V roku 2013 denník New York Times zverejnil pochmúrnu esej s názvom "Koniec katolíckeho okamihu" (The End of a Catholic Moment) oplakávajúc stratu prestíže a vplyvu, ktorý Katolíci ešte pred niekoľkými rokmi v Amerike mali.
V roku 2005 republikáni postavili svoju stranícku platformu na katolíckych sociálnych učeniach, demokrati túžobne žiadali o súhlas katolíckych "hodnotových voličov" a mainstreamové médiá vysielali nádherný pohreb pápeža Jána Pavla II. s takou úctou, že sa "to takmer považovalo za reklamu pre katolícku vieru."
Tento "katolícky okamih" skončil. Ďalší však čoskoro prišiel po zvolení pápeža Františka. Novinári a verejné postavy z celého sveta takmer okamžite oslavovali akúsi jar katolíckej viery a úsvit nového zlatého veku.
O dva roky neskôr sa pápež František zapísal do histórie, keď vykonal prvú kanonizáciu katolíckeho svätca na americkej pôde: sv. Junipera Serru. Predseda Snemovne John Boehner plakal v živom vysielaní počas príhovoru pápeža ku Kongresu. Demokratickí lídri Joe Biden a Nancy Pelosi sa pripojili k pápežovi pri prejave úcty voči soche nového svätca.
Ako ste sa už dozvedeli z udalostí minulého týždňa, ten "katolícky okamih" rovnako zmizol ako ten posledný. V skutočnosti by som však povedal, že ani jeden nebol tým pravým.
Ako Katolíci to musíme pochopiť a s vďačnosťou, úžasom a bázňou, a s pevným presvedčením akceptovať, že pravý katolícky okamih nenastane nikdy vtedy, keď svet víta našu vieru s výkrikmi ‘Hosana‘.
Nie, katolícky okamih nastáva vtedy, keď je viera pribitá na kríž.
V tomto katolíckom okamihu - a toto je skutočný katolícky okamih! - musíme mať vieru v hrdinské poslanie nášho Pána, ktoré sa napokon naplnilo takmer úplne osamote, uprostred temnoty a zemetrasenia, na Veľký piatok.
Skrz odhodlanie hŕstky verných nám náš Pán ponúka možnosť dosiahnuť veľké veci na tomto svete. A ak máme odvahu povstať pri tejto príležitosti, On nám môže dokonca pomôcť zachovať tento národ pre naše deti.
Ďalší katolícky okamih
Pred bitkou pri Lepante v roku 1571 boli islamské sily pripravené ovládnuť svet a zabíjali bezpočet európskych kresťanov. Tisíce žien bolo odvlečených, aby slúžili ako sexuálne otrokyne. Moslimské sily ničili a vypaľovali kostoly a dopúšťali sa nevýslovných činov ponižovania a mučenia, čo malo slúžiť ako varovanie pre každého, kto by sa bránil.
Len niekoľko desaťročí po reformácii bola kresťanská Európa rozdelená a v chaose. Nepriateľovi sa zdalo nepravdepodobné, že by proti nemu povstala zjednotená sila. Vydesení Katolíci a protestanti boli na kolenách, neochotní urobiť čokoľvek, čo by obrátilo moslimskú pozornosť k ich vlastným krajinám a mestám.
Ale z milosti Božej mala hŕstka Katolíkov dostatok dôvtipu rozpoznať situáciu. Takto vyzerá katolícka chvíľa.
Títo muži sa odmietli prizerať ako ich kostoly boli znesväcované a ich rodiny zotročované. Pod vedením mladého Dona Juana de Austria, prečíslení počtom najmenej 100 lodí, bránili Európu proti násilnému pirátstvu jej prípadných otrokárov.
Po tom všetkom oslavoval celý kresťanský svet. Bitka pri Lepante zmenila priebeh histórie. Ako kedysi napísal katolícky učenec Michael Novak: "Vzduch Európy, ktorý v októbri ochutnal slobody, sa zachoval."
Boží obraz
Dnes vidíme našu rodinu a priateľov v zovretí zmätenosti. Vidíme, že našich katolíckych blížnych prepadá zúfalstvo. Niektoré scény z neskorých nocí v amerických mestách dokonca začínajú vyzerať ako rané záchvevy násilia, ktoré sa začali v Mosule iba pred niekoľkými rokmi.
Každý z nás však musí vidieť náš katolícky okamih tak jasne, ako ten svoj v minulosti videl Don Juan de Austria a jeho muži.
Symboly a pamätníky, ako je socha sv. Junipera Serru, pripomínajú rovnaký transcendentný morálny poriadok, ktorý bránili naši predkovia v bitke pri Lepante - morálny poriadok, ktorý udržiaval naše "slobody zachované".
A keď sa predstavitelia hnutia Black Lives Matter ako Shaun King vyhrážajú, že zhodia sochy a vitráže samotného Krista, my vieme, že je to čas pre Katolíkov, aby boli ostražití.
My musíme brániť naše pamiatky, pretože vieme, že útoky na tieto piliere transcendentného morálneho poriadku vždy vedú k útokom na ľudské osoby, ktorých dôstojnosť predstavujú - dôstojnosť bytostí stvorených na Boží obraz.
Keď som videl pád sochy Junipera Serru, pomyslel som si na moje cesty do Iraku.
Jason Jones v zničenom kostole v Iraku.
Stál som v troskách kostoloch, ktoré ešte stále tleli, keď ich ISIS zapálili.
Prešiel som dedinu za dedinou, kde bol zničený každý kresťanský symbol. Samozrejme, že na týchto miestach neboli zničené len symboly, ale aj tisíce našich blížnych.
Jason Jones v zničenom kostole v Iraku.
Nemôžeme to dovoliť aj tu.
Nenechajte sa zmiasť
Večer po tom, ako dav zhodil sochu sv. Junipera Serru v San Franciscu, som sa pokúšal nájsť reakcie katolíckych predstaviteľov. Salvatore Cordileone, arcibiskup San Francisca, zverejnil silné vyhlásenie a taktiež vystúpil v rozhlase, aby odvážne bránil vieru a odsúdil znesvätenie.
Keď som hľadal reakciu od ďalšieho kalifornského preláta, pomocného biskupa Roberta Barrona, zistil som, že jeho posledný príspevok zo sociálnych sietí o sv. Juniperovi Serrovi bol z roku 2015 - počas roku veľkej kanonizácie a pápežskej návštevy.
Barron je jedným z tých, ktorých radostná, svetská a seba-utešujúca myšlienka katolíckeho okamihu vedie k rozptýlenému stádu, k panickej nenávisti a vypovedaniu viery, a k spustošeniu nášho Pána v pravom katolíckom okamihu - keď Pán túži najviac dosiahnuť svoju spásonosnú prácu na svete.