Pojem Eucharistia sa odjakživa používa v katolíckej sv. omši ako výraz pre Sviatosť oltárnu a má jedinečný význam; nie je určený iba pre jeden sviatok.
V minulosti sme už o tom veľa ráz hovorili, no nezaškodí spomenúť to opäť. Pri oslave Dňa vďakyvzdávania (Thanksgiving Day) - z gréčtiny odvodený výraz pre vzdávanie vďaky je "eucharist", čiže rovnaký, aký zodpovedá v úvode spomenutému používaniu pri katolíckej omši a ako výraz pre Sviatosť oltárnu. Niet sa čo čudovať, že mnohí katolíci majú vo zvyku ísť ráno v Deň vďakyvzdania do kostola, hoci ide o civilný sviatok, a nie náboženský prikázaný sviatok. "Ústredným bodom liturgického života Cirkvi je Eucharistická obeta a sviatosti", vysvetľuje Katechizmus Katolíckej cirkvi. Nazýva sa Eucharistiou, "pretože ide o akt vzdávania vďaky Bohu. Grécke slová eucharistein a eulogein pripomínajú židovské požehnanie, ktoré - najmä počas jedla - ohlasuje Božie dielo: stvorenie, vykúpenie a posvätenie."
"Názov ´Eucharistia´, čiže vzdávanie vďaky, sa vysvetľuje buď faktom, že v jej ustanovení Kristus "vzdáva vďaku", alebo faktom, že ide o najvyšší akt kresťanskej vďačnosti Bohu", píše jezuita, páter John A. Hardon vo svojom Katolíckom katechizme. “Prvotné príklady tohto titulu sa objavili už v Náuke dvanástich apoštolov, v listoch sv. Ignáca Antiochijského a v Apologetike sv. Justína."
Kristus naša Pascha, Katechizmus ukrajinskej Grécko-katolíckej cirkvi uvádza:
"Tajomstvo Eucharistie sa odvodzuje od tejto modlitby vzdávania vďaky, v ktorej vyjadrujeme vďačnosť za všetko, čo dostávame od Boha. Ďakujeme Bohu za "všetky veci čo poznáme, aj nepoznáme, za všetky dobrodenia, ktorými nás požehnáva, viditeľné aj ukryté." Toto vďakyvzdávanie predchádza všetky prosby za naše potreby. Je to preto, lebo si uvedomujeme že tým, že nám dal svojho Syna a svojho Svätého Ducha, dal nám všetko čo potrebujeme pre našu spásu. Modlitbou k Bohu, "nevýslovnému, nepochopiteľnému, neviditeľnému, nekonečnému", vyznávame, že je nekonečne väčší než všetko čo o ňom a o jeho skutkoch vieme a môžme povedať. Ďakujeme Bohu za stvorenie: "Boh nás povolal z ničoho k bytiu a ku spáse; potom, čo sme padli, nás zdvihol a neustane, kým nás neprivedie do neba a nezaistí nám u seba budúce kráľovstvo."
Sv. Ján Mária Vianney prežíval mimoriadnu oddanosť Eucharistii a v jednej zo svojich meditácií písal o duchu vďakyvzdávania po prijatí svätého prijímania: "Keď odchádzame od kľakadla spred oltára sme rovnako šťastní, ako by boli traja mudrci, keby si boli mohli odniesť so sebou dieťa Ježiša."
Ďalší svätý, sv. Peter Julian Eymard, je známy ako svätec Eucharistie. Založil aj rehoľný rád, Kongregáciu Najsvätejšej sviatosti, ktorej poslaním je šíriť bohatstvo Božej lásky, preukazované v Eucharistii. Sv. Peter Julian sa dostal priamo k jadru veci keď napísal, že najlepšou formou vzdávania vďaky, akou sa môže oddaný kresťan odvďačiť za Eucharistiu, je úplne darovať samého seba: "Patriť celkom Bohu skrze lásku, patriť blížnemu skrze preukazovanie milosrdenstva, patriť božskej Eucharistii skrze odovzdanie a obetovanie seba samého. Znášaj seba samého s trpezlivosťou nášho Pána."
A toto sa dá robiť každý deň, nie len na Vďakyvzdanie.