Jedným z nevyvrátiteľných dôkazov o zmŕtvychvstaní nášho Pána Ježiša Krista, s ktorým sa aj najväčší kritickí nekresťania musia zmieriť, je svedectvo židovského historika menom Flavius Josephus, ktorý bol očitým svedkom pamätného vyplnenia proroctva nášho Spasiteľa, súvisiaceho so zničením Jeruzalema roku Pána 70.
Biskup Eusebius chváli Josepha za presnosť, s akou túto udalosť opisuje, ktorá až obdivuhodne korešponduje s Písmom. Pre svätých a pre nás je svedectvo kresťanských historikov, ako sú sv. Matúš, sv. Marek, sv. Lukáš a sv. Ján, nekonečne dôležitejšie a smerodajnejšie, než svedectvo židovského alebo pohanského historika, či už starovekého alebo moderného, no musíme mať na pamäti, že moderní sekularisti pokladajú dielo Josepha takmer za svetskú bibliu, najmä čo sa týka historických udalostí prvého storočia. Predstavte si teda, aký šok museli zažiť, keď v historických spisoch Josepha objavili jasné a presné svedectvo o Ježišovom zmŕtvychvstaní!
Flavius Josephus, Antiquities (Historické spisy) XVIII, kapitola III, § 3:
"V tom čase žil Ježiš, mudrc; ak sa dá podľa zákona nazývať ho človekom, pretože konal obdivuhodné skutky a bol učiteľom mužov, ktorí s potešením prijímali pravdu. Priťahoval k sebe mnohých Židov, ako aj pohanov. Bol to Kristus. A keď ho pilát, na podnecovanie popredných mužov spomedzi nás, vydal na smrť ukrižovaním, tí, ktorí ho milovali ako prví, ho neopustili. Na tretí deň sa im zjavil živý, ako predpovedali boží proroci; a nejedná sa iba o toto, ale aj o desiatky tisíc iných úžasných skutkov, ktoré urobil. A ´kmeň´ kresťanov, nazvaný po Ňom, dodnes nevyhynul."
1. Toto historické svedectvo svedčí o najdôležitejších faktoch zo života nášho Pána Ježiša Krista - o Jeho božskej múdrosti, o Jeho ohromujúcich zázrakoch, o Jeho vznešenej náuke, mocnom ohlasovaní, ktoré priťahovalo mužov a ženy všetkých rás a kultúr, o Jeho ukrižovaní za vlády Poncia piláta a slávnom zmŕtvychvstaní - ktoré sú v absolútnom súlade s tým, čo píšu veľkí izraelskí proroci. Je to dôkazom, že všetko toto bolo Židom známe už v tých časoch, aj tým, ktorí sa k evanjeliu stavali nepriateľsky a ľahostajne.
2. Toto svedectvo tak jasne pochádza od Josepha, že to všetkých sekulárnych kritikov privádza do veľkých a neprekonateľných rozpakov a ťažkostí; nemajú na výber a preto v zúfalstve tvrdia, že ide o podvrh, ktorý má ohroziť ich sekularizmus. To je však absurdný a falošný predpoklad. Spomínaná pasáž dokonale sedí na to, čo vieme o štýle a slovnej zásobe Josepha, o jeho unikátnych slovných spojeniach (kmeň kresťanov, Ježiš ako mudrc, atď, ktoré sa neobjavujú nikde inde). Niektoré kódexy a rukopisy Josephových diel obsahujú aj sporný text; musíme totiž predpokladať aj to, že Josephove kópie sa ocitli v rukách kresťanov a boli nejakým spôsobom zmenené.
Josephus, podobne ako Gamaliel a iní, bol zrejme spokojný s diskrétnym pôsobením v rámci synagógy - medzi množstvom iných vysvetlení, prečo nebol pokrstený. Bez ohľadu na to sa toto jasné svedectvo od historika, prijímané za všeobecné a uveriteľné, zároveň považuje za presvedčivý dôkaz, že Židia za Ježišových čias boli veľmi dobre oboznámení s faktom Jeho zmŕtvychvstania.
Podobne ako sväté Turínske plátno a 500 očitých svedkov zmŕtvychvstania, hrdinské životy a mučeníctvo svätých apoštolov, ktorí spečatili a potvrdili svoje svedectvo o Ježišovi a Jeho vzkriesení vlastnou krvou, predstavuje Testimonium Flavium, ako sa nazýva, nemalý dôkaz o zmŕtvychvstaní! Musí prebudiť pozornosť každého seriózneho človeka, ktorý sa zaoberá výskumom kresťanstva.
Niektorí z prvotných kresťanov vedeli, že Josephus uveril v Krista a preto k nemu pristupovali s veľkým rešpektom. Jeho obrátenie, podobne ako u rabbi Gamaliela, by malo byť ďalšou jasnou výzvou pre ne-kresťanov uveriť v Ježiša Krista, aby mohli byť spasení. Malo by to presvedčiť aj tých, čo váhajú vo viere. A malo by to upokojiť veriacich, že Pán Boh, ktorému slúžime, urobil a stále robí neuveriteľné a udivujúce veci.
"Josepha, syna jeruzalemského kňaza Mateja, ktorého väznil Vespasián a jeho syn Titus, vyhnali z domoviny. Prichádza do Ríma, aby pred cisárom a jeho synom, predstavil 7 kníh O zajatí a podrobení Židov, ktoré boli uložené vo verejnej knižnici a, vďaka jeho geniálnemu zmýšľaniu ho uznali za hodného, že mu môžu v Ríme postaviť sochu. Napísal 20 kníh Historických spisov - od začiatku sveta až po 14-ty rok vlády cisára Domiciána. Napísal aj knihu o pohane a urážke židovského národa. V ďalšej svojej knihe, pod názvom O vševládnej múdrosti, popisuje mučenícku smrť Makabejcov, a je veľmi cenená. V ôsmej knihe celkom otvorene uvádza, že Krista zavraždili farizeji kvôli veľkoleposti zázrakov, ktoré konal; že Ján Krstiteľ bol naozaj prorokom a že Jeruzalem bol zničený pre vraždu apoštola Jakuba. Vtedy napísal aj to, čo sme už spomínali: V tom čase žil Ježiš, mudrc; ak sa dá podľa zákona nazývať ho človekom, pretože konal obdivuhodné skutky a bol učiteľom mužov, ktorí s potešením prijímali pravdu. Priťahoval k sebe mnohých Židov, ako aj pohanov. Bol to Kristus. A keď ho pilát, na podnecovanie popredných mužov spomedzi nás, vydal na smrť ukrižovaním, tí, ktorí ho milovali ako prví, ho neopustili. Na tretí deň sa im zjavil živý, ako predpovedali boží proroci; a nejedná sa iba o toto, ale aj o desiatky tisíc iných úžasných skutkov, ktoré urobil. A kresťania, nazvaní po Ňom, existujú dodnes."
Veľký učiteľ Cirkvi, sv. Hieronym, ktorý nám dal Bibliu v latinskej vulgáte, tu vysvetľuje, že Josephus tu priamo a bez obalu dosvedčuje, že spomínané veci sú nesporné a nevyvrátiteľné.
"Podľa Josepha, autora histórie Židov, svedčia aj oni sami o Kristovi, pretože ako píše: "V tom čase žil Ježiš, mudrc; ak sa dá podľa zákona nazývať ho človekom, pretože konal obdivuhodné skutky a bol učiteľom mužov, ktorí s potešením prijímali pravdu. Priťahoval k sebe mnohých Židov, ako aj pohanov. Bol to Kristus. A keď ho pilát, na podnecovanie popredných mužov spomedzi nás, vydal na smrť ukrižovaním, tí, ktorí ho milovali ako prví, ho neopustili. Na tretí deň sa im zjavil živý, ako predpovedali boží proroci; a nejedná sa iba o toto, ale aj o desiatky tisíc iných úžasných skutkov, ktoré urobil. Podľa Krista sa aj pomenovalo nové, začínajúce spoločenstvo (kongregácia) kresťanov." Kvôli predsudkom a tvrdosti srdca síce nebol Josephus veriacim od začiatku, no práve to dodávalo váhu jeho svedectvu, že aj keď neveriaci a neochotný priznať, že by to mala byť pravda, nepopiera, že všetko sa odohralo tak, ako opísal."
Tu svätý Milánsky biskup poukazuje na to, najdôležitejšie fakty Kristovho života, ako bolo Jeho verejné účinkovanie a zázraky, Jeho život a evanjelium, Jeho ukrižovanie a smrť, Jeho pohreb a zmŕtvychvstanie, boli natoľko známe, že ich nemohol poprieť ani ten, kto otvorene nevyznával Krista. Ak teda ne-kresťania povedali o Josephovi, že nebol kresťanom, dodali tým len dôveryhodnosť jeho svedectvu; ak by tvrdili, že sa stal kresťanom, potom by to mali tiež urobiť. A tak moderní skeptici, ktorí poznajú veľkú spoľahlivosť Josepha, no jeho svedectvo pokladajú za nejasné a nevysvetliteľné len pre svoj a priori predsudok voči kresťanstvu, by si mali pomocou milosti uvedomiť, že toto svedectvo je absolútna pravda. Ježiš Kristus je skutočne prisľúbeným Mesiášom, ktorý naozaj zomrel za vlády Poncia Piláta 14. nissana (marec/apríl) 33 A.D. (Anno Domini - roku Pána) a na tretí deň vstal z mŕtvych.
A napokon, dvaja svätci, učitelia Cirkvi, vysvetľujú, prečo o fakte zmŕtvychvstania hovoria s takou istotou: keďže sa o existencii Boha dozvedáme z jeho pôsobenia vo stvorených veciach, tak je aj Pán vo svojom zmŕtvychvstaní v podstate Novým Stvorením, a môže sa dať poznať zo svojho pôsobenia v dejinách, v živote apoštolov a tých, čo sa obrátili na vieru.
"Nielen z dôvodov zázrakov, ktoré opísali apoštoli, ale aj On sám predkladá jedinečné dôkazy o svojom Zmŕtvychvstaní - takže nielen mužom vtedajšej doby, ktorí to videli na vlastné oči - ale aj všetkým ľuďom po tomto čase, by mal byť jasný fakt, že Kristus bol vzkriesený. Na tejto veci sa hádame aj s neveriacimi. Pretože ak nevstal, ale zostal mŕtvy, ako mohli apoštoli konať zázraky v Jeho mene? Čo poviete; že nerobili zázraky? Ako sa potom založilo naše náboženstvo? Nemôžu predsa protirečiť, ani nijako napadnúť, čo vidíme na vlastné oči; keď teda tvrdia, že niet zázrakov, zasadzujú ranu sami sebe. Potom by paradoxne najväčším zo zázrakov bolo, že bez akéhokoľvek zázračného zásahu padol celý svet do pasce dvanástim chudobným a nevzdelaným mužom!
Svätý Tomáš Akvinský vo svojej Summa Contra Gentiles (Summe proti pohanom) píše:
"Božej Múdrosti, ktorá v celej plnosti ráčila ľuďom zjaviť tieto tajomstvá a ako dôkaz ukázala skutky, ktoré sú nad možnosti každej prirodzenej sily - úžasné uzdravenie z chorôb, kriesenie z mŕtvych, a čo je najnádhernejšie, priniesla inšpiráciu mysli - dar Svätého Ducha, vďaka ktorému ľudia získali múdrosť a výrečnosť. Bez násilia, bez zbraní, bez prísľubu pôžitkov, a čo je najlepšie, uprostred násilného prenasledovania, sa nespočetné zástupy nielen nevzdelaných, ale aj tých najmúdrejších mužov, pridávajú ku kresťanskej viere; všade, kde sa ohlasuje náuka, ktorá presahuje každé ľudské chápanie, kde sa zdržanlivo ovládajú pôžitky zmyslov, a kde sa hovorí o nepodstatnosti svetských majetkov. Najväčším zázrakom je, že s touto náukou súhlasí myseľ smrteľníka, čím sa dokazuje pôsobenie božej inšpirácie, ktorá vedie ľudí k tomu, že pohŕdajú viditeľnými dobrami a túžia iba po neviditeľných. Svedčia o tom aj mnohí proroci, ktorých knihy sa u nás veľmi ctia, pretože sú tiež svedectvom našej viery. Tohto argumentu sa dotýka aj text Písma z Listu Hebrejom: "... ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli, a Boh ju dosvedčoval znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle" (Hebr 2, 3. 4).
Táto úžasná konverzia sveta ku kresťanskej viere je takým potvrdzujúcim znakom minulých zázrakov, že nepotrebujú žiadne opakovanie, pretože sa očividne ukazujú vo svojich účinkoch. Boh však ani v našich časoch neprestáva konať skrze svojich svätých zázraky, aby potvrdzoval vieru.