochorení, uvedomujeme si, že každý život nakoniec skončí smrťou," uvádza sa v dokumente. "Starostlivosť o umierajúcich je súčasťou nášho dohľadu nad Božím darom života, keď už nie je možná liečba, ako aj našou ľudskou a etickou zodpovednosťou voči umierajúcemu (a často) trpiacemu pacientovi."