Množstvo ľudí sa vyjadrovalo k udalosti, keď pápež František opakovane udrel po ruke pútničku na námestí sv. Petra. Reakcie boli rôznorodé a nezáviseli od ideologických línií. Austin Ruse na Twitteri naznačil, že pápež Benedikt a pápež Ján Pavol II. by reagovali ešte razantnejšie, ak by ich pútnik držal za ruku a nechcel pustiť. Ja som bol spočiatku nerozhodný. Konanie pútničky sa zdalo byť trochu agresívne. Na druhej strane, na videu vidieť skôr malú čínsku pani, ktorá sa prežehnáva, aby sa odhodlala vziať za ruku oveľa väčšieho pápeža, obklopeného telesnými strážcami. Z priebehu udalosti môžeme vidieť, že pápež nereaguje s údivom na fyzický aspekt gesta, ale skôr na to, čo pútnička hovorí. Hovorí niečo o Hongkongu ...
Byť celebritou má svoje nevýhody. Ľudia vás spoznávajú na ulici. Niektorí z týchto ľudí môžu byť nepríjemní; niektorí sú zúfalo nudní. Bývalý britský premiér sa musel vyrovnať so zástupom ľudí, ktorí ho chceli "občiansky zatknúť" za vojnové zločiny. Našťastie ten druh ľudí, ktorý pravdepodobne pristúpi k Svätému otcovi, spadá do celkom inej kategórie: úprimní, zbožní; občas trochu jednoduchí, vari posadnutí, či dokonca mierne nevyrovnaní ľudia. Tieto osoby poznám celkom dobre, pretože som sa sám musel s nimi vyrovnať.
Áno, nemusíte byť takí slávni, aby to bol problém. Ako predseda Spoločnosti latinskej omše, existuje tu malý okruh ľudí, ktorí vedia, kto som, ako vyzerám a v niektorých prípadoch majú prehnanú predstavu o mojom význame alebo vplyve. Nikdy by som sa s nimi nestretol, s výnimkou skutočnosti, že sa spoločne zúčastňujeme na niektorých podujatiach, ktoré organizuje naša Spoločnosť. Takže idem na tieto podujatia a sú tam: pani, ktorá si myslí, že jej mačky pôjdu do neba; muž, ktorý si myslí, že jeho biskup by mal ísť na iné miesto; chlapík zameraný na to, ako by sa mal zmeniť konkrétny čas omše; žena, ktorá si myslí, že by sme mali osloviť nejakú konkrétnu demografickú skupinu alebo menšiu celebritu. Kňazi sa musia s týmto druhom ľudí vyrovnávať neustále. Rovnako tak aj biskupi a kardináli. Ľudia, ktorí sú dostatočne známi na to, aby prilákali ohromný počet týchto ľudí, môžu potrebovať pomoc ochranky alebo im podobným. Kým sa však ktokoľvek dostane do tohto vyvýšeného postavenia, bude sa stretávať s prehnanou neústupčivosťou, nehovoriac o zbožných bláznoch, pokiaľ dotyčný nie je skrytý vo vatikánskej knižnici po celú dobu.
V skutočnosti tu dnes máme pápeža, ktorý sa neskrýva, ani v knižnici, kancelárií či učebni. V desaťročiach predtým, ako sa stal pápežom, bol diecéznym biskupom a kardinálom, ktorý rád zdôrazňoval svoje spojenie s ľuďmi. Existuje veľa reprodukovaných fotografií, na ktorých sa ako kardinál presúva verejnou dopravou. Keď sa stal pápežom, trval na tom, aby žil v kňazskej ubytovni namiesto apoštolského paláca, pretože povedal, že musí byť medzi ľuďmi.
Je preto šokom vidieť, ako sa vyrovnal s touto čínskou pani. Samozrejme, je ľahké si predstaviť, že Hongkong by pre neho mohol byť skôr citlivou témou. Po podpísaní tajnej dohody s ateistickou komunistickou vládou Čínskej ľudovej republiky sa zdalo, že Vatikán hovorí biskupom "podzemnej cirkvi", aby prestali fungovať nezávisle od "vlasteneckej cirkvi", odnože čínskeho štátu. Tento zvláštny ústupok Čínskej komunistickej strane však nepriniesol žiadne zmiernenie prenasledovania Cirkvi v Číne. Vatikán okrem toho nedávno radil "podzemným" biskupom a kňazom, že sa musia "riadiť svojím svedomím" pri rozhodovaní, či sa majú prihlásiť k "vlasteneckej cirkvi", čo môže zahŕňať formálne odmietnutie autority Svätej stolice.
Aj keby tento obrat o 180 stupňov nebol dostatočne trápny, protesty v Hongkongu vrhli nepríjemné svetlo na prístup Vatikánu ku komunistickej Číne. Nie je to tak dávno, čo biskup Marcelo Sánchez Sorondo, kancelár Pápežskej akadémie sociálnych vied, tvrdil, že Čína je vzorom implementácie katolíckeho sociálneho učenia. Ukazuje sa však, že nie sú to len Katolíci odmietajúci potraty, ktorých znepokojuje komunistická Čína; a nie je to tiež len malá skupinka pozorovateľov, ktorí sa zaujímajú o náboženskú slobodu.
Nie, sú to mladí, vzdelaní Číňania zo strednej triedy žijúci v Hongkongu. Vedia, že vláda Komunistickej strany neznamená nejaký raj, kde (ako si to zrejme predstavoval biskup Sorendo) nie je chudoba alebo drogy, ale je to systém bez zákona: kde ľudia miznú, kde je možné zabaviť majetok bez vysvetlenia alebo odškodného, a prestížne verejné stavby sa zrútia, preto ich rozpočty drancovali skorumpovaní úradníci.
V tejto súvislosti je stupeň zúfalosti medzi čínskymi katolíkmi - či už pochádzajú z pevniny alebo Hongkongu - ľahké pochopiť. Neochota pápeža Františka angažovať sa je tiež veľmi zrozumiteľná. Ako však uznal, neodráža sa to na ňom dobre.
Okolnosti tohto uznania sú samy o sebe zaujímavé. Pápež František povedal, že neposkytol dobrý príklad. Nebolo to ospravedlnenie voči pani. Pripomínalo mi to ospravedlnenie pápeža Františka za hodenie pačamamy do Tiberu. Neospravedlnil sa mnohým Katolíkom, ktorí boli zmätení a pobúrení z toho, že v katolíckych kostoloch boli uctievané pohanské božstvá. On sa ospravedlňoval za nich. Možno, ak by bol nútený, ospravedlnil by sa rozvedeným a znovu ženatým za nešťastnú skutočnosť, že niektorí verní Katolíci trvajú na vysvetlení jeho učenia o nerozlučnosti manželstva a podmienkach pre Sväté prijímanie. Niečo podobné už povedal homosexuálom.
Je načase, aby sa Svätý otec snažil spojiť s Katolíkmi, ktorí sú hlboko znepokojení z jeho politík a učení o rôznych témach, a nie ich iba odbil.