Špecializovaný trestný súd odsúdil šéfa mesačníka Zem a Vek, Tibora Eliota Rostasa za článok, v ktorom citoval výroky slovenských národných dejateľov. Je však zaujímavé, že iných ľudí, ktorí sa hlásia k liberalizmu, za ešte väčšie nenávistné výroky nielen že neodsúdili, ale polícia voči nim nekoná.
Vydavateľa a šéfredaktora časopisu Zem a Vek Tibora Eliota Rostasa uznal samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku za vinného z trestného činu hanobenia národa a uložil mu pokutu vo výške 4-tisíc eur. Pokiaľ by finančný trest nezaplatil, náhradným trestom by boli tri mesiace väzenia. Rozsudok nie je právoplatný. Rostas sa voči verdiktu odvolal.
Šef mesačníka Zem a Vek v článku s názvom „Klin Židov medzi Slovanmi“, citoval rôzne výroky významných slovenských dejateľov. Tí zrejme nemali príliš dobré skúsenosti so židovským etnikom, čo sa prejavilo aj na ich tvorbe.
Odsúdením Rostasa v podstate, obrazne povedané, boli odsúdení aj Štúrovci, čo je vzhľadom na ich tvorbu slovenskej štátnosti dehonestujúce pre celý slovenský národ.
Poďme sa však pozrieť na oveľa tvrdšie a nenávistnejšie výroky súčasných liberálnych „dejateľov“, ktoré polícia ignoruje.
Liberálny novinár Arpád Soltész, ktorý pracuje pre portál televízie JoJ napísal nasledovný nenávistný status :
„Nie som rasista, ale vážne nemôžem vystáť bielu spodinu.“
V ďalšom komentári sa vyjadril aj konkrétne o Slovákoch :
„Fakt by som nepodceňoval ten efekt, že Slováci? To je taká ta čvarga v východnej Európy, ako Policaci a Maďari ? Tí čo furt otŕčali dlaň , ale odmietli čokoľvek dávať? Fuj, však to sú už prakticky Rusi, to je horšie ako Sýrčania a Eritrejci dokopy.“
Soltésza sa tieto hanlivé výroky dokonca začala prešetrovať aj polícia, no po silnom tlaku mainstreamových novinárov, ktorí sa svojho kolegu zastali a chŕlili jeden článok za druhým, toto trestné stíhanie zastavil istý prokurátor. (Povráva sa, že to bol práve Tomáš Honz, teda ten istý prokurátor, ktorý stíhal Mazureka, Kotlebu, Rostasa a nariadil stíhanie Roberta Fica. Túto informáciu však nemáme overenú)
Prokurátor Tomáš Honz, podľa informácii Ľuboša Blahu má prepojenia na rôzne liberálne mimovládne organizácie.
Ďalším príkladom dvojakého kilometra je nenávistný príspevok, až vyhrážanie sa bratislavského gymnazistu Emila Hodála. Tento fanúšik prezidentky Zuzany Čaputovej vyzýval na vystrieľanie pronárodne cítiacich ľudí:
„Tak Čaputová vyhrala a prvé čo spraví je, že zatočí s opicami a antisemitami ako ste vy. Členov tejto skupiny máme označených a budete prví, ktorých budeme strieľať. Nech žije EÚ! Nech žije Zuzana! Nech skape slovenská štátnosť a samostatnosť !! “
Prestavme si, že by takéto niečo napísal niekto z pronárodného spektra. Už by mu ozbrojené komando zrejme vtrhlo do bytu a laserovým zameriavačom by mu zbraňami ťažkého kalibru mierili na hlavu.
Emilko Hodál má však šťastie. Je to liberál študujúci na prominentnom bratislavskom gymnáziu. NAKA síce po jeho výroku sucho skonštatovala, že prípad prešetruje, no doposiaľ nie je vidieť žiadne výsledky.
Šokujúcim prípadom sú aj vyjadrenia vtedajšej zamestnankyne prezidentky Zuzany Čaputovej, Henriety Hajtovej. Tá sa ostro obula do Národného pochodu za život, ktorý sa odohral v septembri tohto roku. Organizátori pochodu, spolu s vyše 50 000 účastníkmi žiadali politikov, aby prijali zákon, ktorý ochráni nenarodené deti pred neopodstatneným vraždením.
Prezidentkina zamestnankyňa to však videla inak a dala to patrične najavo. Na Instagrame zverejnila dočmáranú fotku Národného pochodu za život s hanlivým popisom: „Inkvizítori. Pokrytci. Pedofili. Úchyláci.“
Jedná sa teda zjavne o hanobenie skupiny obyvateľstva, ktorá sa zúčastnila na Národnom pochode za život. Polícia sa však opäť hrá na „mŕtveho chrobáka.“
Je zaujímavé ako polícia (obzvlášť jej najznámejšia jednotka NAKA) dokáže byť až iniciatívne aktívna pri pronárodne a konzervatívne zmýšľajúcich ľuďoch (Kotleba, Rostas, Fico), no pri liberáloch typu Soltész, Hodál, Hajtová, sa nič nedeje.
Podozrenia o liberalizácii NAKY umocňuje napríklad nedávne ocenenie pre podpredsedníčku progresívneho Slovenska Irenu Biháriovu.
Samuel Gdovin