Arthur Goldberg a Shimon Cowan sú autormi skvelej analýzy zákonov o eutanázii a asistovanej samovražde z uhlu pohľadu židovských odborníkov. Začali odkazom na rýchlu expanziu eutanázie formou MAiD (Medical Assistance in Death) v Kanade.
V Kanade musí byť "prirodzená smrť dôvodne predvídateľná" predtým, ako smie lekár zabiť pacienta eutanáziou. Aj napriek právnickému žargónu rozhodol súd v tohtoročnom prípade z júna A.B. vs. Canada, že očakávaná prirodzená smrť nemusí hroziť bezprostredne, ba dokonca nemusí ani súvisieť so špecifickou smrteľnou chorobou, či okolnosťami. Sudca Paul Perell z toho vyvodil, že "dôvodne predvídateľná smrť je špecifická lekárska otázka, týkajúca sa iba danej osoby, pričom jej nemusí predchádzať prognóza zostávajúcej dĺžky života." Lekársky asistovaná samovražda teda môže pokračovať, akonáhle medicínsky odborník zváži "všetky medicínske okolnosti danej osoby". Človek sa až čuduje a pýta sa, kedy by sa vlastne za týchto voľných podmienok nedala smrť špecifikovať ako ´dôvodne predvídateľná´.
Podkladom tohto rozhodnutia bol dávnejší prípad Najvyššieho súdu Kanady Carter vs. Canada. Určil sa za neústavný zákon, ktorý staval na úroveň trestného činu aj asistovanie druhému pri samovražde a súhlas s ňou, a to z dôvodu, že zákon "neoprávnene porušuje" práva a slobody "kompetentných dospelých osôb".
Goldberg s Cowanom potom o ´epidémii eutanázie´ napísali: "Jedným z rozmerov epidémie eutanázie je nejasnosť a nepresnosť pojmov, ktorými sa podmienky pre ukončenie života vyjadrujú. Alex Schadenberg, medzinárodný predseda Koalície pre prevenciu eutanázie, poskytol niekoľko príkladov: A.B. vs. Canada, vyššieuvedený prípad, vznikol preto, lebo lekár žiadateľky nechcel vykonať eutanáziu na žene s bolestivou osteoartritídou, pretože sa obával, že by ho mohli obviniť z vraždy. Ak by mala požiadavka "dôvodnej predvídateľnosti" rozhodovať o všetkom, zrejme by rozhodla zabiť aj niekoho síce s bolestivou, no nie smrteľnou artritídou - súd si tak našiel spôsob, ako ospravedlniť zabitie. Schadenberg poukázal aj na prípad mladého muža v domove opatrovateľskej služby vo Vancouveru, ktorému diagnostikovali neurologickú chorobu a snažili sa ju "liečiť masívnymi dávkami vitamínov". Tento človek ani zďaleka nezomieral, no napriek tomu ho vancouverský lekár zabil.
Rozšírenie epidémie eutanázie je pochopiteľne motivované aj financiami. Poisťovacie spoločnosti, snažiace sa šetriť peniaze, sa často snažia nahradiť pojem posvätnosť života pojmom kvalita života. Dr. Brian Callister, profesor na University of Nevada School of Medicine a bývalý predseda Štátnej lekárskej spoločnosti, sa pokúsil o transfér dvoch pacientov do nemocnice v inom štáte, pretože v Nevade sa nedali zohnať príslušné lieky. Poisťovňa im odmietla hradiť transfér a liečbu a prvé čo sa pacientov spýtala bolo: "Zvažovali ste aj samovraždu?" Dr. Callister hovorí z vlastnej skúsenosti: "Asistovaná samovražda celkom mení spôsob našej starostlivosti o pacienta. Vytvára nebezpečenstvo perverzných motívov pre poisťovacie spoločnosti a z toho už niet cesty späť. Podobnú skúsenosť má aj Stephanie Packer, energická matka 4 detí z Kalifornie, ktorá trpí na ťažkú kožnú chorobu v terminálnom štádiu. Poisťovacia spoločnosť jej poradila, aby si dala od ošetrujúceho lekára predpísať smrtiacu injekciu, na ktorú by doplácala iba 1,20 dolára namiesto toho, aby jej poskytla finančnú pomoc pri kúpe lieku od UCLA, ktorý by jej zachránil život.
Goldberg a Cowan skúmajú otázku psychologickej nákazy samovraždou: "Na svojom Fox News Tucker Carlson zdôrazňuje negatívne účinky ´13 dôvodov prečo´ v súvislosti s Netflix show o samovraždách. Podľa rodičov spáchali dve tínedžerky samovraždu potom, čo videli epizódu z tejto show. Rodičia obviňujú zo smrti svojich detí idealizovanie samovraždy a jej prezentáciu ako reakciu na stres života tínedžerov.
Náhodou nie je zrejme ani to, že štát Oregon, ktorý ako prvý legalizoval asistovanú samovraždu má všeobecný priemer vo výskyte samovrážd o 40% vyšší, než je národný priemer USA. Autori následne skúmajú problematiku svedomia človeka a s ním súvisiaceho práva: "Povolením eutanázie sa neškodí iba tým, ktorí sú zabíjaní. Škodí aj tým, ktorí sú nútení zabíjať, inak trpia legálnymi následkami, alebo sú prinútení z hľadiska svojej profesie. Legislatíva, zavedená v Ontariu (Kanada) - a podobne aj vo Victorii (Austrália) - núti lekárov, ktorí sa odmietajú osobne podieľať na eutanázii alebo na "asistovanej samovražde", odporučiť svojim pacientom iného lekára, ktorý to bude ochotný urobiť. Alex Schadenberg vysvetľuje, že “tak či onak pôjde o odporučenie za účelom usmrtenia". Odmietajú teda uznať právo na výhradu vo svedomí medicínskym profesionálom, ktorí nepokladajú zabíjanie pacientov za súčasť svojho ´remesla´. Larry Worthen, výkonný riaditeľ Kresťanskej medicínskej a dentálnej asociácie Kanady, sa vyjadril, že "ich nútia násilím porušovať ich náboženské presvedčenie. Odporučiť lekára, ktorý pacienta zabije alebo sa priamo na tom podieľať je morálne a eticky jedna a tá istá vec. Veriacich ľudí nútia konať proti ich morálnemu presvedčeniu a ohrozujú tak samotné jadro a podstatu toho, prečo sa stali lekármi - aby pomáhali liečiť ľudí."
Autori skúmajú aj otázku súcitu: "Eutanázia zasahuje najmä najslabších a najbezbrannejších ľudí. Namiesto poskytnutia súcitu a podpory trpiacim ľuďom, ponúka eutanázia zvrhlú a necitlivú ´alternatívu´. Ako Viktor Frankl poukazuje, podstatnou dimenziou človeka nie je telo ani myseľ, ale skôr duša alebo svedomie s telom a mysľou ako svojimi nositeľmi. Úlohou duše alebo svedomia je zmysluplne a eticky reagovať na to, v čom sa ocitlo telo a myseľ. Jasný príklad preukázania takéhoto súcitu vidíme na prípade obyvateľky Oregonu, Jeanette Hallovej. Potom, čo u nej objavili neliečiteľnú rakovinu, požiadala o smrtiacu injekciu, mysliac si, "že má urobiť to, čo jej zákon dovoľuje" - zákon, za ktorý hlasovala. Jej lekár ju však povzbudzoval, aby sa nevzdávala, aj keď jej zostávalo 6 mesiacov života. Žije už 10 rokov a má sa dobre.
Autori sa napokon zaoberajú neodňateľným právom a povinnosťami, ktoré máme voči ľuďom. Vo svojom článku to formulujú takto: "V predchádzajúcom verejnom pojednaní sme hovorili o nevyhnutných podmienkach, potrebných na dosiahnutie obnovenia politicko-morálneho centra. Podstatnou zložkou je prekonanie kultúry schvaľovaného zabíjania a opätovné zakotvenie našej súčasnej kultúry v ochrane života, a nie v jeho ničení. Naše kolektívne svedomie sa preto musí riadiť princípmi Noemovho kódu, morálneho koreňa našich najväčších náboženských tradícií a našej civilizácie.
Ďakujeme Arturovi Goldbergovi a Shimonovi Cowenovi za prieskum problematiky, súvisiacej s eutanáziou a asistovanou samovraždou zo židovského uhlu pohľadu.