Často sa hovorí, že žiadne právo nie je absolútne. Právo na slobodu prejavu, zhromažďovania a vierovyznania, ktoré je súčasťou Prvého dodatku Ústavy USA, sa môže za určitých okolností obmedziť. Takisto ani Druhý dodatok nemusí vždy zaručovať právo vlastniť automatickú strelnú zbraň. Ak však v novembri vyhrajú demokrati, každej žene sa kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu legálne zaručí možnosť podstúpiť potrat.
Problém tých, čo sú presvedčení o práve na potrat, spočíva v tom, že keď sa v roku 1973 rozhodlo v prípade Roe vs. Wade, že právo na potrat je ústavným právom, ostal jednotlivým štátom priestor na umiernené obmedzenia a zákazy. Štátne súdy tak napríklad umožnili postaviť mimo zákon tzv. čiastočný pôrodný potrat (potrat v neskorom štádiu metódou IDX - intaktná dilatácia a extrakcia, ktorá má za následok smrť plodu a jeho neporušené odstránenie z maternice; pozn. prekl.), ďalej umožnili presadiť pred potratom povinné čakacie obdobie, overovanie ultrazvukom a podobne. Pro-liferi sú presvedčení, že tieto zákony zachránili život desiatkam tisícov bábätiek.
Tieto obmedzenia prístupu k potratom pochopiteľne doháňajú k zúrivosti hnutie za právo na potrat. Strana za potraty, čiže demokrati, sa čoraz viac usiluje o elimináciu akejkoľvek prekážky. Ak prezidentské voľby v novembri vyhrá demokrat, viceprezident Joe Biden a demokrati získajú kontrolu v Snemovni reprezentantov a zaberú Senát, v ktorom sa anulujú ihneď všetky obštrukčné zdržiavacie taktiky, právo na potrat sa veľmi rýchlo sfederalizuje s tým, že budú vylúčené všetky obmedzenia, o ktorých by mohli rozhodnúť súdy jednotlivých štátov.
Federálna legislatíva, doteraz zavedená demokratmi, nenecháva nikoho na pochybách o prelomových zmenách, ktoré plánujú. Napríklad Zákon o ochrane zdravia ženy z roku 2019 (H.R. 2975), ktorý už má 215 sponzorov, hovorí: "prístup k legálnemu potratu je pre zdravie ženy nevyhnutný a zároveň podstatný pre schopnosť ženy v rovnakej miere ako všetci ostatní mať účasť na ekonomickom a spoločenskom živote USA." Ďalej sa v ňom uvádza, že na ukončenie "škodlivých obmedzení", má poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti štatutárne právo "poskytnúť potrat ako službu a pacientka poskytovateľa má zodpovedajúce právo takúto službu prijať."
Zákon by adekvátne eliminoval všetky obmedzenia, existujúce v jednotlivých štátoch, najmä tie, čo sú založené na "špecifických potratových procedúrach", čo v preklade znamená, že sa opätovne zlegalizuje čiastočný pôrodný potrat, pri ktorom sa rodí životaschopný fetus (plod), ktorému sa v určitom okamihu pôrodu prerazí lebka.
Zákon obhajuje aj selekciu podľa pohlavia a eugenický potrat bábätiek s Downovým syndrómom tak, že zakazuje zákon, ktorý od pacientky vyžaduje udať "dôvod, prečo si žiada potrat". A čo potraty po tom, ako lekár určí, že plod je životaschopný a dokáže žiť mimo maternice? Potrat sa môže uskutočniť, ak ... pokračovanie tehotenstva znamená riziko pre zdravie alebo život tehotnej ženy." Nikoho však už nezaujíma, že gynekológovia/pôrodníci vo všeobecnosti tvrdia, že najvhodnejší lekársky zásah pri život ohrozujúcom tehotenstve v záverečnom štádiu je "okamžité vyvolanie pôrodu" či už normálnym spôsobom alebo cisárskym rezom.
Termín "zdravie" nezabraňuje potratom v neskorom štádiu, pretože reprezentovaný súdmi (Doe vs. Bolton) zahŕňal matkin emocionálny pocit pohody a zdravia, ako aj fyzické choroby. Návrh zákona teda v podstate dovoľuje potrat až do konca 9. mesiaca, ak potratár súhlasí s tým, že je nevyhnutný aby sa zabránilo pocitom úzkosti, samovražedným sklonom a depresiám matky.
Demokrati plánujú aj donútiť daňových poplatníkov platiť za potraty. V súčasnosti je "Hyde Amendment” - jedna z mála oblastí zhody v zákone o potratoch - zakazuje totiž z federálnych fondov financovať potraty. "Rovný prístup k potratom v zákone o zdravotníckom poistení z roku 2019" (H.R. 1692) má 181 sponzorov a "zaistil by pokrytie potratovej starostlivosti vo verejných zdravotníckych poisťovacích programoch, vrátane Medicaid, Medicare, a Children’s Health Insurance Program.” Toto by Hyde Amandment zabilo. Návrh zákona ustanovuje aj tzv. "názor Kongresu", ktorý určuje, že "obmedzenia, súvisiace s pokrytím potratovej starostlivosti v oblasti privátneho poisťovacieho trhu musia skončiť."
Zákony, ktoré nedávno vyšli v demokratmi kontrolovaných štátoch ilustrujú aj to, aké všetko zahrňujúce právo na potrat demokrati hľadajú. V zákone štátu New York stojí: "Každý jedinec, ktorý otehotnie má základné právo rozhodnúť sa, či v tehotenstve bude pokračovať, či dieťa porodí alebo či pôjde na potrat. V tomto prípade je právo absolútne: "24 týždňov od začiatku tehotenstva; ak plod nevykazuje známky života; ak je potrat potrebný pre záchranu pacientkinho zdravia alebo života. Vermont ide ešte ďalej a vytvára "základné právo na potrat" bez akýchkoľvek "zdravotných" modifikácií pre potraty v neskorých štádiach tehotenstva. Jasne naznačujúc, že nenarodený ľudský život má zhruba hodnotu vodnej flóry, sa v štatúte uvádza:
“Oplodnené vajíčko, embryo, alebo plod, nemá podľa vermontského zákona žiadne nezávislé práva. "Táto klauzula redukuje embryá a plody na obyčajné veci, čo znamená, že životaschopné bábätko, ktoré v sebe nosí zdravá matka, môže byť legálne potratené až do 9. mesiaca, pričom sa potrat môže "omeškať", ak je treba počkať na odoberanie orgánov plodu."
Už prijaté zákony sa pochopiteľne dajú kedykoľvek zrušiť, vyhlásiť za neplatné alebo sa proti nim odvolať. Preto aj aktivisti za právo na potrat chcú vyhlásiť za neústavný prípad Roe vs. Wade, čím by zneplatnili aj najmiernejšie obmedzenia jednotlivých štátov. Sudcovia, ktorí v tomto prípade rozhodovali, sa naivne domnievali, že potratovú kontroverziu vyriešili raz a navždy. Namiesto toho rozpútali trpký kultúrny konflikt, ktorý desiatky rokov celú krajinu znepokojuje a vyvádza z miery a ´napína do krajnosti puto vzájomnej náklonnosti´ (ako hovoril aj Lincoln). Demokrati chcú túto debatu opäť ukončiť.
Potlačovaním schopnosti miliónov ľudí ovplyvniť potratové zákony prostredníctvom demokratického zásahu len zväčšujú trpkosť našej už beztak intenzívnej kultúrnej roztržky. Môžte povedať desiatkam miliónov ľudí, že ich najvlastnejšie morálne zásady sú nepodstatné. Môžte im povedať, že celé ich doterajšie úsilie vyšlo navnivoč. Nič z toho však neznamená, že ustúpia a odídu.