Nikdy nezabudnem ako som v siedmom ročníku celá ohromená sledovala čo učiteľka napísala na tabuľu. Nakreslila rovnú priamku od slova "potrat" k slovu "eutanázia". Vysvetlila nám, že vziať život dieťatku v maternici nevyhnutne vedie k nedostatku rešpektu a úcty k životu starších ľudí.
Spomenula som si na to keď som nedávno listovala časopisom People. Publikácia obsahovala čosi, čo sa pokojne dá popísať ako propagácia eutanázie. (Časopis typicky kategorizuje tieto príbehy pod hlavičkou ´záujem človeka´ a ´zdravie*zomieranie´.) V článku sa písalo o tom, ako istá žena "pomohla" svojej matke zomrieť. Vzhľadom k tomu, že článok neobsahoval žiadny iný názor/protinázor, vyznelo to tak, akoby vziať život vlastnej matke bola tá najprirodzenejšia vec na svete. Až sem nás teda priviedol legálny potrat.
Nielenže sa popravilo 60 miliónov bezbranných detí, ale teraz sú už aj starí rodičia v nebezpečenstve, že budú obetovaní na oltár "choice" (voľba/výber).
Populárna kultúra si osvojila pojem "odstrániteľný" ľudský život, čo je o ďalší dôvod navyše pre dôležitosť existencie pro-life hnutia. Od chodieb Kapitolu až po sály Kongresu bojujú odvážni jednotlivci aby chránili životy tých najbezbrannejších. Medzi bezmocné terče, ktoré tak naliehavo potrebujú chrániť, patria nenarodené deti, nič netušiaci seniori a ľudia s rozličným postihnutím.
Prostredníctvom výchovy a vzdelania môžme urobiť to, čo moja učiteľka dokázala pred rokmi. Mladšej generácii môžeme dokázať, že každý jeden ľudský život si zasluhuje ochranu - či už ten, čo začína alebo ten, čo končí.