Arcibiskup Carlo Maria Viganò požaduje opätovné posvätenie Svätopeterskej baziliky z dôvodov jej "ohavného modloslužobného zneuctenia" ku ktorému prišlo počas uctievania sochy Pachamamy.
V interview o Amazonskej synode pre LSN abp. Viganò povedal: "Ohavnosť modloslužby vnikla do Božej svätyne a poskytla živnú pôdu novej forme apostázy, ktorej semeno, už dlhý čas aktívne, začne rásť s novou silou a účinnosťou. Proces vnútornej mutácie viery, ktorý sa odohráva v Katolíckej cirkvi už niekoľko desaťročí, dramaticky akceleroval počas tejto Synody a smeruje k založeniu nového vierovyznania, spočívajúceho v novom druhu uctievania (cultus). V mene inkulturácie zamorili pohanské prvky Boží kult tak, aby ho premenili na modloslužbu. Ani duchovenstvo, ani laici nemôžu zostať nevšímaví voči modlárstvu, ktorého sme svedkami. Je nevyhnutné, aby sme znovu objavili zmysel modlitby, nápravy a pokánia, pôstu, malých obetí malých kvietkov, a nadovšetko tichú a dlhotrvajúcu adoráciu pred Najsvätejšou Sviatosťou."
V tomto hĺbkovom interview (celý text uvádzame nižšie) diskutujeme s abp. Viganò o tom, čo ´sága Pachamama´ odhaľuje o stave Cirkvi a aké sú logické následky ďalších "odchylných" vyhlásení počas súčasného pontifikátu. Hovorili sme aj o záverečnom synodálnom dokumente, ktorý abp. nazýva "frontálnym útokom proti Božej stavbe", ktorou je Cirkev; čo Amazonská synoda odhalila o ´synodalite´ a k čomu jej organizátori dospeli. Podľa abp. má "Amazonská paradigma" za cieľ zásadne "zmeniť" Katolícku cirkev, vyrovnať krok s ´globalistickou´ agendou a slúžiť ako trajekt na prevážanie toho, čo zostalo z katolíckej stavby ako príspevku k akémusi nejasnému univerzálnemu náboženstvu.
"Pre všetkých nás, katolíkov, sa stáva atmosféra v Svätej Cirkvi čoraz temnejšou. Ak tento satanský plán uspeje, tak katolíci, ktorí sa ho budú pridŕžať, fakticky zmenia náboženstvo a celé stádo nášho Pána Ježiša Krista sa zredukuje na minimum. Bude pravdepodobne veľmi trpieť ... s ním však zvíťazí", končí abp. svoje poznámky podnetnými, prorockými a nadčasovými slovami mystičky a svätice 14. storočia, sv. Brigity Švédskej.
Nasleduje interview, ktoré poskytol arcibiskup Carlo Maria Viganò pre LifeSiteNews (LSN):
LSN: Vaša Excelencia, ako by ste charakterizovali atmosféru Synody? Dá sa nejako vhodne zosumarizovať?
Abp. Viganò: "Loďka Cirkvi sa zmieta v poriadnej búrke. Tí nástupcovia apoštolov, ktorí sa snažia nechať Ježiša na brehu a ktorí už viac nepociťujú jeho prítomnosť, sa ju snažia utíšiť tým, že začnú vzývať Pachamamu! Ježiš predpovedal: "Keď uvidíte ohavnosť spustošenia ... bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude" (Mt 24, 15. 21). Ohavnosť modloslužby vnikla do Božej svätyne a poskytla živnú pôdu novej forme apostázy, ktorej semeno, už dlhý čas aktívne, začne rásť s novou silou a účinnosťou. Proces vnútornej mutácie viery, ktorý sa odohráva v Katolíckej cirkvi už niekoľko desaťročí, dramaticky akceleroval počas tejto Synody a smeruje k založeniu nového vierovyznania, spočívajúceho v novom druhu uctievania (cultus). V mene inkulturácie zamorili pohanské prvky Boží kult tak, aby ho premenili na modloslužbu."
Čo je podľa vás najdôležitejšou alebo najproblematickejšou časťou záverečného dokumentu Amazonskej synody?
"Stratégiou celého priebehu Amazonskej synody je klamstvo a podvod, preferovaná zbraň zlého ducha: hovoriť polopravdy, aby dosiahol nepriaznivý a zvrhlý koniec. Nedostatok kňazov? Preto povedia, že je nevyhnutné byť otvorený na svätenie ženatých mužov a na diakonát žien; preto, aby zlikvidovali celibát, najprv v Amazónii a potom v celej Cirkvi. Na ktorom kontinente vôbec po prvýkrát evanjelizovala Katolícka cirkev pomocou ženatých kňazov? V misiách v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike to bola totiž primárne latinská Cirkev a iba na veľmi malých územiach išlo o Východné cirkvi so ženatými kňazmi. Záverečný dokument tohto hanebne zmanipulovaného zhromaždenia, ktorého agenda a výsledky sa plánovali už dlho, je frontálnym útokom proti Božej stavbe Cirkvi, útokom na posvätnosť katolíckeho kňazstva, nátlakom na zrušenie cirkevného celibátu a podsúvaním diakonátu žien."
Čo odhalila sága Pachamama? Aká by mala byť spätná reakcia?
Pápež František v Abu Dabí písomne potvrdil, že Boh "si želá" všetky náboženstvá. Napriek bratskej oprave, ktorú mu osobne aj písomne ponúkol biskup Athanasius Schneider, nariadil pápež František, aby sa toto heretické vyhlásenie učilo na pápežských univerzitách a aby sa vytvorila zvláštna komisia na šírenie tohto závažného dogmatického omylu. Z tejto nenormálnej doktríny logicky vyplýva, že Boh si potom želá aj pohanstvo a modloslužbu. Pápež nám to týmto dokazuje a osobne realizuje znesväcujúc tak Vatikánske záhrady, nehovoriac o znesvätení chrámu sv. Márie v Transpontine, Svätopeterskej baziliky, ako aj záverečnej sv. omše Synody tým, že na Oltár vierovyznania umiestnil tento modlársky "výhonok", úzko spojený s kultom Pachamamy. Podľa tradície Cirkvi sa musia kvôli tomuto hroznému znesväteniu, ku ktorému v nich došlo, obidva spomínané chrámy znovu posvätiť.
Sága Pachamama odhalila donebavolajúce a veľmi vážne porušenie Prvého Božieho prikázania, ako aj smerovanie k modlárstvu v "Cirkvi s amazonskou tvárou". Ten obrad, ktorý sa odohral v srdci kresťanstva, a ktorého sa zúčastnil aj Bergoglio, nadobúda hodnotu iniciačného obradu nového náboženstva. Uctievanie Pachamamy je jedovatým ovocím "inkulturácie" za každú cenu a fanatického prejavu "indiánskej teológie". Synoda poskytla odrazový mostík pre túto novú synkretickú, novopohanskú cirkev, zasvätenú kultu Matky zeme, naturalistickému mýtu o "urodzenom divochovi" a popieraniu západného modelu a životného štýlu vyspelých spoločností.
Modloslužba je pečaťou odpadlíctva. Je ovocím odmietania pravej viery. Je zrodená z nedôvery v Boha a zvrháva sa do protestu a vzbury. Páter Serafino Lanzetta nedávno povedal:
"Klaňať sa modle znamená uctievať si namiesto Boha samého seba ... je to uctievanie anti-boha, ktorý nás zvádza a odlučuje od Boha, to jest uctievanie zlého ducha, čo jasne vyplýva aj z Ježišových slov, keď ho na púšti pokúšal diabol (Mt 4, 8-10). Človek môže iba obdivovať a uctievať, no musí sa rozhodnúť koho bude uctievať. Tolerovaním prítomnosti modiel - v tomto kontexte Pachamamy - popri viere sa dá povedať, že náboženstvo je v zásade niečo, čo uspokojuje túžby človeka. Modly sú vždy lákavé, pretože človek obdivuje čo chce a predovšetkým si nemusí lámať hlavu s morálkou. Naopak, modly sú z prevažnej časti sublimáciou všetkých ľudských inštinktov. Naozajstná bolesť hlavy prichádza až s rozšírením morálnej skazenosti a spustošením Cirkvi. "Zrieknutie sa Boha" kvôli nečistote znamená stať sa prostitútmi iných bohov tým, že zamenia Božiu pravdu za lož a tým, že uctievajú a slúžia stvoreniam, namiesto ich Stvoriteľovi (Rim 1, 24-25). Svätý Pavol očividne hovorí aj do dnešnej doby. Koreňom tohto smutného a tragického príbehu je dogmatický a morálny kolaps."
Nemôžme zostať nevšímaví voči tomuto modlárstvu, ktorého sme svedkami; nemôže nás nechať hluchými. Tieto útoky na svätosť našej Matky Cirkvi od nás vyžadujú spravodlivú a náležitú nápravu. Je nevyhnutné, aby sme znovu objavili zmysel modlitby, nápravy a pokánia, pôstu, malých obetí malých kvietkov, a nadovšetko tichú a dlhotrvajúcu adoráciu pred Najsvätejšou Sviatosťou."
Úpenlivo prosme Pána o návrat do srdca jeho milovanej Nevesty; nech si ju pritiahne späť k sebe milosťou prvotnej a neodvolateľnej lásky po tom, čo urobila chybu, odovzdala sa a zapredala svetu."
Čo nám Amazonská synoda ukazuje o povahe "synodality"?
"Cirkev nie je demokracia. Synoda biskupov ako taká, sa od svojho založenia pápežom Pavlom VI a jeho Motu Proprio Apostolica Sollicitudo z 15. septembra 1965, vždy zaoberá problémami univerzálnej Cirkvi a zaručuje právo zúčastniť sa na nej biskupom, reprezentujúcim všetky biskupské konferencie sveta. A Amazonská synoda toto kritérium nerešpektovala.
Cirkev v Amazónii má sama o sebe vážne problémy, ktoré musí riešiť na miestnej úrovni. Na vyriešenie týchto problémov by latinskoamerickým biskupom bolo celkom stačilo, keby sa riadili odporúčaniami, ktoré im adresoval pápež Benedikt XVI pri príležitosti svojej návštevy v Aparecide v roku 2007. Neurobili to však. Mnohí z nich v skutočnosti celé desaťročia povoľovali, ak nie priamo povzbudzovali, k priľnutiu k teológii oslobodenia a ideológiám zväčša nemeckého pôvodu, s jezuitmi v prvom šíku, a pokračovali v odmietaní ohlasovať Krista ako jediného Spasiteľa.
´Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci.´ (Mt 7, 15). Situácia v časti amazonskej Cirkvi zlyhala a to čiastočne kvôli apoštolským nunciom v Brazílii, ako aj vďaka súčasnému generálnemu tajomníkovi Synody biskupov, ktorý navrhol takých kandidátov do biskupskej služby, akých vidíme na Amazonskej synode. Tým, že sa synoda konala v Ríme namiesto na miestnej úrovni a pozvaním biskupov, vybraných spomedzi ´najslepejších´, aby viedli iných slepých, išlo o pokus exportovať a šíriť chorobu do celej univerzálnej Cirkvi. Pápež František používa "synodalitu" vysoko protirečivým a minimálne synodálnym spôsobom! "Synodalita" je jednou z ´mantier´ súčasného pontifikátu, magickým riešením všetkých problémov, ovplyvňujúcich život Cirkvi. Tak nadšene ohlasovaná "synodálna konverzia" nahrádza konverziu ku Kristovi. Práve preto nie je "synodalita" riešením, ale problémom. Ba čo viac sa zdá, že pápež František poňal synodalitu ako jednosmerku: herci, obsah a rozuzlenie sú naplánované a režírované cieľavedomo a jednoznačne. Výsledkom je, že inštitúcia synody je vážne delegitimizovaná a oddanosť veriacich k nej podkopávaná. Človek nadobudne dojem, že synodalita sa používa ako nástroj na oslobodenie od tradície a od toho, čo Cirkev odjakživa učí. Ako môže existovať pravá synodalita tam, kde absolútne chýba vernosť dogmám? Po nedávnom ukončení Synody pápež František na Anjel Pána povedal: "Hľadeli sme si navzájom do očí a navzájom sa počúvali s úprimnosťou, bez snahy o zakrývanie ťažkostí." Takto hovorí niekto, kto synodalitu praktizuje ´zdola´, nie z pohľadu Krista Pána, ani načúvaním jeho večnej Pravde. Spomínané slová odzrkadľujú sociologickú a svetovú synodalitu, ktorá slúži čisto ľudskému, ideologickému zameraniu."
Máte nejaký názor na to, ako si vatikánske médiá poradili so Synodou? Kritici tvrdia, že celkom stratili svoju dôveryhodnosť.
"Počas Synody sme sa stretli s manažovaním komunikácie v sovietskom štýle, s vkladaním "oficiálnych verzií", ktoré takmer nikdy nekorešpondovali s realitou. Ak dôkazy o klamstvách či dvojzmyselnosti vďaka odvážnym novinárom vyšli najavo, popreli to alebo zvalili na konšpiráciu.
Keď bohyňu matiek Pachamamu hodili do kalného Tiberu, počúvali sme zvyčajné prívlastky: konzervatívni a fanatickí katolíci, spiatočníci, čo nedôverujú dialógu, ľudia čo ignorujú históriu Cirkvi, podľa úvodníka, publikovaného vo Vatican News, kompletne, aj s citátmi od sv. Johna-Henryho kardinála Newmana, podľa ktorých sú prvky pohanského pôvodu posvätené ich prijatím do Cirkvi, no Newman tým práve zdôrazňuje podstatný rozdiel medzi múdrou praxou Kristovej Cirkvi a metódami modernej apostázy. Rímska Cirkev, ktorá zničila hrôzovládu démonických modiel (zbúranie Apollovho chrámu sv. Benediktom, či zničenie posvätného dubu sv. Bonifácom) a ustanovila Kristovo kráľovstvo, naozaj prijala niektoré formy starodávneho pohanského náboženstva a ´pokrstila´ ich. Súčasní modernisti však na druhej strane veria, že Boh si pozitívne "želá" rozmanitosť náboženstiev a celí nadšení sa podriaďujú synkretizmu a modlárstvu.
Čím špecificky ohrozuje Amazonská synoda Cirkev a jej vieru?
"Amazonská synoda je súčasťou procesu, ktorý nemá za cieľ nič menšie, než zmenu Cirkvi. Pontifikát pápeža Františka je plný senzačných skutkov s cieľom podkopať dogmy, praktiky a štruktúry, ktoré sa doteraz pokladali za také, čo majú rovnakú podstatu s Katolíckou cirkvou. On sám definuje tento proces ako "posun v paradigme", to jest jasný zlom v Cirkvi, ktorá jestvovala pred ním.
S Amazonskou synodou sa na horizonte črtá utópia novej kmeňovej a ekologickej cirkvi. Ide o starý projekt toho latinskoamerického progresivizmu, s ktorým sa konfrontoval už Ján Pavol II a potom aj kardinál Ratzinger, no nikdy nebol reálne vykorenený - a teraz ho propaguje špička katolíckej hierarchie. Cieľom tejto synody je smerovať k definitívnemu požehnaniu teológie oslobodenia v jej ´zelenej´ a ´kmeňovej´ verzii. Vďaka tejto synode, ako aj pri iných príležitostiach, sa Katolícka cirkev javí ako vyrovnaná so stratégiami, dominujúcimi globálnej scéne, ktoré sú podporované mocnými silami a financiami. Tieto stratégie sú jednoznačne proti človeku a vnútornou povahou proti kresťanstvu. Ich agenda dokonca zahŕňa podporu potratom, gender ideológii a homosexualite, pričom dogmatizuje teóriu antropogénneho globálneho otepľovania.
Pre všetkých nás, katolíkov, sa stáva atmosféra v Svätej Cirkvi čoraz temnejšou. Pokračujúci progresívny útok však hrozí skutočnou revolúciou, a to aj v apokalyptických obrazoch, ktoré zahŕňajú celosvetový poriadok. Hlboko skľúčení sledujeme súčasný pontifikát, poznačený nezvyčajnými skutočnosťami, znepokojujúcim správaním a výrokmi, ktoré protirečia tradičným dogmám a ktoré zasievajú do duší pochybnosť o pravých a nemenných princípoch Katolíckej cirkvi. Akoby sme boli zmietaní v náboženskom chaose gigantických rozmerov. Ak tento satanský plán uspeje, tak katolíci, ktorí sa ho budú pridŕžať, fakticky zmenia náboženstvo a celé stádo nášho Pána Ježiša Krista sa zredukuje na menšinu. Bude pravdepodobne veľmi trpieť ... s ním však zvíťazí". Posilňovať ho bude prísľub nášho Pána, že pekelné brány nepremôžu Cirkev a prísľub Panny Márie vo Fatime, že jej Nepoškvrnené Srdce zvíťazí."
Čo podľa vás dosiahli organizátori synody z ich uhla pohľadu? Aké výhody mali vo svojej agende?
Organizátori a protagonisti Synody určite dosiahli jeden zo svojich cieľov: urobiť Cirkev viac amazonskú a Amazóniu menej katolícku. Amazonská paradigma preto ešte nie je záverom transformačného procesu, ktorý propaguje "pastoračná revolúcia" prostredníctvom pápežského magistéria. Slúži ako trajekt na prevážanie toho, čo zostalo z katolíckej stavby ako príspevku k akémusi nejasnému univerzálnemu náboženstvu.
Amazonská paradigma by mala so svojím panteistickým uctievaním Matky zeme a utopickým prepojením všetkých prvkov prírody, umožniť prekonanie tradičného katolíckeho náboženstva na celom svete a na neštátnom Panteone. Nedávna Synoda bola úspešná v zmysle vytvorenia amazonskej cirkvi, konštituovanej sústavou domnienok, uctievania, pohansko-sviatostných praktík, liturgií, ktoré sú začlenené do spoločenstva s Prírodou, množstvom ženatých indiánskych duchovných, s výhľadom na svätenie žien. Je to nenormálny a naozaj pozoruhodný krok v agende "odchádzajúcej Cirkvi", ktorá je zaneprázdnená procesom Veľkého nahrádzania katolicizmu inými náboženstvami; tými, ktoré oslavujú Človeka namiesto Boha.
Predtým ste boli apoštolským nunciom v USA. Čo si myslíte o zaplavení vatikánskej a apoštolských nunciatúr listami laikov?
"Nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú" (Mt 11, 12). Profesor Roberto De Mattei nás pozýva: "Musíme si vyzbrojiť srdcia a premeniť ich na Acies Ordinata. Cirkev sa nebojí svojich nepriateľov a vždy zvíťazí, keď bojujú kresťania. Našich nepriateľov spája nenávisť k dobru; my sa musíme zjednotiť v láske za dobro a pravdu. Toto totiž nie je obyčajná bitka, ale vojna! Je nevyhnutné, aby sa katolícky odpor mocne zjednotil a zviditeľnil pred očami pokračujúceho procesu sebadeštrukcie Cirkvi, aby sa prekonali "mnohé nedorozumenia, ktoré často rozdeľujú sféru dobra a vyhľadávajú medzi týmito silami jednotu zámeru a činov, zatiaľ čo si zachovávajú svoje rozličné legitímne identity" (De Mattei).
V tejto najtemnejšej hodine sú priekopníkmi odporu pochopiteľne laici. Svojou odvahou musia apelovať na nás, pastierov a povzbudzovať nás aby sme kráčali vpred a statočnejšie a rozhodnejšie bránili Kristovu Nevestu. Varovanie sv. Kataríny Sienskej patrí nám, pastierom: "Otvorte oči a pozrite na zvrátenosť smrti, ktorá prichádza do sveta, a najmä do Tela sv. Cirkvi. Beda, nech vám srdcia a duše pukajú nad toľkými urážkami Boha! Beda, dosť bolo mlčania! Kričte stovkami tisíciek úst. Vidím, ako kvôli mlčaniu svet zomiera a Nevesta Kristova sa vytráca."
Chceli by ste ešte niečo dodať?
"Dajme posledné slovo sv. Brigite Švédskej, spolupatrónke Európy:
Otec prehovoril a celé nebo počúvalo: "Predkladám vám svoju sťažnosť; svoju dcéru som dal mužovi, ktorý s ňou hrozne zaobchádza a zatvára jej nohy do drevenej klady, až jej zmizol z nôh cit."
Syn mu odvetil: "Otče, vykúpil som ju svojou krvou a zasnúbil som si ju, no teraz sa jej násilím zmocňujú."
Otec zvolal: "Syn môj, nariekam s tebou; tvoje slovo je mojím slovom, tvoje skutky mojimi skutkami. Ty si vo mne a ja v tebe. Nech sa stane tvoja vôľa."
Potom prehovorila Matka: "Ty si môj Boh a môj Pán. Vo svojom lone som nosila údy tvojho požehnaného Syna, ktorý je tvojím, aj mojím pravým Synom. Nič na zemi som mu neodmietla. Pre moje prosby, zmiluj sa nad svojou dcérou, Cirkvou!"
Otec odpovedal: "Keďže si mi nič na zemi neodmietla, ani ja ti neodmietnem nič na nebi. Nech sa stane ako chceš."
Potom prehovorili anjeli: "Ty si naším Pánom; v tebe máme všetko dobro a nepotrebujeme nič, iba teba. Keď si si vybral túto Nevestu, všetci sme sa radovali; teraz však máme dôvod na smútok, pretože sa dostala do rúk najhorších z ľudí, ktorí ju urážajú, útočia na ňu a zneužívajú ju. Zmiluj sa nad ňou podľa svojho veľkého zľutovania; niet nikoho, kto by ju utešil a vyslobodil, okrem Teba, Pane, Všemohúci Bože."
Potom povedal anjelom: "Ste mojimi priateľmi a v srdci mi horí plameň vašej lásky. Zmilujem sa nad svojou dcérou, Cirkvou, pre záľubu, ktorú mám vo vašich modlitbách." (Zjavenia, kniha I., kap. 24).
Znovu nechajme hovoriť sv. Brigitu:
"Vedzte, že pokiaľ by nejaký pápež dovolil kňazom uzatvárať pozemské manželstvá, bude duchovne odsúdený Bohom ... Boh takého pápeža celkom zbaví duchovných vízií a počúvania, ako aj Duchom inšpirovaných slov a skutkov. Odníme mu všetku duchovnú múdrosť. Potom, po smrti, bude jeho duša uvrhnutá do pekla, do večného trápenia; tam bude naveky a bez konca potravou zlých duchov. Áno, ak by niečo také nariadil aj pápež sv. Gregor, nikdy by od Boha neobdržal odpustenie tohto trestu, pokiaľ by to pred smrťou všetko pokorne neodvolal" (Zjavenia. Kniha VII. 10).
Pane, zmiluj sa prosím nad svojou Cirkvou, pre záľubu, ktorú máš v našich modlitbách a pre naše trápenia!