Štyria ozbrojení príslušníci polície vpadli koncom apríla, v čase platnosti krízových opatrení, do parížskeho kostola Saint-André, aby zabránili tomu, čo ľudia, bývajúci v blízkosti kostola, pokladali za "tajnú", ilegálnu, omšu; počuli totiž hrať organ.
Medzi francúzskymi katolíkmi vyvolal tento incident urážku a pocit krivdy. Parížsky abp. Michel Aupetit neskôr povedal, že ak sa budú podobné incidenty opakovať, francúzska katolícka hierarchia sa "veľmi hlasno ozve, ba v prípade obmedzení bude priam ´štekať´". Krízové opatrenia vo Francúzsku platia od 17. marca, pričom bohoslužobné priestory zostali prístupné verejnosti, ale sv. omše sa nekonajú. Výnimkou sú pohrebné omše, na ktorých sa však môže zúčastniť max 20 ľudí. Sú povolené súkromné sv. omše napr. u rehoľných rádov, ale bez účasti verejnosti. Výnimkou sú liturgické a technické účely, keď sa slávenie sv. omše filmuje a vysiela pre dobro veriacich, ktorí nemôžu odísť z domova.
Presne to sa stalo aj v spomínanú aprílovú nedeľu - otec Philippe de Maistre slúžil sv. omšu za prítomnosti dospelého miništranta, kantora a troch farníkov-lektorov. Okrem nich tam bol prítomný organista a kameraman - dokopy určite menej ako 20 ľudí, čiže všetko bolo absolútne legálne a v súlade so zákonnými nariadeniami. Situácia začala byť napätá, keď do kostola vošli ozbrojení príslušníci polície a prikázali kňazovi, aby zastavil slúženie omše, lebo inak dostane pokutu. Otec de Maistre pre Figaro povedal: "Rozhodol som sa pokračovať vo svätej omši, ale polícia nás zastavila." Miništrant bol našťastie tiež príslušníkom polície, zišiel dole po oltárnych schodoch a zapojil sa do rozhovoru s políciou. Diskusia trvala 20 minút a na konci sa rozhodli, že otca de Maistra nepokutujú. Takto sa rozhodli aj tak až potom, čo kostol opustili spomínaní traja farníci.
Na základe smerníc, ktorými sa vo Francúzsku upravuje vzťah odlúčenej Cirkvi od štátu, je farský kňaz pánom vo svojom vlastnom kostole, a žiadna polícia, nehovoriac už o ozbrojenej polícii, nemá nárok vstúpiť do takejto budovy, pokiaľ ju k tomu nevyzve príslušná cirkevná autorita. Podľa mimoriadneho dekrétu platia obmedzenia pre bohoslužby od 23. marca, a to spolu s ostatnými, niekedy až ´kafkovskými´ zákazmi, podľa ktorých sa môžete iba sám prechádzať po vyľudnenej pláži, alebo sa venovať joggingu viac ako 1 km od svojho domova.
Veriaci môžu ísť do bohoslužobných priestorov a vchádzať po jednom, ale "zhromažďovať sa" je zakázané. Prítomnosť menej ako 10 ľudí vo farskom kostole Saint-André, ktorý inak hravo pojme 500 ľudí, určite nebolo "zhromažďovaním". Podľa nadácie du Pont-Neuf, konzervatívneho ´think-tanku´ so základňou v Paríži, táto bývalá kaplnka rehoľnej kongregácie, teraz spomínaný farský kostol, nepatrí podľa zákona 1907 pod magistrát Paríža, ale diecéze. Takže vstupom na súkromný pozemok kostola horliví policajti v skutočnosti vážne narušili zákon o súkromnom majetku, čo sa dá charakterizovať ako ´útok´. Biskup Aupetit počas svojho interview s diecéznym Radio Notre Dame ostro skritizoval políciu a ironicky podčiarkol, že akýsi "dobroprajný" sused konal ako informátor a "upozornil" políciu. "Musia zachovať rozvahu a zastaviť tento nezmysel", dodáva biskup.
Členka Francúzskeho národného parlamentu, Marie-France Lorhová, vyjadrila svoje rozhorčenie v liste francúzskemu ministrovi vnútra, Christophe Castanerovi; list uverejnila na svojej webstránke. Pripomína v ňom pravidlá, podľa ktorých môže polícia vstupovať do kostolov, a tvrdí, že prerušenie bohoslužby napĺňa podstatu "mimoriadne závažného skutku", ktorý v určitých prípadoch môže viesť až k "sprofanovaniu". "Žiadna zdravotnícka kríza nemôže ospravedlniť taký útok na slobodu vyznávania Božieho kultu, píše sa v dekréte z 23. marca, ktorým sa povoľujú súkromné omše. Pripomenul minister svoje inštrukcie aj policajným zložkám? Že nesmú v žiadnom prípade brániť sláveniu svätej omše za zatvorenými dverami? A napokon, potrestá minister prakticky dvojité udavačstvo, ktoré prekvitá medzi ľuďmi a je namierené proti svätým omšiam?"
Doteraz nedostala na svoj list odpoveď.
Incident vo farnosti Saint-André nebol prvý svojho druhu. Počas Veľkonočnej vigílie polícia urobila "raziu" aj vo farnosti Saint-Nicolas-du-Chardonnet v Paríži, keď sa ľudia v okolí sťažovali, že sa tam uskutočňuje "tajná" omša. Išlo však o dlho vopred oznamované vysielanie cez internet. Film ukázal, že kostolné lavice boli prázdne.
V ďalšom parížskom kostole, Saint-Eugène Sainte-Cécile, v ktorrom sa denne slávia tradičné omše “Summorum Pontificum”, sa počas omše 16. apríla o 19.00 večer tiež "objavila" polícia. Kňaz pozabudol uzavrieť počas konania bohoslužby kostolnú bránu a dovnútra vošlo asi 15 farníkov, ktorí zostali vzadu v požadovanom odstupe od seba. Napriek tomu sa ich prítomnosť považovala za protizákonnú. Farský kňaz navštívil na druhý deň starostu a incident sa viac neopakoval.
Na prísny zákaz verejných bohoslužieb vo Francúzsku sa sťažuje čoraz viac kňazov aj laikov, pričom poukazujú na verejné sprístupnenie supermarketov, obchodov s vínom, záhradných centier a verejnej dopravy.
Prezident Emmanuel Macron oznámil čiastočné uvoľnenie od 11. mája, no zároveň objasnil, že verejné bohoslužby a ďalšie náboženské slávnosti nebudú povolené najmenej do polovice júna. Uviedol to na videokonferencii s vedúcimi predstaviteľmi cirkví a slobodomurárskymi organizáciami krátko na to, čo viedol zhruba 45 minútový rozhovor s pápežom Františkom, počas ktorého sa však, podľa prezidentovho hovorcu, údajne nehovorilo o zákaze bohoslužieb.
Medzitým milióny moslimov, žijúcich vo Francúzsku, začali ramadan. Minister vnútra vyhlásil, že v mešitách nesmú prebiehať stretnutia. Na druhej strane prefekt polície v Marseille, kde žije veľké množstvo moslimov vyhlásil, že polícia nemôže "brániť" moslimom, žijúcim v jednom objekte, aby sa počas ramadanu navzájom nenavštevovali. Návšteva susedov počas platných karanténnych nariadení sa trestá pokutou 135 eur (150) dolárov na osobu.